Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/13/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu BBK AGRO, s.r.o., Kolónia 542, Senica, IČO: 44 095 066, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava proti žalovanému Daňovému úradu Trnava, Hlboká 8/1, Trnava, o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy jednohlasne takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa v konaní podaním doručeným súdu dňa 18.03.2014 domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy uložením zákazu žalovanému pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013, a to tak, že sa žalovanému prikáže bezodkladne, najneskôr do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ukončiť vykonávanie daňovej kontroly. Poukazoval na to, že správca dane začal u neho prostredníctvom svojich pobočiek vykonávať mnohopočetné nezákonné daňové kontroly (august, november 2012, január, február, marec, máj, jún, júl, august, september, november, december 2013), ktoré doposiaľ nie sú skončené, preto nezákonný zásah a jeho dôsledky stále trvajú. Nové daňové kontroly začínal napriek skutočnosti, že v prípade už ukončených daňových kontrol za mesiace september 2012 a apríl 2013 zistil nulový rozdiel medzi výškou uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a zisteného nároku. Samotný výkon takéhoto množstva daňových kontrol žalobca považuje za odporujúci základnej zásade správy daní vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., ako aj ustanoveniu § 44 ods. 1, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Napriek tomu, že so správcom dane spolupracuje, predkladá má všetky požadované dokumenty a aj sám iniciatívne predkladá vyjadrenia a doklady za účelom spravodlivého, rýchleho a hospodárskeho ukončenia daňových kontrol, štát mu nevyplatením nadmerných odpočtov zadržiava takmer 2 milióny eur, čo pôsobí likvidačne na jeho existenciu a v prípade pretrvávania tohto stavu povedie k vyhláseniu platobnej neschopnosti. Predmetná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie marec 2013 je nezákonným zásahom aj pre absenciu uvedenia dôvodu zahájenia kontroly a konkrétnych pochybností alebo podozrení, ktoré by poukazovali na neoprávnenosť žalobcovho nároku. Daňová kontrola začala dňa 17.06.2013, bola prerušená rozhodnutím zo dňa 10.07.2013, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 06.12.2013, následne žalovaný daňovú kontrolu opätovne prerušil rozhodnutím zo dňa 17.01.2014 z dôvodu potreby získania informácie podľa osobitného predpisu - Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, pričom napriek lehotám stanoveným týmto nariadením žalovaný doposiaľ od žiadaného zahraničného orgánu neobdržal odpoveď na dožiadanie. Časovo neohraničené a svojvoľné vyčkávanie

žalovaného na odpoveď je v rozpore s právom žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Medzinárodné vyžiadania informácii v danej veci sú podľa žalobcu nadbytočné a pre účely kontrol bezpredmetné, ich uskutočňovaním žalovaný porušuje zásadu zákonnosti, hospodárnosti a primeranosti správy daní. Vykonávaním predmetnej kontroly dochádza k porušeniu verejného subjektívneho práva žalobcu na všeobecnú ochranu slobodnej sféry jeho osoby, k porušovaniu práva na ochranu vlastníctva a práva žalobcu podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Žalobca dňa 17.10.2013 podal proti postupu žalovaného sťažnosť, ktorá však bola podľa „Oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti“ doručeného mu 17.02.2014, vyhodnotená ako v celom rozsahu neopodstatnená.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že ju považuje za nedôvodnú a súčasne za neprípustnú z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia podmienok ustanovenia § 250v ods. 3 O.s.p., konkrétne z dôvodu nevyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V tejto súvislosti poukazoval na to, že žalobca vo svojej sťažnosti zo dňa 17.10.2013 namietal iba prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, neuviedol iné skutočnosti a argumenty, s ktorými sa preto o sťažnosti rozhodujúci orgán ani nezaoberal. Pritom podľa názoru žalovaného ani prípadné procesné vady pri daňovej kontrole nemôžu v konaní podľa § 250v O.s.p. viesť k zákazu uplatnenému voči žalovanému v takej podobe, ako to žalobca navrhuje. Má za to, že v prípade kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu doposiaľ neuplynula zákonná lehota na výkon kontroly a preto nemožno hovoriť o neprimerane dlhom čase výkonu kontroly vykonávanej z dôvodu, že podnikateľské aktivity žalobcu, spôsoby obchodovania ako aj portfólio jeho dodávateľov a odberateľov nasvedčujú tomu, že je súčasťou karuselovej skupiny obchodníkov s cukrom za účelom výberu nadmerných odpočtov dane s pridanej hodnoty. Podľa jeho názoru žalobca nedodržal subjektívnu lehotu na podanie žaloby, resp. iného opravného prostriedku, nakoľko o daňovej kontrole sa dozvedel dňa 10.06.2013, keď mu bolo doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 8213401/5/2576477/2013 zo dňa 07.06.2013, a pre začatie plynutia subjektívnej lehoty rozhodujúcim bol deň 17.06.2013, kedy došlo reálne k začatiu kontroly a žalobca doručil žalovanému doklady pre jej výkon, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich písomných stanoviskách vo veci, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o oneskorenom podaní žaloby.

Žalobca v konaní uviedol, že podľa jeho názoru subjektívna lehota na podanie žaloby začala plynúť až okamihom, keď sa dozvedel o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti, k čomu došlo až dňa 17.02.20144. Poukazoval na to, že samotná daňová kontrola môže prebiehať po dobu jedného roka, pričom podľa výkladu žalovaného už po uplynutí jedného mesiaca od jej začatia by malo dochádzať k nezákonnému zásahu zo stany daňového orgánu.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa odstavca 3 tohto zákonného ustanovenia návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Vzhľadom na kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na začatie konania o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ustanovení § 250v O.s.p., ktorým je vyčerpanie dostupných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu a podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote je potrebné vykladať splnenie oboch podmienok tak, aby sa vzájomne nevylučovali.

Procesný predpis prostriedky ochrany, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, neidentifikuje, všeobecne, pokiaľ osobitný predpis iný prostriedok ochrany neupravuje, je ním podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.

Viazanosť lehoty na podanie návrhu na súdnu ochranu na výsledok prešetrenia sťažnosti za takejto situácie, keď lehota na podanie sťažnosti osobitným predpisom nie je upravená (s výnimkou lehoty 5 rokov od udalosti, ktorej sa predmet sťažnosti týka podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 9/2010 Z.z.), ako ju v danom prípade prezentoval žalobca, by predstavoval podstatné rozšírenie lehoty pre podanie súdneho návrhu odporujúce ustanoveniu § 250v ods. 3 O.s.p., účelu zákona, ktorým, okrem iného, je aj poskytnutie ochrany v primeranej lehote, ako aj v rozpore so záujmom samotného subjektu, ktorého práva sú nezákonným zásahom porušované.

V danom prípade je z okolností prípadu zrejmé, že daňová kontrola týkajúca sa zdaňovacieho obdobia marec 2013 bola u žalobcu začatá 17.06.2013, pričom žalobca sťažnosť na postup žalovaného podal dňa 17.10.2013 (táto sa v danom čase logicky netýkala doby trvania kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2013). Žalobca tak návrh na začatie súdneho konania (18.03.2014) ako aj prostriedok ochrany podľa osobitného predpisu podal po uplynutí subjektívnej lehoty podľa § 250v ods. 3 O.s.p.

Súd preto žalobu podľa § 250v ods. 4 O.s.p. ako neprípustnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O..sp. s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie (§ 250v ods. 7 O.s.p.).