Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-14-2022.pdf
PDF · 123.89 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Petrom Bodom v spore žalobkyne: W., právne zastúpená JUDr. Iveta Fejleková, advokát, Námestie osloboditeľov 25, Michalovce, proti žalovanému: O. v konaní o vylúčenie z užívania rodinného domu a ochranu osobnosti - zákaz priblíženia takto
rozhodol:
I. Žalovaného vylučuje z užívania rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Jasenov, postaveného na parcele registra „C“, č. XX/X, súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXX,. okres S., obec O. katastrálne územie O. a zároveň žalovanému zakazuje vstupovať do tohto rodinného domu.
II. Žalovanému zakazuje približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou domáhala ochrany osobnosti - konkrétne aby súd nariadil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a zároveň sa domáhala aby súd vylúčil žalovaného z užívania rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Jasenov, postaveného na parcele registra „C“, č. XX/.X, súpisné číslo XXX., zapísaného na LV č. XXX, . okres S. obec O., katastrálne územie O. a tiež aby sa nezdržiaval v priestoroch a spoločných častiach domu, zastavaná plocha a nádvorie , ovocný sad. Zároveň žiadala aby súd rozhodol , že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
2.Žalobu odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.1.2022 sp.zn. 25C/4/2022 bolo žalovanému nariadené neodkladné opatrenie a to zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov; žalovanému bola uložená povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa v obci O. stojacom na parcele XX/X., súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra "C" ktorý je zapísaný na LV č.XXX Okres S.atastrálne územie O.v, obec O.v, a tiež, aby sa nezdržiaval v priestoroch a spoločných častiach domu, zastavaná plocha a nádvorie, ovocný sad, na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň bola žalobkyni uložená povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania tohto rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 1.8.1992, zapísané v knihe manželstiev obvodného úradu Sobrance - matrika Úbrež, zväzok II., ročník 1992, strana 32, por. č. 9. spočiatku bolo manželstvo harmonické až na bežné hádky, ktoré vznikali
aj v dôsledku toho, že manžel popíjal a časť peňazí išla na alkohol. Časom sa požívanie alkoholických nápojov začalo stupňovať a stupňovalo sa aj jeho agresívne správanie so sklonmi k fyzickým útokom, pričom hrubé správanie a vulgárne nadávky boli na dennom poriadku. Žalobkyňu dokonca žalovaný fyzicky napadol, kopal ju do oblasti krížov, bolo tam, sácanie, drganie, kopance ....., vždy keď bol opitý utekala z domu (bola nútená to urobiť) skryť sa na čas, kedy on podgurážený alkoholom zaspí a nebude páchať násilie. Tiež sa stalo aj to, že manžel vylial benzín na schodisku s tým, že ide podpáliť dom, vtedy sa tak veľmi zľakla, že hneď privolala hliadku, pretože sa vyhrážal, že podpáli dom. Po privolaní hliadky ho policajti hneď vzali a bol odsúdený do VTOS a vrátil sa pred dvomi rokmi. Dá sa povedať, že fyzicky ju inzultuje doteraz. V tom čase bol asi 6. mesiacov relatívne pokoj aj keď stále popíjal, ale keďže bol v podmienke tak si dával pozor. Vzhľadom k tomu, že podmienka mu už skončila je opäť nebojácny a nevyspytateľný no v neposlednom rade aj stále naliaty v alkohole. Všetky výdavky za domácnosť uhrádza len ona, žalovaný na nič neprispieva je tomu tak už 8. rokov. V poslednej dobe robil to, že jej kopal do dverí, rozkopal ich, má už 3. dvere v poradí, ktoré bola nútená kvôli jeho agresívnemu správaniu vymeniť. Budil ju zo spánku, neustálym vykrikovaním a nadávkami. Neustále jej nadával, že je piča, kurva, vyhadzoval jej veci z domu a vyháňal ju.
3.Dňa 19.01.2022 bol manžel vykázaný zo spoločného obydlia a vzhľadom k tomu, že policajná hliadka na základe zistených skutočností uviedla, že zo strany manžela je možné očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo obzvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť', bolo potrebného ho vykázať zo spoločného obydlia na 14 dní. Rozhodla sa, že to chce riešiť aj ďalej a nechce už zdieľať takýto život s osobou, ktorá ju dlhé roky týra, ponižuje a vulgárne jej nadáva. Má zato, že útoky zo strany odporcu na jej osobu sa môžu opakovať a že konaním odporcu môže byť jej telesná integrita ohrozená.
4.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že bol dňa 19.1.2022 vykázaný zo spoločného obydlia. Potvrdil, že pred 5 rokmi vylial benzín na schodisku ich domu a vyhrážal sa, že podpáli dom, no za toto konanie bol odsúdený , odsedel si svoj trest, ale odvtedy sa snaží správať tak, aby sa to už nikdy neopakovalo. Uviedol, že žalobkyňa má milenca a mala ho už aj pred tým a provokovala ho. Ďalej uviedol, že žalobkyňu nikdy neudrel, sú medzi nimi hádky, ale nikdy to neboli nejaké fyzické násilnosti. Poukázal na to, že vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva a slobody pričom tie možno obmedziť len v nevyhnutnej miere a preto je presvedčený že len narušený manželský vzťah nemôže byť dôvodom na taký výnimočný zásah akým je jeho vylúčenie z užívania domu, ktorý mu právom patrí. Žalobkyňa nepreukazuje žiadne fyzické či psychické násilie, nie to ešte dlhodobé a v takej miere, ktorá by odôvodnila zásah do jeho základných práv garantovaných ústavou. Vzhľadom na uvedené navrhol aby súd žalobu zamietol.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že mimo to, že žalovaný sa vyhrážal, že podpáli dom tak v tom čase na žalobkyňu vytiahol aj nôž s tým, že ju zabije. Uviedla, že nejde len o narušený manželský vzťah, ale ide o dlhodobé násilie zo strany žalovaného voči jej osobe.
6. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 14.11.2022, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, hoci termín pojednávania zobral na vedomie na pojednávaní dňa 3.10.2022, ktorého sa osobne zúčastnil.
7. Žalobkyňa zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.
8.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žaloba čl. 1-4, uznesenie o neodkladnom opatrení, sp. zn. 25C/4/2022 čl. 5-8, LV č. XXX. čl. 9, LV č. XXX čl. 10, vyjadrenie žalovaného čl. 32-34, vyjadrenie žalobkyne čl. 37-38, spis Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 25C/4/2022 čl. 29 ( a z neho návrh čl. 1-4, úradný záznam OR PZ zo dňa 19.1.2022 čl. 6, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia čl. 7), trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0T/112/2016 čl. 42, trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 0T/20/2017 čl. 44, rozsudok Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 29Pc/8/2022 čl. 53 a zistil tento skutkový stav:
9. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 26.5.2016 sp.zn. 0T/112/2016 bol žalovaný uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil tak , že dňa 23.5.2016 v čase okolo 17.45 hod v rodinnom dome č. XXX v obci O. okres S. po predchádzajúcich rodinných nezhodách sa obvinený vyhrážal smrťou svojej manželke poškodenej W. a to tak , že zobral do rúk kladivo , ktorým rozbíjal zábradlie na schodisku v dome a kričal poškodenej, že ju zabije, následne kladivo hodil smerom
k poškodenej na poschodie, ale ju netrafil, potom obvinený odišiel do kuchyne odkiaľ vzal kuchynský nôž a tento držal v pravej ruke nad ramenom, kde čepeľ noža smerovala dopredu a takto podišiel na medziposchodie k poškodenej W. kde počas toho na ňu kričal, že ju zabije a vulgárne jej nadával, pričom čepeľ noža smerovala po celý čas na poškodenú, ktorá v obave o svoj život ušla do spálne na poschodí odkiaľ mobilným telefónom privolala políciu.
10. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2017 sp.zn. 0T/20/2017 bol žalovaný uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil tak , že dňa 7.2.2017 v čase okolo 15.00 hod v rodinnom dome č. XXX v obci O. okres S. svoju manželku pošk. W. ktorá predtým telefonovala, chytil za ruky a keď mu poškodená pohrozila, že zavolá políciu , tak jej povedal že ak ho dostane do väzenia, tak potok čo sa vráti, tak ju zabije, kde následne odišiel na terasu domu, odkiaľ zobral 1,5 litrovú plastovú fľašu s benzínom a benzín porozlieval po chodbe v dome a schodisku a zapaľovačom v ruke naznačil, že horľavinu podpáli a to tak, aby to videla poškodená,
11. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 1. 2022 sp.zn. 25C/4/2022 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu nachádzajúceho sa do rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Jasenov, stojacom na parcele 16/4, súpisné číslo 130, postaveného na parcele registra "C" ktorý je zapísaný na LV č.581 Okres Sobrance, katastrálne územie Jasenov, obec Jasenov, a tiež, aby sa nezdržiaval v priestoroch a spoločných častiach domu, zastavaná plocha a nádvorie, ovocný sad, na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň mu bola uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako je 20 metrov, na dobu do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
12. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 1.7.2022 sp.zn. 29Pc/8/2022 vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2021.
13. Z Úradného záznamu OR PZ Michalovce v zmysle § 27a ods. 12 zák. č. 171/1993 zo dňa 19.1.2022 vyplýva, že dňa 19.1.2022 bola hliadka v zložení npráp. KW. a npráp. A. vyslaná na preverenie oznamu do obce JW. kde p. W. bytom detto oznámila, že manžel O. je agresívny a má ju napádať. Manžel je ťažký alkoholik, medzi nimi stále dochádza k hádkam a manžel počas hádok manželke vulgárne nadáva, taktiež keď sa opije tak jej neustále vyhadzuje veci na dvor. Vzhľadom k tomu, že u p. O. možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť bol O. dňa 19.11.2022 v čase o 9:30 vykázaný zo spoločného obydlia.
14. Zo svedeckej výpovede D. vyplýva, že boli na zákrok dňa 19.1.2022 vyslaní stálou službou. Pamätá sa, že pán už bol opitý ako stále, lebo boli tam viackrát. Bol vyzvaný, aby spolupracoval a následne bol vykázaný z obydlia. Uviedla, že na danej adrese boli viackrát s tým, že je jej známe, že žalovaný vystrája, že popíja. V rámci jej činnosti ako príslušníka PZ, bola niekoľko krát v rámci služby vyslaná na miesto trvalého pobytu žalovaného - JW. kde bolo hlásené, že žalovaný tam vystrája. Má vedomosť, že žalovaný požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Je vtedy agresívnejší a prejavovalo sa to v konfliktoch s manželkou v rámci domácnosti. V tom konkrétnom prípade cez číslo 158 nám bolo hlásené, že opätovne vystrája, preto tam išli na miesto zásahu. Po tom čo došlo k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia nevie či bolo ešte nejaké hlásenie ohľadne toho, že žalovaný opätovne vystrája na mieste čo neznamená, že v čase keď nemala službu, že takéto hlásenie nebolo podané.
15.Svedok A. v rámci svojho výsluchu uviedol, že si nepamätá čo konkréte bolo toho dňa kedy mal byť žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia v januári 2022. Osobne bol na mieste trvalého pobytu žalovaného minimálne 5 krát. Uviedol, že tie hlásenia, ktoré sú v súvislosti so žalobkyňou a žalovaným, boli ohľadom hádok, žalovaný je agresívny, bolo tam vyhadzovanie veci z domu keď si vypil. Jedna situácia bola taká, že dokonca podpálil alebo založil oheň v strede izby. Má poznatky z vlastnej činnosti, že žalovaný v prípade keď si vypil, bol agresívny a túto agresivitu prejavoval voči manželke. Má vedomosť o ňom, že vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje a následne potom je agresívny. Bolo niekoľkokrát hlásené zo strany manželky, že je voči nej agresívny a následne keď boli vyslaní ako hliadka na miesto, tak im bolo zrejmé, že je agresívny, nadáva manželke a vyhadzuje veci z domu atď., to bolo niekoľkokrát. To sa už ťahá dlhú dobu tento spor a zo začiatku žalovaný bol agresívny aj voči nim ako policajnej hliadke, ale neskôr už voči nám skrotol. V čase keď boli vyslaní na základe hlásenia žalobkyne, na miesto pobytu žalovaného bola žalobkyňa vystrašená, vystresovaná.
16.Z výsluchu svedkyne P.j, dcéry žalobkyne a žalovaného vyplýva, že čo sa týka vzťahu jej rodičov, tak to boli neustále hádky, napádanie, vyhrážky, napádanie či fyzické alebo psychické. V rodičovskom dome nebýva 8 rokov, ale takéto spolužitie rodičov bolo už v čase, keď ešte bývala spolu s nimi. Spúšťačom týchto nezhôd a hádok bol najmä alkohol, požívanie alkoholických nápojov zo strany otca, čo bolo časté, každodenné. Vie, že to správanie sa nezmenilo, je tam časté požívanie alkoholických nápojov, potom agresivita, aj rozbíjanie vecí, vyhadzovanie veci z domu. Odkedy sa vydala, tam nechodila ani s dcérou, lebo sa bála o seba aj o život dcéry, takže nechodila do rodičovského domu. Sama bola svedkyňou ešte v čase keď bývala a bola sama s otcom, že chcel podpáliť dom, takže bolo jeho správanie agresívne a časté. Bolo časté aj vypínanie teplej vody, kúrenia zo strany otca. Na chod domácnosti prispievala len mama, otec neprispieval, lebo je dlhodobo nezamestnaný
17.Z výsluchu svedka A., syna žalobkyne a žalovaného vyplýva, že vzťah jeho rodičov dlhodobo nefunguje s tým, že tam boli časté hádky. Spúšťačom týchto hádok bolo najmä požívanie alkoholických nápojov zo strany otca, kde následkom bola agresivita. Stále býva spolu s mamou v rodičovskom dome. Tá situácia odkedy otec nie je doma, odkedy musel opustiť domácnosť, to je neopísateľný rozdiel. Je kľud. To správanie otca spočívalo v tom, že veľakrát boli veci povyhadzované na dvore. Aj voči nemu sa správal agresívne, dostal aj facku od neho. Otec je dlhodobo nezamestnaný, neprispieval na domácnosť. NA domácnosť prispievala len matka. V súčasnosti aj ja mám príjem, tak sa staráme o domácnosť spoločne. Po tom, čo bol žalovaný prepustený z výkonu trestu, tak chvíľku s jeho správanie zmenilo, ale nie dlho. Opätovne sa vrátilo jeho správanie do starých koľají. V tejto súvislosti uviedol, že z výkonu trestu mu otec písal listy, na ktoré odpovedal len on. Nikto z jeho rodiny, ani jeho sestra mu nepísali. Len on som mu písal, bol ho aj navštíviť vo výkone trestu, ale momentálne to ľutuje, keďže to bolo len účelové zo strany otca, aby mohol byť prepustený z výkonu trestu. V dome majú všetko porozbíjané, všetky dvere, v chladničke sú diery, v dlažbe sú diery. Zároveň uviedol, ž aj potom čo bol žalovaný vykázaný z domu, tak sa snažil dostať do domu, niekoľkokrát. Minimálne prešiel popri dome, po pozemku, kde vykrikoval a nadával, že to podpáli. Ten život v domácnosti odkedy otec nie je doma, odkedy bol vykázaný zo spoločného obydlia je úplne rozdielny, pokojnejší.
18.Z lekárskej správy PhDr. Danice Korpovej , klinického psychológa, zo dňa 7.11.2022 vyplýva, že výsledky vyšetrenia žalobkyne poukazujú na depresívno-úzkostnú symptomatiku ťažkého stupňa, prítomné riziko suicidálneho konania.
19.Z výpisu z LV č.581 vyplýva, že rodinný dom súpisné číslo 130 postavený na parcele č. 16/4 je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.
20.Z výpisu z LV č. 272 vyplýva, že ovocný sad na parcele č. 16/1 o výmere 2009 m 2 a zastavaná plocha a nádvorie na parcele 16/4 o výmere 181 m2 sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne žalovaného a p. Milana Sabaku a Anny Sabakovej.
21. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:
22. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
23. Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
24. Podľa čl. 16 ods. 1, 2 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
25. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
26. Podľa čl. 23 ods. 1, 3 Ústavy SR sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
27. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
28. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
29.Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
30. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
31. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
32. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
33. Po právnej stránke súd podanú žalobu v časti o nariadenie zákazu priblíženia posúdil ako žalobu o ochranu osobnosti žalobkyne. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
34. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13 OZ ak je tu subjekt, ktorý za neoprávnený zásah do osobnosti zodpovedá. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady a to: a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení , či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite b)neoprávnenosť (protiprávnosť) toho zásahu c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou
35. Tam, kde v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vznikla nemajetková ujma, vznikajú pre pôvodcu tohto zásahu občianskoprávne sankcie ( §13 ods. 1 a 2 OZ) pričom fyzická osoba dotknutá zásahom sa môže v prvom rade domáhať upustenia od neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti. Na tento účel slúži zapieracia (negatórna) žaloba, ktorou sa dotknutý subjekt domáha zdržania sa, resp. zákazu určitého konania, ktoré neoprávnene zasahuje do niektorej zložky osobnosti uvedenej v § 11 OZ. Hmotnoprávnou podmienkou žaloby na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnosti fyzickej osoby je, aby neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trval, príp. aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Z toho vyplýva, že právny prostriedok tohto druhu nemá miesto tam, kde neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby bol už ukončený (dokonaný) a netrval, príp. kde neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti.
36.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 7.6.2021 sp.zn. 0T/112/2016 uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil tak , že dňa 23.5.2016 v čase okolo 17.45 hod v rodinnom dome č. XXX v obci Jasenov okres Sobrance, po predchádzajúcich rodinných nezhodách sa obvinený vyhrážal smrťou svojej manželke poškodenej W., nar. XX.X.XXXX. a to tak , že zobral do rúk kladivo , ktorým rozbíjal zábradlie na schodisku v dome a kričal poškodenej, že ju zabije, následne kladivo hodil smerom k poškodenej na poschodie, ale ju netrafil, potom obvinený odišiel do kuchyne odkiaľ vzal kuchynský nôž a tento držal v pravej ruke nad ramenom, kde čepeľ noža smerovala dopredu a takto podišiel na medziposchodie k poškodenej W., kde počas toho na ňu kričal, že ju zabije a vulgárne jej nadával, pričom čepeľ noža smerovala po celý čas na poškodenú, ktorá v obave o svoj život ušla do spálne na poschodí odkiaľ mobilným telefónom privolala políciu. Ďalej trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2017 sp.zn. 0T/20/2017 bol žalovaný uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil tak , že dňa 7.2.2017 v čase okolo 15.00 hod v rodinnom dome č. 130 v obci Jasenov okres Sobrance, svoju manželku pošk. Alenu Streňovú, nar. 10.3.1969, ktorá predtým telefonovala, chytil za ruky a keď mu poškodená pohrozila, že zavolá políciu , tak jej poveda,l že ak ho dostane do väzenia, tak potok čo sa vráti, tak ju zabije, kde následne odišiel na terasu domu, odkiaľ zobral 1,5 litrovú plastovú fľašu s benzínom a benzín porozlieval po chodbe v dome a schodisku a zapaľovačom v ruke naznačil, že horľavinu podpíli a to tak, aby to videla poškodená,
37 Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou , ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Vzhľadom na uvedené z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Súd je týmto viazaný v tom zmysle, že si o týchto otázkach nemôže urobiť ani prejudiciálny záver.
38.Aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenie na predmetný spor, súd je viazaný rozhodnutím tunajšieho súdu v tom, že žalovaný sa dopustil svojím konaním, (tak ako je uvedené v uvedených trestných rozkazoch), trestného činu/trestných činov.
39. Z uvedených trestných rozkazov je zrejmé, že žalovaný sa dopustil trestných činov nebezpečného vyhrážania v prítomnosti žalobkyne resp. voči žalobkyni. Z tvrdení žalobkyne ako aj z výpovedí svedkov je zrejmé, že žalovaný požíva dlhodobo a v značnej miere alkoholické nápoje, čoho následkom je jeho agresivita, krik, vulgárne správanie voči žalobkyni a aj rozbíjanie zariadenia domu. Súd má preukázané, že agresívne správanie žalovaného dospelo až do štádia, že vytiahol kuchynský nôž voči žalovanej a sa jej vyhrážal smrťou resp. vyhrážal sa, že ju zabije, pričom do domu doniesol horľavinu a vyhrážal sa, že podpáli dom. Každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia. Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že život žalobkyne za prítomnosti žalovaného nie je pokojný a kľudný, a jej fyzické aj psychické zdravie sú ohrozené. Napokon predložené lekárske potvrdenie nasvedčuje, že dlhoročné spolužitie žalobkyne so žalovaným už má negatívne následky na jej psychike. Súd nemá pochybnosť, že takéto správanie žalovaného dôvodne vzbudzuje u žalobkyne strach o svoj život a zdravie a obavu z toho či resp. kedy svoje vyhrážky žalovaný aj zrealizuje. Nakoľko mal súd preukázané, že zo strany žalovaného dochádzalo k porušovaniu práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti a k zásahom do jej telesnej integrity , pričom existuje bezprostredné nebezpečenstvo, že k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobkyne zo strany žalovaného bude dochádzať aj naďalej, súd dospel k záveru, že je dôvodné uložiť týmto rozhodnutím žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.
40.V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vzdialenosť 50 m požadovaná navrhovateľkou je značná, ťažko voľným okom zmerateľná, preto by mohli neskôr vzniknúť problémy/nedorozumenia v súvislosti s dodržiavaním podmienok neodkladného opatrenia resp. pri posudzovaní jeho prípadného porušenia. Podľa názoru súdu postačuje na zabezpečenie zachovania duševnej a telesnej integrity navrhovateľky stanovenie vzdialenosti 20 m, už pri ktorej možno dôvodne predpokladať, že fyzický útok odporcu vo vzťahu k navrhovateľke je viac - menej nereálny.
41.Žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému zároveň nariadil, že sa žalovaný smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Súd uvádza, že tento výrok je nadbytočný, keďže pri týchto úkonoch je zabezpečená bezpečnosť žalobkyne cestou policajného zboru resp. príslušníkov ZVJS . Preto súd žalobu v tejto časti zamietol a mimo týchto úkonov platí výrok č. II.
42.Žalobkyňa sa žalobou ďalej domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Jasenov, postaveného na parcele registra „C“, č. XX/X, súpisné číslo XXX,. zapísaného na LV č..v, katastrálne územie O.v ako aj aby sa nezdržiaval v spoločných častiach domu, zastavanej ploche a nádvorí a v ovocnom sade.
43.V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vyššie uvedený rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného. V čase podania žaloby bola žalobkyňa manželkou žalovaného, kde v priebehu konania došlo k rozvodu ich manželstva. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 18.7.2021.
44.Súd musel ďalej z vykonaného dokazovania posúdiť, či sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia, alebo hrozby takéhoto násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, stalo ich ďalšie spolužitie neznesiteľným.
45. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Teda ide najmä o bitie, kopanie, údery, spôsobovanie rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu, násilná izolácia, citové vydieranie alebo iné správanie , ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie osoby, alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodné odopieranie stravy, oddychu, spánku, alebo odopieranie nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy, vzdelávania, nútenie k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej neúmernú fyzickú záťaž a pod. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.
46.Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný sa voči žalobkyni aj voči ich synovi správa agresívne, na dennom poriadku boli nadávky, krik, poškodzovanie resp. rozbíjanie zariadenia domácnosti, boli situácie, keď žalovaná musela pred žalovaným utekať a skrývať sa v izbe domu, dokonca sa žalovaný žalobkyni vyhrážal aj smrťou, pričom existuje dôvodný predpoklad, že v takomto správaní bude žalovaný pokračovať. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaný sa dopúšťa voči žalobkyni násilia resp. vyhráža sa žalobkyni násilím , z ktorého dôvodu podľa názoru súdu pomery v dome žalobkyni, ako aj jej synovi, nedovoľujú dom pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemá pochybnosť , že ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného v danom dome by bolo neznesiteľné. Preto súd vylúčil žalovaného z užívania domu rodinného domu nachádzajúceho sa v obci Jasenov, postaveného na parcele registra „C“, L. súpisné číslo XXX,. zapísaného na LV č. XXX., okres Sobrance, obeT.. Obmedzenie užívania domu žalovanému nepripadlo do úvahy, pretože rodinný dom nie je uspôsobený tak, aby bolo možné jeho súbežné užívanie aj žalobkyňou aj žalovaným bez toho aby sa stretli.
47.Súd nevylúčil žalovaného z užívania nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX. ovocný sad na parcele L.1 o výmere 2099 m2 a zastavané plocha a nádvorie na parcele parcela č. XX/X . o výmere 181 m2, keďže tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a ďalších dvoch spoluvlastníkov a otázku užívania resp. vylúčenia z užívania týchto nehnuteľností jedného zo spoluvlastníkov možno riešiť postupom podľa § 139 Občianskeho zákonníka . Vzhľadom na uvedené v tejto časti súd žalobu zamietol.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech súd rozhodol , že žalovaný je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v plnej výške.
49.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).