Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-11-2015.pdf
PDF · 72.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/11/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom N. X, XXX XX G., proti povinnému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/ XX, XXX XX X. E., o vymoženie pohľadávky 1.025,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/121/2014-15 zo dňa 23. decembra 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/121/2014-15 zo dňa 23. decembra 2014 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline sp. zn. RK-PC-972/14-EK zo dňa 27.06.2014. Rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa čl. 15 rokovacieho poriadku, ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní a doručiť ho spolu v jednej zásielke s výzvou na podanie žalobnej odpovede. Rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom neaplikoval kogentné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Tým, že upovedomil žalovaného (povinného) o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti uvádzané oprávneným, porušil zásadu rovnosti účastníkov, ako je obsiahnutá v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Okresný súd právne argumentoval, že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom prihliada súd z úradnej povinnosti. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, bol vydaný v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, nakoľko okresný súd nezohľadnil fakt, že sa povinný v konaní ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Zároveň namietal možnosť okresného súdu zvoliť daný postup vo veci, keďže posudzovaniu postupu nie je príslušný, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010. Ohľadne právomoci okresného (exekučného) súdu preskúmavať ktorýkoľvek exekučný titul pred vydaním poverenia konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je ratione temporis založená doručením žiadosti o vydanie poverenia a ratione materiae obmedzená na posúdenie súladu takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že zákon o rozhodcovskom konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že rozsah prieskumnej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred
vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 159/2009). Keďže povinný mal možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu zotrval pasívny, oprávnený má za to, že okresný (exekučný) súd by nemal suplovať aktivitu povinného takto neprimeraným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa povinný nevyjadril.
Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Krajský súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť, resp. zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
K odvolacej námietke oprávneného, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, krajský súd uvádza, že skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského súdu) súd prvého stupňa v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským rozsudkom.
Na základe vyššie uvedeného krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.