Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-26Cpr/6/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobcu: X. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, B. B. M. T., E. P. V. Č.. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Erika Kováčová, Krivá 23, Košice proti žalovanej: T. C. T., N.. XX.XX.XXXX, B. C. W. V. D. C. Č.. X, XXXX K., V. T. o zaplatenie 1.500,-eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeným súdu dňa 21.10.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.500,-eur s príslušenstvom. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ zamestnával žalovanú na základe Pracovnej zmluvy a Dohody o vyslaní zamestnanca od 01.07.2019. Žalovaná vykonávala činnosť opatrovateľky v nemeckých rodinách. K ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou dňa 02.05.2022. Od 01.06.2021 žalovaná požiadala zamestnávateľa (žalobcu) o preddavky na mzdu formou pôžičiek s tým, že jej to zamestnávateľ zrazí zo mzdy. Zamestnávateľ ku dňu 11.09.2021 evidoval u žalovanej dlh vo výške 2.500,-eur, ktorý žalovaná svojím podpisom uznala čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa dlžnú sumu splácať po 500,-eur mesačne, a to spôsobom zrážok tejto čiastky z jej mzdy. Dňa 02.05.2022 žalobca dohodou ukončil so žalovanou pracovný pomer. Žalobca vyzval žalovanú k neodkladnému zaplateniu dlhu, no žalovaná doposiaľ dlžnú sumu neuhradila. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu listom zo dňa 24.05.2022 vyzval žalovanú na úhradu dlhu, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná ani v tomto termíne dlh neuhradila. Žalobca následne listom zo dňa 07.09.2022 opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlhu, pričom žalovaná po predošlom telefonickom rozhovore prisľúbila zaplatenie dlhu najneskôr do 26.09.2022. Ani tento termín žalovaná nedodržala a dlh neuhradila. Podľa žalobcu žalovaná svojho zamestnávateľa úmyselne uviedla do omylu, keď od neho žiadala vyplatenie preddavkov na mzdu formou pôžičiek, ktoré nemala záujem žalobcovi vrátiť, a to ani po ústnych a písomných výzvach. Žalovaná všetky výzvy na úhradu dlhu zo strany žalobcu riadne prevzala, tieto odignorovala a telefonický kontakt na žalobcu si zablokovala. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu Potvrdenie o zamestnaní, Pracovnú zmluvu, Dohodu o vyslaní zamestnanca do zahraničia, Uznanie dlhu a 3 x Predžalobnú výzvu.

2. Európske konanie o platobnom rozkaze sa spravuje ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12.12.2006 (ďalej len „nariadenie o EPR). V zmysle čl. 6 nariadenia o EPR na účely uplatňovania tohto nariadenia sa právomoc súdu určuje v súlade s príslušnými pravidlami práva Spoločenstva, najmä nariadením (ES) č. 44/2001 z 22.12.2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I), ktoré bolo nahradené nariadením (ES) č. 1215/2012 z 12.12.2012 (Brusel Ia). Nariadenie Brusel Ia sa uplatňuje na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10.01.2015.

3. Podľa čl. 5 bod 1 nariadenia Brusel Ia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

4. Podľa čl. 20 bod 1 nariadenia Brusel Ia vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa právomoc určí podľa oddielu 5 bez toho, aby bol dotknutý článok 6, článok 7 bod 5, a v prípade konania začatého proti zamestnávateľovi článok 8 ods. 1.

5. Podľa čl. 22 bod 1 nariadenia Brusel Ia zamestnávateľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.

6. Podľa ust. (ďalej len „“) individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

7. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Vychádzajúc z povahy uplatneného nároku (individuálny pracovnoprávny spor), ako aj tej skutočnosti, že žalovaná má bydlisko v inom členskom štáte (Maďarská republika), dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou prekážkou konania, preto súd konanie v zmysle zastavil. Pre úplnosť súd dodáva, že tuzemský súd nemôže postúpiť vec cudzozemskému súdu, preto je na žalobcovi, aby sa so svojou žalobou obrátil na príslušný cudzozemský súd.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovení a a má za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto je povinný žalovanej nahradiť vzniknuté trovy konania. Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade so zásadou procesnej ekonómie rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II, a to v troch vyhotoveniach (, ). V zmysle ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. a odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.