Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-90-2014.pdf
PDF · 77.95 KB
No categories available
8Co/90/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci A. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. P. Č.. XXXXX dieťaťa L. L. - Q. M.. XX.X.XXXX bývajúcej v W. P. Č.. XXXXX zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Komkom so sídlom na Sofijskej ul. č. 16 v Prešove a T. Q. M.. XX.X.XXXX bývajúceho na B. E.. Č.. XX F. B. zastúpeného P. Q. M.. XX.X.XXXX bývajúcou na B. E.. Č.. XX F. B. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 17.1.2012 č.k. 22P/90/2010-109 takto
rozhodol:
N e v y h o v u j e návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre vtedy ešte mal. A. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 8.10.2001 č.k. P/230/1996-10 zo 66 Eur na 120 Eur mesačne od 21.4.2010 do 31.12.2010 a na 100 Eur mesačne od 1.1.2011 do 31.5.2011. Dlžné výživné 618,20 Eur, ktoré vzniklo zvýšením výživného od 21.4.2010 do 31.12.2010 povolil otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur až do zaplatenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že vydal nepreskúmateľné a zmätočné rozhodnutie. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých právnych úvah súd prvého stupňa nerozhodol o jej návrhu na zvýšenie výživného od 1.9.2008 do 20.4.2010 a od 1.6.2011 do dovŕšenia plnoletosti A.. Poukázala na to, že konajúci súd nesprávne označil meno jej právneho zástupcu v záhlaví rozsudku a neuviedol rozsah dlhu na výživnom. Vzhľadom na vyššie popísané pochybenia v záhlaví rozhodnutia navrhla, aby jej súd odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania.
Súd prvého stupňa na základe takto podaného odvolania vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie rozsudku tak, že nesprávne uvedené meno právneho zástupcu matky „D.“ nahradil správnym menom „N.“ a tak, že druhý výrok rozsudku má správne znieť: „dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením za obdobie od 21.4.2010 do 31.12.2010 vo výške 432 Eur a od 1.1.2011 do 31.5.2011 vo výške 170 Eur, spolu vo výške 602 Eur povoľuje otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur až do zaplatenia“.
Aj proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa ani v ňom nerozhodol o celom predmete konania, konkrétne o zvýšení výživného pred dňom podania návrhu a po 1.6.2011, čím jej odňal možnosť konať pred
súdom. Vyjadrila presvedčenie, že dlh na výživnom od 21.4.2010 do 31.12.2010 bolo potrebné vyčísliť za 9 mesiacov a nie za 8 zohľadňujúc splatnosť výživného. Namietala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých dôvodov súd prvého stupňa zvyšoval výživné diferencovane. Pokiaľ súd prvého stupňa konštatoval, že od 1.6.2011 nie sú dané dôvody na zvýšenie výživného, poukázala na to, že aj keď je otec A. od 4.6.2011 práceneschopný, táto prekážka v práci nie je trvalá, ale len prechodná.
Otec súhlasil s odvolaním matky proti rozsudku.
Krajský úd v Košiciach uznesením z 30.1.2013 č.k. 8CoP/153/2012-132 nevyhovel návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku a odmietol odvolanie proti rozsudku. Zamietol návrh matky na doplnenie rozsudku vo výroku o zvýšení výživného od 1.9.2008 do 20.4.2010 a od 1.6.2011 do budúcna a zmenil opravné uznesenie vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 21.4.2010 do 31.12.2010 tak, že časť II. výroku rozsudku správne znie „dlžné výživné za obdobie od 21.4.2010 do 31.12.2010 je 450 eur a jeho celková výška je 620 eur.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie matka a A. Q.. Podľa ich názoru im bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolanie matky bolo odmietnuté podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., i keď procesné predpoklady pre to neboli dané. Vydaním opravného uznesenia z 26.3.2013 č.k. 22P/90/2010-121 začala totiž znovu plynúť lehota na podanie odvolania, v dôsledku čoho už podané odvolanie nebolo možné odmietnuť ako oneskorene podané. Navyše, súdy nerozhodli o celom predmete konania, konkrétne o zvýšení výživného do nadobudnutia plnoletosti A. Q., ktorý sa stal plnoletým 27.2.2012.
Otec sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9.10.2014 zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30.1.2013 č.k. 8CoP/153/2012 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že dovolanie nie je prípustné proti výrokom o nevyhovení návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, o odmietnutí odvolania a o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, pretože nevykazujú znaky rozhodnutia uvedeného v ust. § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.. Konštatoval, že prípustnosť dovolania zakladá procesná vada odňatia možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237písm. f O.s.p. Odvolací súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože mu ustanovil opatrovníka aj keď dosiahol plnoletosť a nekonal s ním priamo. Účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom aj z toho dôvodu, že súčasne nevyhovel návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku a odmietol odvolanie proti rozsudku. Zdôraznil, že odvolací súd mal najprv rozhodnúť o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania a až následne, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutia aj s konaním, ktoré im predchádzali podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia, odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.
V tejto veci nejde o situáciu podľa § 204 ods. 2 O.s.p., preto bolo potrebné skúmať, či bola dodržaná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. sa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 O.s.p.).
Podľa § 49 ods. 1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
Podľa § 48 ods. 5 O.s.p., písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
Z plnomocenstva na č.l. 26 spisu vyplýva, že matka splnomocnila na svoje zastupovanie v tomto konaní JUDr. Františka Komku advokáta so sídlom v Prešove na Hlavnej ul. č. 27.
Pri skúmaní podmienok odvolacieho konania (§ 103 O.s.p. v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p.) bolo z údajov na doručenke nepochybne zistené, že rozsudok, proti ktorému matka podala odvolanie, bol jej právnemu zástupcovi doručený 7.2.2012. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania jej začala plynúť na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia 8.2.2012 a uplynula v stredu 22.2.2012.
Odvolací súd nevyhovel návrhu matky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, pretože nepreukázala, že podanie odvolania zmeškala z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý jej zabránil podať odvolanie včas. Z obsahu doručenky na č.l. 114 totiž vyplýva, že rozsudok, ktorý matka napadla odvolaním nebol doručovaný JUDr. Radimovi Komkovi tak, ako uvádzala v dôvodoch, pre ktoré žiadala odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania, ale jej právnemu zástupcovi JUDr. Františkovi Komkovi do Prešova na Hlavnú ul. č. 27, čo potvrdil svojím podpisom. Na tomto závere nič nemení zistenie, že v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku bolo uvedené meno JUDr. Radima Komku, pretože išlo len o zrejmú nesprávnosť, ktorá neovplyvnila doručovanie rozsudku skutočnému právnemu zástupcovi matky.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.