Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-128-2015.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/128/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. XXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.244,97 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 17647/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Er/322/2014-20 zo dňa 19. septembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 19Er/322/2014-20 zo dňa 19. septembra 2014 m e n í tak, že námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 19Er/322/2014-20 zo dňa 19. septembra 2014 námietkam povinného proti exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 1764/14 vyhovel.
Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06853/13 zo dňa 25.09.2013. Okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 13.07.2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX v spojení so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a v ten istý deň, t.j. 13.07.2012 uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu.
V zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzavretia zmluvy, ust. § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch okresný súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danej veci mal okresný súd za nepochybné, že povinný bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že dáva na výber žalobcovi s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka dáva možnosť na výber, kde podá žalobca žalobu, okresný súd bol toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru okresného súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi
konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že ustanovenia zmluvy, ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená na formulári odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej zmluvy dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy mal za zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Formuláciu rozhodcovskej zmluvy poskytujúcu zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu (s poukazom na možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom). Na základe vyššie uvedených skutočností súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri, t.j. je podnikateľom. Preto zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov. Uzavretú zmluvu o úvere tiež nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože svojim klientom poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere uzavretej podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o úvere uzavretej podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, v ktorej ako podstatná náležitosť nemusela byť dohodnutá okrem iného aj ročná percentuálna miera nákladov, ako to nesprávne uvádza v odôvodnení okresný súd. Uviedol, že jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov a vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti nie je možné, aby poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jeho činnosť nepatrí do pôsobnosti tohto zákona.
K tvrdeniu okresného súdu o rozhodcovskej zmluve, ako neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou alternatívnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane sa domáhať svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie súdu, preto nie je možné sa stotožniť s právnym názorom okresného súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie argumentácie okresného súdu by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské zmluvy sú právne
prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Na záver uviedol, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 27.03.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 02.06.2014 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 06853/13 zo dňa 25.09.2013. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 1.244,97 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky vystavenej dňa 13.07.2012, ktorou žalobca (oprávnený) a žalovaný (povinný) zabezpečili svoj záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd si svoju právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.08.2014 súdny exekútor zaslal okresnému súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný v námietkach proti exekúcii uviedol, že zmluvou o úvere aj napriek tomu, že je v nej uvedené jeho IČO, mu nebol poskytnutý úver ako podnikateľovi, ale ako fyzickej osobe, a preto sa jedná o spotrebiteľský úver. Vyplýva to aj z výšky požičanej sumy 500,-- Eur. Podľa názoru povinného rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky, a preto nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov uviedol, že predmetná exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom. Preto navrhol, aby súd jeho námietkam proti exekúcii vyhovel. Následne okresný súd napadnutým uznesením námietkam povinného proti exekúcii vyhovel podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 13.07.2012 uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Z označenia účastníkov právneho vzťahu vzniknutého na základe uvedenej zmluvy vyplýva, že povinný, ako dlžník je v tejto zmluve označený okrem svojho mena, priezviska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu aj ako živnostník (podnikateľ) pod obchodným menom Y. Y., s miestom podnikania X. Z. XXX/XX, S., IČO: XXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX. Povinný zároveň v predmetnej zmluve o úvere vyhlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (13.07.2012) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania. Aj z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva že, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka
a finančné prostriedky mu boli na základe tejto zmluvy o úvere poskytnuté na účely podnikania, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom, nie je možné túto zmluvu posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ani za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže zmluvu o úvere uzavretú medzi povinným a oprávneným nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nebolo by možné vyhodnotiť ako rozporné s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa ani plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, pretože tieto by sa na tento právny vzťah nevzťahovali. Povinný zároveň žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že finančné prostriedky mu neboli poskytnuté na účely podnikania. Preto odvolací súd námietku oprávneného, že medzi povinným a oprávneným nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva a z uvedeného dôvodu nie je možné celý vzťah posudzovať podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval za dôvodnú.
Aj napriek vyššie uvedenému v prípade, že by v danom prípade bola medzi oprávneným a povinným uzavretá spotrebiteľská zmluva sa odvolací súd ďalej zaoberal preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zistil, že dňa 13.07.2012 oprávnený a povinný uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ak by bol spotrebiteľom, kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil okresný súd.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.