Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-5-2015.pdf
PDF · 107.56 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľa MIRABEL, spol. s. r. o., Levočská 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 679 099, zastúpeného JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti odporcovi AVG Group, a. s., so sídlom Vlkanovská cesta 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 632 538, zastúpenému URBÁNI & partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Rastislav Urbáni, LLM, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 56/2014
- 111 zo dňa 24. októbra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb 56/2014 - 111 zo dňa 24. októbra 2014 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 251,60,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3. 4. 2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., Banská Bystrica zo dňa 27. 2. 2014 v konaní pod sp. zn. OS 17/2014 a súčasne sa domáhal odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Okresný súd uznesením č. k. 64Cb 56/2014
- 81 zo dňa 8. 4. 2014 vyzval navrhovateľa na doplnenie podania zo dňa 3. 4. 2014, a to aby s poukazom na § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. uviedol konkrétne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o naplnení ním uvedených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podaním zo dňa 24. 4. 2014 navrhovateľ uviedol, že v bode IV. návrhu uviedol, že v konaní pre rozhodcovským súdom viackrát uvádzal, že nesúhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania. Uvedené tvrdenia, t. j. vykonania dôkazov formou znaleckých posudkov chceli vykonať v tomto konaní, avšak súd ich žiadosti nevyhovel a bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci rozhodol. Podľa ich názoru rozhodcovský súd týmto porušil právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pretože by v predmetnom konaní znaleckými posudkami preukázali vady diela, ktoré v podstate určitým spôsobom uznáva aj odporca. Navrhovateľ je toho názoru, že vykonaním navrhovaného dokazovania by uvedené navrhovateľovi privodilo priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď následne odcitoval ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, h/ Zákona č. 244/2002 Z. z. a § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p. . Je toho názoru, že odôvodnenie žalobného návrhu spĺňa všetky náležitosti na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v bode IV. presne špecifikoval dôvody, v ktorých rozhodcovský súd pochybil, v dôsledku ktorých nesprávne rozhodol a z uvedených dôvodov navrhoval predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Spolu s návrhom na začatie konania podal navrhovateľ aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže konajúci súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku nemienil odložiť, o takomto návrhu navrhovateľa nerozhodoval.
Okresný súd na prejednanie veci samej určil termín pojednávania dňa 24. 10. 2014, na ktorý sa odporca (právny zástupca) dostavil riadne a včas. Navrhovateľ zásielku s predvolaním na termín pojednávania prevzal dňa 5. 8. 2014. Dňa 23. 10. 2014 bolo súdu mailovou poštou doručené Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, v ktorom ustanovený právny zástupca navrhovateľa uviedol, že dňa 23. 10. 2014 prevzal právne zastúpenie a žiada o odročenie pojednávania z dôvodu naštudovania spisového materiálu. Tiež uviedol, že v deň pojednávania ma kolíziu vyšetrovacích úkonov, na ktorých sa musí zúčastniť a klient nesúhlasí so substitučným zastupovaním v predmetnej veci. Okresný súd uviedol, že právnym zástupcom navrhovateľa v prejednávanej veci je advokát. S poukazom na § 25 ods. 2 O. s. p. advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prístupné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje a podľa § 25 ods. 3 O. s. p. advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. V zmysle konštantnej judikatúry kolízia termínov pojednávaní právneho zástupcu, respektíve kolízia vyšetrovacích úkonov právneho zástupcu, ktorý je advokátom, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Tiež uviedol, že právny zástupca navrhovateľa tvrdenú kolíziu vyšetrovacích úkonov konajúcemu súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Ničím nepodložené tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa o kolízii vyšetrovacích úkonov s termínom pojednávania, teda nepredstavuje dôležitý dôvod, z ktorého možno žiadať o odročenie pojednávania. Podľa názoru okresného súdu takýmto dôležitým dôvodom nemôže byť ani potreba právneho zástupcu navrhovateľa oboznámiť sa so spisovým materiálom, keďže navrhovateľ zásielku s predvolaním na termín pojednávania prevzal dňa 5. 8. 2014, teda mal dostatočne zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie s poukazom na § 115 ods. 2 O. s. p. a rovnako mal navrhovateľ dostatok času, aby si ustanovil právneho zástupcu tak, aby sa tento mohol na pojednávanie pripraviť. Súd potom nezistil dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a s poukazom na § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní určenom na deň 24. 10. 2014 vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa, keď prihliadol aj na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého nároku sa možno domáhať len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov a v zákonom určenej prekluzívnej lehote.
Okresný súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. OS 17/2014 zo dňa 27. 2. 2014 navrhovateľ v procesnom postavení odporcu bol zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k odporcovi v procesnom postavení navrhovateľa, teda navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa navrhovateľ domáhal na základe toho, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a že sú tu dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. V konaní nebola sporná skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 4. 3. 2014 a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol súdu doručený dňa 3. 4. 2014, s ohľadom na dôvod, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, bol podaný v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľ tvrdil, že pred rozhodcovským súdom viackrát uvádzal, že nesúhlasí s tým aby konal a rozhodoval v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania, ktoré tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Pokiaľ aj zasielal žalobnú odpoveď zo dňa 10. 2. 2014, v tejto žiadnym spôsobom neuviedol, že žiada, aby rozhodcovský súd nariadil pojednávanie, pričom súd považuje za preukázané, že v žiadosti o zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 31. 1. 2014 bol navrhovateľ poučený, že konanie je spravidla písomné, súčasne bol upovedomený, akým spôsobom je možné oboznámiť sa s Rokovacím poriadkom, ako aj Štatútom rozhodcovského súdu. V žalobnej odpovedi navrhovateľ ako prílohy označil a predložil listy, ktorými vracal faktúru č. 143110003, a to list zo dňa 16. 1. 2014 a zo dňa 4. 2. 2014. Žiadne iné dôkazy v žalobnej odpovedi neoznačil, nepredložil, ani nenavrhol vykonať. Súd potom dospel k záveru, že rozhodcovský súd umožnil tak odporcovi, ako aj navrhovateľovi, ako účastníkom rozhodcovského konania, rovnakým spôsobom uplatňovať a brániť svoje práva, a neporušil právo navrhovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces, keď navrhovateľ bol upovedomený o tom, že konanie je spravidla písomné a bol vyzvaný a poučený, aby označil a predložil všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Napriek tomu navrhovateľ nariadenie pojednávania nenavrhol a okrem konštatovaných listov iné dôkazy neoznačil ani nepredložil. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002 Z. z. . Okresný súd ďalej uviedol, že napriek výzve súdu zo dňa 8. 4. 2014, aby navrhovateľ uviedol konkrétne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o naplnení ním uvedených dôvodov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, navrhovateľ neuviedol také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré skutočne bez svojej viny nemohol použiť v rozhodcovskom konaní, teda ktoré existovali v čase rozhodcovského konania a bez jeho viny neboli v rozhodcovskom konaní použité a neuviedol ani také dôkazy, ktoré sa pre objektívnu prekážku nemohli vykonať v rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ všeobecne konštatoval, že znaleckými posudkami by sa preukázali vady diela, avšak žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal, prečo takýto dôkaz neoznačil už v rozhodcovskom konaní, keďže skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. nové len vtedy, ak účastník ich bez svojej viny, teda preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej procesnej povinnosti, nemohol v pôvodnom konaní použiť, hoci v čase pôvodného konania tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy objektívne existovali a dôkaz nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku. Pokiaľ teda navrhovateľ žiadal o obnovu konania z dôvodu, aby sa vykonalo znalecké dokazovanie, navrhovateľ neuviedol prečo takýto dôkaz neoznačil už v rozhodcovskom konaní. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 44 ods. 1 písm. h/ Zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd potom poukázal na to, že z hľadiska tohto dôvodu nebolo možné ani ustáliť, či návrh bol podaný včas, keďže navrhovateľ žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal kedy sa o ním tvrdených dôvodoch a dôkazoch dozvedel. Keďže v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a navrhovateľ nepreukázal, že sú tu dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa Občianskeho súdneho poriadku, súd návrh navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.
Okresný súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ aj bolo povolené reštrukturalizačné konanie navrhovateľa, s poukazom na § 114 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. toto nemá žiadne účinky pre toto súdne konanie.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 251,60,- Eur.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z odôvodnením, že rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a nesprávne, pretože súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov, ktorý dňa 7. 4. 2014 povolil reštrukturalizáciu navrhovateľa. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 14. 4. 2014 a teda nadobudlo právoplatnosť, a vykonateľnosť dňa 15. 4. 2014. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 118 ods. 4, § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z.. Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že súd rozhodol v neprítomností navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, nemohol navrhovateľ navrhnúť vykonanie dokazovania a tým preukázať neopodstatnenosť nárokov odporcu. Nesúhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol bez prejednania veci, pretože ide o zložitú problematiku a v danom konaní je nutné vykonať viaceré dôkazy pre objektívne zistenie skutkového stavu veci. Navrhovateľovi bolo v dôsledku toho znemožnené predložiť a preukázať návrhom na vykonanie dokazovania u správcu navrhovateľa tú skutočnosť či pohľadávka odporcu bola riadne a včas prihlásená do reštrukturalizačného konania, č. k. 1R 2/2014 vedenom na Okresnom súde Prešov a aj to, či táto pohľadávka bola správcom zistená, respektíve popretá. Po zistení skutkového stavu dospel k záveru, že nárok odporcu, ktorý je predmetom rozhodcovského rozsudku bol správcom v plnom rozsahu popretý, o čom súdu ako dôkaz predkladá prihlášku odporcu do predmetného reštrukturalizačného konania a výpis zo zoznamu pohľadávok, v ktorom sú uvedené dôvody popretia pohľadávky. Podľa jeho informácii spoločnosť odporcu nepodala incidenčnú žalobu v zákonom stanovenej lehote a z tohto dôvodu pohľadávka odporcu „ex lege“ zanikla. Ako dôkaz žiadal v prípade spornosti predvolať a vypočuť reštrukturalizačného správcu, respektíve pripojiť k predmetnému spisu spis Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1R 2/2014, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že správca predmetnú pohľadávku poprel a z druhého zoznamu predloženého správcom by vyplývalo, že uvedená pohľadávka bola popretá, pričom ďalším dotazom by súd v danom konaní mohol dotazovať Okresný súd Prešov, či daný veriteľ - odporca podal incidenčnú v zákonom stanovenej lehote. Tým, že navrhovateľ nemal možnosť podať a odôvodniť návrhy na vykonanie dokazovania na pojednávaní, má za to, že bol nedostatočne zistený skutkový stav veci a v dôsledku toho aj súd nesprávne vec právne posúdil a nevykonal dostatočné dôkazy na preukázanie náležitého skutkového stavu veci. Podľa názoru navrhovateľa bola mu odňať možnosť konať pred súdom, tým, že okresný súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, pričom navrhovateľ sa náležite ospravedlnil a žiadal odročiť pojednávanie a nesúhlasil s
rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Skutočnosť, že právny zástupca mal kolíziu vyšetrovacích úkonov v obzvlášť závažnom zločine vraždy neumožňovala jeho účasť na nariadenom pojednávaní, pričom neúčasť právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní nemôže byť kladená na vinu účastníka konania a je toho názoru, že takého konanie súdu prvého stupňa možno považovať za porušenie ústavných práv navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa by v tomto prípade jednoznačne na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v tomto odvolaní, a tým, že pojednávanie nebolo odročené a navrhovateľ nemal možnosť konať osobne pred súdom, týmto bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobnému návrhu, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie.
Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 3. 4. 2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g/, h/ Zákona č. 244/2002 Z. z. ako aj podľa ustanovenia § 228 ods. 1 O. s. p. na tom skutkovom základe, že v konaní pred rozhodcovským súdom viackrát navrhovateľ uvádzal, že nesúhlasí s tým, aby súd konal a rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania. Uvedené tvrdenia, t. j. vykonanie dôkazov podľa znaleckých posudkov chcel vykonať v tomto konaní, avšak súd jeho žiadosti nevyhovel a bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci rozhodol, čím podľa názoru navrhovateľa rozhodcovský súd porušil právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pretože by v predmetnom konaní znaleckými posudkami preukázal vady diela, ktoré v podstate určitým spôsobom uznáva aj odporca. Okresný súd navrhovateľa uznesením č. k. 64Cb 56/2014 - 81 zo dňa 8. apríla 2014 vyzval na doplnenie podania zo dňa 3. 4. 2014, aby uviedol konkrétne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o naplnení ním uvedených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, zároveň požiadal Obchodný súd s. r. o. Banská Bystrica o zapožičanie celého spisového materiálu sp. zn. OS 17/2014. Navrhovateľ podaním zo dňa 22. 4. 2014, doručeným okresnému súdu dňa 24. 4. 2014 opätovne poukázal na bod IV. podanej žaloby, v ktorom uviedol na základe akých skutočností sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, a opätovne poukázal na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g/, h/ Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a na § 228 ods. 1 O. s. p.
Okresný súd vytýčil pojednávanie vo veci na deň 24. októbra 2014, na ktoré pojednávanie prevzal predvolanie navrhovateľ dňa 5. 8. 2014, odporca dňa 4. 8. 2014. Dňa 23. 10. 2014 bolo e-mailovým podaním do podateľne Okresného súdu Banská Bystrica doručené oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie pojednávania od právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Mariána Gelenekyho, ktorého súčasťou bola plná moc udelená navrhovateľom dňa 23. 10. 2014. V žiadosti o odročenie pojednávania a ospravedlnení neúčasti na pojednávaní uviedol, že žiada o odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 24. 10. 2014 o 13.00 hod, z dôvodu naštudovania spisového materiálu, ďalej uviedol, že v daný deň má kolíziu vyšetrovacích úkonov vo veci obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Trestného zákona, ČVS: KRP-127/1-VYS-PO-2014, ktorých vyšetrovacích úkonov sa musí zúčastniť. Uviedol, že jeho klient nesúhlasí so substitučných zastupovaním v predmetnej veci a zároveň týmto ospravedlnil svoju a klientovu neúčasť na nariadenom pojednávaní.
Okresný súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval práve s poukazom na to, že predvolanie na termín pojednávania navrhovateľ prevzal dňa 5. 8. 2014, pojednávanie bolo vytýčené na deň 24. 10. 2014, teda mal dostatočne zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie a mal dostatok času aby si zvolil právneho zástupcu tak, aby sa tento mohol dostatočne pripraviť na pojednávanie. Tiež poukázal na to, že právny zástupca navrhovateľa tvrdenú kolíziu vyšetrovacích úkonov konajúcemu súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.
Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 O. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa ustanovenia § 119 ods. 2 O. s. p., účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Neobstojí tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tým, že okresný súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, pretože navrhovateľ mal dostatok času ustanoviť právneho zástupcu a pojednávania sa zúčastniť. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napríklad zúčastniť sa pojednávania. Príkladom odňatia možnosti konať pred súdom je aj prípad, keď súd vec prejednal v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti účastníka. Naproti tomu nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, taký postup súdu, ktorý je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Účastník má právo aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), nie je vylúčené aby súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka, je však vždy povinný poskytnúť mu možnosť aby sa mohol pojednávania zúčastniť; zostáva na účastníkovi či toto právo využije alebo nie. Súd totiž môže pokračovať v konaní aj keď sa riadne predvolaný účastník na pojednávanie neustanoví bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitosť dôvodu pritom posudzuje súd podľa okolností daného prípadu (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 18/2007). Obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 223/2005, podľa ktorého dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno brať zretel.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania neakceptoval. Navrhovateľovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 5. 8. 2014, teda 2 a pol mesiaca pred konaním pojednávania. Tak ako správne uviedol okresný súd navrhovateľ mal dostatok času na to, aby si zvolil právneho zástupcu, aby mal právny zástupca dostatok času oboznámiť sa so spisovým materiálom a pojednávania sa zúčastniť, najmä keď vedel od 5. augusta 2014, že pojednávanie je vytýčené na deň 24. októbra 2014. Navrhovateľ takýmto konaním (zvolením si právneho zástupcu jeden deň pred konaním pojednávania) musí znášať následky spojené so včasnosťou voľby advokáta a takáto voľba nemôže mať vplyv na už nariadené pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa v oznámení o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosti o odročenie pojednávania adresované okresnému súdu uviedol, že jeho klient nesúhlasí so substitučným zastupovaním v predmetnej veci, ktoré tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa sa nezakladá na pravde, pretože z plnej moci udelenej navrhovateľom právnemu zástupcovi dňa 23. 10. 2014 odvolací súd zistil, že navrhovateľ v tejto plnej moci súhlasil aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba iného advokáta, advokátskeho koncipienta, alebo iného pracovníka advokátskej kancelárie ako zástupcu. Plná moc teda vyvracia tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že jeho klient nesúhlasí so substitučným zastupovaním v predmetnej veci, keď v plnej moci na substitučné zastupovanie udelil súhlas. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že právny zástupca navrhovateľa ani okresnému, ani odvolaciemu súdu nepreukázal tvrdenú kolíziu vyšetrovacích úkonov s konaním pojednávania na Okresnom súde Banská Bystrica.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal, že na spoločnosť navrhovateľa bola povolená uznesením Okresného súdu Prešov dňa 7. 4. 2014 reštrukturalizácia. S týmito skutočnosťami sa okresný súd zaoberal a správne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že poukazom na ust. § 114 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z., povolenie reštrukturalizácie nemá žiadne účinky na toto súdne konanie. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, že reštrukturalizácia navrhovateľa bola ukončená dňa 6. 12. 2014. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že si odporca do reštrukturalizačného konania prihlásil pohľadávku, ktorá mu bola popretá a tvrdil, že spoločnosť odporcu nepodala incidenčnú žalobu v stanovenej lehote, nemajú vplyv na predmetné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica.
Odvolací súd ďalej poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie uvádza, že okresný súd mal k dispozícii celý spisový materiál Obchodného súdu, stáleho súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s. r. o., Banská Bystrica, z ktorého zistil, že navrhovateľovi bola dňa 31. 1. 2014 zasielaná Žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede spolu s prílohami a bol vyzvaný aby sa k návrhu písomne vyjadril v lehote 7 dní, a zároveň v tejto lehote označil a predložil všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, ktoré navrhuje v konaní vykonať s tým, že na neskôr označené a predložené dôkazy súd nebude prihliadať. Súčasne bol poučený, že konanie sa začína doručením žaloby a je spravidla písomné. Okresný súd v odvolaní napadnutého rozsudku presne uviedol žalobnú odpoveď navrhovateľa s tým, že vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 10. 2. 2014 žiadnym spôsobom neuviedol, že žiada aby rozhodcovský súd nariadil pojednávanie, hoci navrhovateľ aj v tomto konaní tvrdil, že pred rozhodcovským súdom viackrát uvádzal, že nesúhlasí s tým, aby konal a rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Správne potom okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovský súd umožnil odporcovi aj navrhovateľovi ako účastníkom rozhodcovského konania, rovnakým spôsobom brániť svoje práva, neporušil právo navrhovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Navrhovateľ nariadenie pojednávania nenavrhol a okrem v žalobnej odpovedi uvádzaných listov iné dôkazy neoznačil ani nepredložil. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 244/2002 Z. z.. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ tiež nepreukázal ani neuviedol také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré skutočne bez svojej viny nemohol použiť v rozhodcovskom konaní, keď podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú nové len vtedy ak účastník ich bez svojej viny, pretože o nich nevedel, nemohol v pôvodnom konaní použiť, hoci už v čase pôvodného konania tieto skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy objektívne existovali. Navrhovateľ ani v konaní pred okresným súdom nepreukázal, že by existovali nejaké skutočnosti, dôkazy už v čase rozhodcovského konania, ktoré navrhovateľ v postavení odporcu nemohol bez svojej viny predložiť. Navrhovateľ teda nepreukázal, že sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa § 40 ods. 1 písm. h/ Zákona č. 244/2002 Z. z..
Okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil, rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne a výstižne odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože odporca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.