Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/154/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. E. V. a spol., pre zločin prevádzačstva podľa formou spolupáchateľstva podľa , o odvolaní obžalovaných E. E. V. a P. K. proti rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 16.09.2014, sp.zn. na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2015 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania obžalovaných E. E. V., nar. XX.XX.XXXX, a P. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných E. E. V. a P. K. vinnými zo zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa k formou, na skutkovom základe tak, že

v presne neustálenom čase na presne nezistenom mieste v meste A. E. E. V. nahovoril P. K., aby za sumu 20.000,- Sk (663,88 Eur) uzatvorila manželstvo s občanom Vietnamu menom Z. V. Z., ktorý nie je štátnom občanom Slovenskej republiky, aby tento mohol požiadať o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, na základe dohody dňa l0.03.2007 na Mestskom úrade Senica uzatvorila P. K. účelové manželstvo s Z. V. Z., pričom v ten istý deň jej za sobáš vyplatil E. E. V. sumu 20.000,- Sk (663,88 Eur) a následne dňa 04.05.2007 požiadal Z. V. Z. na Oddelení cudzineckej polície Skalica o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny. Za to súd obžalovanému E. E. V. uložil podľa , trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Obžalovanej P. K. podľa s použitím , uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní, prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V písomných dôvodoch odvolania poukázali predovšetkým na procesné pochybenia a na výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých neboli jednoznačným spôsobom preukázané, že by sa obžalovaní dopustili skutku tak, ako im to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok. Podľa ich názoru dokazovanie nebolo vykonané zákonným spôsobom poukazujú na to, že neboli dodržané zásady kontradiktórnosti konania, taktiež poukázali na to, že nebola zachovaná totožnosť skutku k osobe E. E. V., rovnako zásadným spôsobom spochybňujú i P. K. a E. E. V., nakoľko pri konfrontácii bol prítomný vietnamský štátny občan, ktorý v tom čase nebol zapísaný v zozname tlmočníkov, pričom takýto postup je možný iba za predpokladu, že osoba si zvolí jazyk na ktorý nie je v

zozname tlmočníkov zapísaný tlmočník. Rovnako poukázali na to, že výsluch svedkyne Z. bol vykonaný procesne nepoužiteľným spôsobom nakoľko bol vykonaný pred vznesením obvinenia E. E. V.. Pokiaľ ide výpovede svedkov K. C., M. I. a K. M., ide o príslušníkov polície a ide o dôkazy nepriame ktoré boli získané pri vykonávaní úkonov v inej veci a to vo veci správneho konania. Pokiaľ títo svedkovia vypovedali, že sa obžalovaná priznala v správnom konaní, že manželstvo uzavrela za peniaze a kto ju na to nahovoril je takýto dôkaz podľa ich názoru v trestnom konaní nepoužiteľný. Za takejto dôkaznej situácie na základe jedinej výpovede obžalovanej z prípravného konania, ktorú poprela v konaní pred súdom, nemožno jednoznačne bez pochybností posúdiť, že obžalovaný E. E. V. nahovoril P. K., aby za sumu 20.000 korún uzatvorila manželstvo Z. V. Z., aby tento mohol požiadať o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pričom po uzavretí manželstva v ten istý deň jej za sobáš vyplatil E. E. V. sumu 20.000 korún. Za takéhoto stavu preto považovali rozsudok okresného súdu za nezákonný a z uvedeného dôvodu preto žiadali, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a tak zistil, že odvolania oboch obžalovaných nie sú dôvodné. Pokiaľ ide o skutkový a právny stav veci, krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke a v potrebnom rozsahu a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaných za vinných. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako im to kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Vina obžalovaných bola jednoznačne preukázaná predovšetkým výpoveďou samotnej obžalovanej P. K. z prípravného konania, ktorá sa k trestnej činnosti v celom rozsahu doznala a usvedčovala z tejto i spoluobžalovaného E. E. V.. Pokiaľ ide o neskoršie výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní i krajský súd zastáva názor, že výpoveď obžalovanej v tomto smere je účelová. Krajský súd sa stotožnil s názorom I. stupňového súdu v tom, že by bolo nelogické, aby sa obžalovaná takýmto spôsobom mstila manželovi tým, že si sama privodila trestné stíhanie. Pokiaľ ide o jej výpoveď v prípravnom konaní, táto veľmi podrobne popísala, za akých okolností, kto a akými spôsobom celú záležitosť vybavoval, pričom táto jej výpoveď plne korešponduje i s vyjadreniami svedkov a to M. I., K. C. a K. M. príslušníkov Oddelenia cudzineckej polície v Trnave, ktorým sa obžalovaná priznala, že manželstvo uzatvorila pre peniaze. Pred svedkom M. I. obžalovaná uviedla, kto ju na manželstvo nahovoril za 20.000 korún a že si mala zobrať Vietnamca kvôli udeleniu pobytu. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi i svedok K. M.. Obžalovanú usvedčuje i svedkyňa J. C., učiteľka v materskej škôlke, ktorú navštevuje dcéra manžela obžalovanej menom Z., pričom z jej výpovede je nepochybné, že manžel obžalovanej Z. V. Z.ije rodinným životom s inou ženou s ktorou má dcéru Z. a pravdepodobne i syna. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne T.T. - sestry obžalovanej, z tejto jednoznačne vyplýva, že obžalovaná jej o svadbe Z. V. Z. povedala až po 3 rokoch. Vôbec nevedela o tom, že by obžalovaná bola vydatá za Vietnamca a to i napriek tomu, že sa pravidelne so svojou sestrou stretávala minimálne raz do týždňa. Obžalovaná jej povedala, že si zobrala Vietnamca z toho dôvodu, aby tento mohol ostať na Slovensku a že za to dostala zaplatené. Nevidela, že by niekedy u nich vietnamec prespával. Rovnako i susedia obžalovanej P. L. a Z. O. potvrdili, že poznajú obžalovanú, táto býva s rodičmi a so synom pričom nevedeli o tom, že by sa druhýkrát vydala za nejakého cudzinca ázijca a v prípade, že by tento u nej prespával by rozhodne ako jej susedia o tom vedeli. Vychádzajúc z vyššie uvedených výpovedí svedkov je zrejmé a nepochybné, že manželstvo obžalovanej Z. V. Z. nebolo funkčné a obžalovaná manželstvo uzatvorila v snahe pomôcť mu zotrvať nedovolene na území Slovenskej republiky. V danom prípade nebol možný postup ani v zmysle , ktoré ustanovenie okresný súd pri čítaní tejto výpovedi použil.

K samotným námietkam obžalovaných vyjadrených v písomnom odôvodnení odvolania ohľadom zákonnosti vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že podľa názoru krajského súdu všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané zákonným spôsobom a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona. V namietanej otázke zachovania totožnosti skutku ohľadom obžalovaného E. E. V. je potrebné uviesť, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením Úradu hraničnej a cudzineckej polície, národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii PPZ Bratislava dňa 11.06.2012 pre zločin prevádzačstva podľa . Týmto uznesením bolo začaté trestné stíhanie pre uvedený zločin, ktorého skutkový základ sa vzťahuje jednak k obžalovanej P. K. ako aj k obžalovanému E. E. V.. Preto opakované začatie trestného stíhania vo vzťahu k obžalovanému E. E. V. nebolo opodstatnené. Rovnako k námietke nezákonnosti konfrontácie medzi P. K. a E. E. V., ktorá bola vykonaná 11.06.2012 bola vykonaná v prítomnosti tlmočníka Sung Ngo krajský súd nezistil, že by bola vykonaná v rozpore s . V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný E. E. V.ije dlhoročne na území Slovenskej republiky a preto vyšetrovateľ nemusel predpokladať, že neovláda slovenský jazyk slovnom aj písmom. Dôvod na pribratie tlmočníka bol daný vyhlásením obvineného E. E. V. ktorý požiadal, aby bol pri jeho výsluchu prítomný tlmočník pričom jednoznačne súhlasil, aby preklad vykonal tlmočník Sung Ngo. Za takéhoto stavu preto i krajský súd má za to, že konfrontácia bola vykonaná zákonným spôsobom. Pokiaľ obžalovaní namietajú resp. výsluch svedkyne T.T., kde je namietaná kontradiktórnosť výpovede uvedenej svedkyne je potrebné uviesť, že T.T. v prípravnom konaní bola vypočutá po vznesení obvinenia P. K.. Táto bola po celý čas dňa 11.06.2012 na Úrade hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave pričom jej výsluch bol vykonaný od 09.30 hod. až 10.45 hod., rekognícia s menovanou bola ukončená o 14.00 hod., konfrontácia s E. E. V. bola vykonaná od 17.10 hod. do 18.00 hod. Výsluch svedkyne T.T. bol vykonávaný dňa 11.06.2012 o 08.15 hod. až 19.15 hod. pred vznesením obvinenia a o 11.00 až 11.30 hod. po vznesení obvinenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že obvinená P. K. mala vedomosť o vykonaní výsluchu svedkyne T.T., ktorá výlučne vypovedala vo vzťahu k P. K., a preto jej výsluch bol vykonaný i podľa názoru krajského súdu zákonným spôsobom. Nemožno sa stotožniť s námietkou obžalovaných v tom smere, že výpovede svedkov K. C., M. I. a K. M. sú nepoužiteľné ako dôkaz v trestnom konaní, nakoľko títo získali informácie z iného konania a to v správnom konaní. Ide o nepriame dôkazy na ktoré však je potrebné prihliadať ako na všetky iné dôkazy v predmetnej veci pričom títo svedkovia síce v inom konaní sa dozvedeli o okolnostiach o ktorých vypovedali ako svedkovia v trestnom konaní, ktorá skutočnosť je plne v súlade so zákonom. Významným dôkazom, ktorý v predmetnej veci bol vykonaný je výpoveď samotného obžalovaného E. E. V., ktorý v súdnom konaní priznal, že počul resp. sa dozvedel o vyplatení sumy 20.000 korún obžalovanej P. K. a to na pokrytie jej nákladov súvisiacich so svadbou. Nepamätal si však či tieto peniaze vyplatil on alebo o tom len počul avšak boli pritom len ony traja, teda obžalovaný E. E. V., obžalovaná P. K. a Z. V. Z.. V každom prípade je však potrebné uviesť, že výsledky vykonaného dokazovania nepochybne vinu obžalovaných preukazujú. O tom, že výpovede P. K. na súde sú účelové svedčí i skutočnosť, že deklarovala funkčné a usporiadané manželstvo z Z. V. Z., hoci z výpovedí svedkov a najmä svedkyne J. C. jednoznačne vyplýva, že Z. V. Z.ije v partnerskom zväzku s inou ženou, s touto má dievčatko, ktoré v škôlke volajú Z. a po ňom je pomenovaný aj jej nedávno narodený chlapček. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I. stupňového rozsudku v celom rozsahu. V tomto smere krajský súd len poukazuje na správne a vyčerpávajúce dôvody I. stupňového rozsudku v dôvodoch ktorého sú výpovede jednotlivých svedkov veľmi podrobne a detailne rozoberané, preto krajský súd v tomto smere na tieto len poukazuje. Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu a uložil obžalovaným tresty, ktoré sú v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. Pri ukladaní trestov okresný súd dôkladne zhodnotil spôsob spáchania skutku, osoby obžalovaných ako aj ich doterajší spôsob života ako možnosť ich nápravy, prihliadal pritom i na prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a bral do úvahy aj účel trestu pričom správne rozhodol, keď obom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody výchovne na slobode vo forme podmienečných trestov odňatia slobody a to na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov pričom pri určovaní výmery skúšobnej doby prihliadol u obžalovanej P. K. na zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť a tejto preto uložil kratšiu skúšobnú dobu ako obžalovanému E. E. V.. Takto uložené tresty i krajský súd považoval za správne a zodpovedajúce zákonu. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.