Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-166-2021.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/166/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, SR, IČO: 31 383 408, v zastúpení Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., XXX XX Veľká Ida, občan SR, o zaplatenie 131,74 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 131,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny od 29.8.2019 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2. V žalobe žalobca tvrdil, že predložil žalovanému elektronický návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy dňa 21.5.2019, ktorý sa považuje za prijatý, ak je riadne zaplatená prvá platba poistného v danej lehote. Žalovaný uhradil prvé poistné dňa 21.5.2019, čím bola platne uzatvorená poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo rizikové poistenie hodnota života č. 1XX/XXXXXX-X. V návrhu na uzavretie poistnej zmluvy si žalobca so žalovaným dohodli začiatok poistenia nultú hodinu dňa 1.6.2019 a dohodli mesačné poistné obdobie s minimálnou splátkou poistného vo výške 69,34 Eur. Žalovaný uhradil poistné od začiatku poistenia dňa 1.6.2019 do 30.6.2019, následné poistné žalovaný neuhradil. Výzvou zo dňa 18.7.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného, ktoré žalovaný dlhoval v čase vystavenia výzvy na úhradu dlžného poistného. Vzhľadom na to, že žalovaný dlžné poistné v zákonom stanovenej lehote nezaplatil, poistná zmluva v zmysle § 801 ods. 2 OZ dňa 28.8.2019 zanikla. S poukazom na § 803 ods. 1 OZ žalobca žiada zaplatenie poistného za obdobie od 1.7.2019 do 28.8.2019, t.j. za dobu do zániku poistenia, ktoré žalobca oznámil žalovanému a opätovne ho vyzval na úhradu dlžného poistného za obdobie trvania poistnej zmluva. Pohľadávka žalobcu takto predstavuje sumu 131,74 Eur, ktorá predstavuje súčet jednej mesačnej splátky vo výške 69,34 Eur za obdobie od 1.7. do 31.7.2019 a pomerného poistného za obdobie od 1.8.2019 do 28.8.2019, t.j. za 27 dní a to 62,04 Eur. Zároveň si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. odo dňa 29.8.2019.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Všeobecné poistné podmienky, Poistná zmluva, Poistka, Dodatok VPP, Oznámenie o zániku PZ, Výpis z inkasného účtu, Splnomocnenie, Výňatok k splnomocneniu, Osvedčenie o DPH.
4. Tunajší súd vydal dňa 16.11.2021 platobný rozkaz č.k. 23Csp/166/2021-39, proti ktorému žalovaný riadne a včas podal odpor, v ktorom uviedol, že žiada zrušiť povinnosť zaplatiť danú sumu a trovy konania, pretože on osobne ani elektronicky nepodával žiadnu žiadosť o ktorýkoľvek produkt v poisťovni Wüstenrot. V podanej žiadosti je chybne udané jeho trvalé bydlisko, emailová adresa a telefonický kontakt. Na danej adrese žalovaný nikdy nebol vedený, ani sa nezdržiaval. Jeho skutočné bydlisko nie je Jesenského 24, Košice, ale Veľká Ida 487, 044 55 Veľká Ida a je na nej vedený od narodenia. Emailovú adresu a telefonický kontakt uvedený v zmluve nikdy nevyužíval, ani nevlastnil. Žalovaný žiadnym spôsobom elektronicky, ani poštou nebol informovaný o nedoplatku a nemal možnosť vedieť, že určitý nedoplatok vznikol. Po telefonickom rozhovore so zástupcom žalobcu bolo zistené, že žiadosť bola podaná elektronickou formou a to treťou stranou, ktorá sa vydávala ako sprostredkovateľ žalovaného v danej veci, pričom jej na to súhlas nebol nikdy udelený. Je dôvodné podozrenie, že tretia strana, konkrétne Milada Ráchel Halásová neprávom zneužila niektoré osobné údaje, ktoré jej žalovaný v minulosti poskytol, nakoľko mal záujem o rôzne úverové produkty a dotyčná pracovala vo sfére finančného poradenstva. Momentálne je trestne stíhaná z viacerých podvodných praktík, kde opakovane zneužila osobné údaje klientov. Z tohto dôvodu žalovaný podal trestné oznámenie.
5. Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril.
6. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Na základe návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola uzavretá poistná zmluva akceptovaním návrhu žalovaného žalobcom a to na produkt rizikové poistenie Hodnota života. V návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy boli uvedené nasledovné údaje: trvalý pobyt aj kontaktná adresa žalovaného Jesenského 24, Košice, emailový kontakS.k <mailto:.>, telefonický kontakt: +XXXXXXXXXXXX, získateľské číslo 800-0605/9, provízny model A, email sprostredkovateľa: P. <mailto:mG.>. Návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy bol poisťovateľom predložený poistníkovi dňa 21.5.2019 o 11:10:44, pričom tento deň, hodina, minúta sa pokladá za dátum doručenia návrhu poistníkovi. Návrh bol platný do 5.6.2019 a považuje sa za prijatý, ak bude v lehote po splatnosti riadne zaplatená prvá platba poistného. Z predbežného prehľadu platieb súd zistil, že prvá platba vo výške 69,34 Eur bola uhradená dňa 23.5.2019 (č.l. 21). Ďalšie platby poistného uhradené neboli a preto žalobca výzvou na zaplatenie dlžného poistného č. XXX/XXXXXX-X zo dňa 18.7.2019 vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku na poistnom za obdobie od 1.7.2019 do 1.8.2019 vo výške 69,34 Eur. Žalovaný bol zároveň upozornený, že ak túto platbu neuhradí v lehote 1 mesiaca, ktorá plynie od prijatého dňa prevzatia výzvy odosielajúcim poštovým podnikom, jeho poistenie zanikne v zmysle § 801 ods. 2 OZ uplynutím jednomesačnej lehoty. Zároveň bol upozornený, že v zmysle § 803 ods. 1 OZ má poisťovňa aj v tomto prípade právo na poistné za dobu do zániku poistenia (č.l. 17). Uvedená výzva bola zasielaná žalovanému na adresu U., O. obyčajnou poštovou zásielkou, ktorá sa vrátila žalobcovi s poznámkou - adresát neznámy (č.l. 18,19). Listom zo dňa 6.9.2019 (č.l. 20) žalobca oznámil žalovanému, že poistná zmluva č. XXX/XXXXXX-X zanikla podľa § 801 ods. 2 OZ nastaním 00:00 hod. dňa 28.8.2019. Dlžné poistné vo výške 131,74 Eur, ktoré prináleží poisťovni žiada uhradiť žalobca na účet do 15 dní od doručenia oznámenia.
8. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, druhé oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-104/2-VYS-KS-2022 zo dňa 26.4.2022 súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, lebo boli zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že páchateľ zneužitím osobných údajov poškodeného - žalovaného, uzatvoril dňa 21.5.2019 prostredníctvom internetovej stránky Poisťovne Wüstenrot v jeho mene ako finančný sprostredkovateľ so spoločnosťou Wüstenrot poisťovňa, a.s. poistnú zmluvu rizikové poistenie Hodnota života, pričom tak konal bez vedomia P. N., ktorý takúto zmluvu neuzatvoril a nikdy nemal záujem o jej uzatvorenie, pričom konal v úmysle uviesť spoločnosť Wüstenrot poisťovňu a.s. do omylu v otázke identity osoby pri uzatváraní poistnej zmluvy v snahe obohatiť sa na úkor spoločnosti Wüstenrot, čoho následkom bolo spôsobenie škody spoločnosti vo forme vyplatenej provízie za sprostredkovanie zmluvy vo výške 269,65 Eur a zároveň spôsobil vážnu ujmu na právach P. N., čím porušil ustanovenia zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, keďže neoprávnene poskytol osobné údaje P. N., ktoré získal v súvislosti s výkonom svojho povolania a zneužitím jeho údajov vznikla P. N. nemajetková
škoda. Uvedeným uznesením bolo toto trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
9. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že poškodený (tu žalovaný) vo svojom výsluchu uviedol nasleovné: V priebehu mesiaca marec 2019 stretol osobu Milada Ráchel Halásová, ktorá sa zaoberala poisťovníctvom, finančným poradenstvom, kedy k ich stretnutiu došlo len raz a dal jej k nahliadnutiu svoj občiansky preukaz za účelom zistenia najlepších podmienok k čerpaniu úveru. Následne sa už nestretli, komunikovali len telefonicky. Nakoniec neriešil cez ňu žiaden úver, ani iné finančné služby, či poistky. Po doručení platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zistil, že P. zneužila jeho osobné údaje a elektronickou formou uzatvorila poistnú zmluvu rizikové poistenie Hodnota života č. XXX/XXXXXX-X . a dňa 21.5.2019 aj zaplatila prvú splátku vo výške 69,34 Eur, čím sa poistná zmluva aktivovala. V poistnej zmluve je uvedené jeho meno, rodné číslo, dátum narodenia, číslo vtedajšieho občianskeho preukazu, avšak údaje ako adresa trvalého pobytu, kontaktná adresa, kontaktný email, telefónne číslo nie je jeho a nikdy také nemal. Za týmto účelom telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu, ktorý mu uviedol, že má podať odvolanie proti platobnému rozkazu na OS Košice I a taktiež podať vo veci trestné oznámenie.
10. V odôvodnení uznesenia bola uvedená aj výpoveď P.j dňa 17.2.2022, ktorá vypovedala, že žalovaný ju skontaktoval telefonicky, dohodli si stretnutie, chcel riešiť úver. Na osobnom stretnutí, kde mu vypracovala nezáväznú analýzu klienta, sa dostala k jeho osobným údajom. Ďalej prostredníctvom internetovej stránky poisťovne Wüstenrot v jeho mene, ale bez jeho vedomia použila jeho osobné údaje ako finančný sprostredkovateľ Capital&Financial Protection s.r.o. a uzatvorila so poisťovňou Wüstenrot poistnú zmluvu, ktorej presné podmienky si už nepamätala. Túto poistku chcela potom spojiť s prípadným úverom, nakoľko v žalovanom videla potencionálneho klienta. Po uzavretí poistky následne formou internet bankingu uhradila prvú splátku poistky, čím sa poistka aktivovala. Nakoľko bolo vyhodnotené, že daný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) ods. 4 trestného poriadku bola vec zastavená. Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 26.4.2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2022 (č.l. 110 a nasl., 118).
11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
12. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
14. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
15. Podľa § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.
16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 42 Občianskeho zákonníka, ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
20. Poistné vzťahy vznikajúce z poistných zmlúv majú spravidla dlhodobý charakter a pre účastníkov rôznorodý a závažný obsah, preto Občiansky zákonník pre právne úkony týkajúce sa poistenia vyžaduje písomnú formu. Poistná zmluva sa musí uzavrieť v písomnej forme, inak je podľa § 40 ods. 1 neplatná. Požiadavka písomnosti však neznamená, že prejavy oboch účastníkov musia byť na tej istej listine. Podľa § 46 ods. 2 na uzavretie zmluvy v písomnej forme stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Požiadavka písomnosti poistnej zmluvy však nie je absolútna, pretože písomná forma na právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná len ak nie je v tomto zákone (v Občianskom zákonníku), alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Výnimku z písomnej formy jedného z dvoch úkonov pri uzatváraní poistnej zmluvy obsahuje § 792 ods. 2, podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného. Niektoré poistné podmienky rátajú z neformálnym uzatvorením poistnej zmluvy, napr. zaplatením poisťovacej známky pri dopravnom poistení.
21. Ustanovenie § 37 obsahuje náležitosti právneho úkonu, ktoré determinuje platnosť prejavu vôle smerujúcej k vzniku, zmene, alebo zániku práva a povinnosti, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Treba však zdôrazniť, že pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle.
22. Právny úkon, ktorý už svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nie je dovolený. Nedovolenosť je daná, ak obsah, alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, alebo sa právny úkon prieči dobrým mravom. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivo, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov a občianskoprávnych vzťahov).
23. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá spôsobom upraveným v § 792 ods. 2 OZ, t.j. zaplatením prvého poistného. Zároveň mal súd bez pochýb a riadne preukázané, že túto prvú splátku poistného neuhradil žalovaný, ale finančná sprostredkovateľka Capital&Financial Protection s.r.o. P. ktorá získala osobné údaje žalovaného pri neformálnom stretnutí ohľadom možného zabezpečenia úveru pre žalovaného. Následne tieto údaje čiastočne v rozsahu mena, priezviska, dátumu narodenia využila pre potreby identifikácie osoby žalovaného v návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, kde ostatné údaje ako trvalé bydlisko, emailovú adresu a telefonický kontakt žalovaného, uviedla nesprávne. Žalovaný nikdy nemal záujem o uzatvorenie tejto poistnej zmluvy a k tomu došlo bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Žalovaný nikdy nepožiadal sprostredkovateľku o uzatvorenie tejto zmluvy a to ani klasicky v písomnej podobe resp. spôsobom upraveným v § 792 ods. 2 OZ. Týmto je nutné konštatovať, že u žalovaného úplne absentuje vôľa zmluvu uzavrieť, pretože túto vôľu nemožno odvodzovať od prejavu vôle inej tretej osoby, ktorá sumu prvej splátky poistného uhradila. Iný prípad by bol, ak by žalovaný naozaj mal záujem o uzatvorenie takejto zmluvy a požiadal o zaplatenie prvej splátky sprostredkovateľku napr. aj s tým, že danú uhradenú sumu jej vráti neskôr. Žalovaný ako subjekt právneho úkonu - poistnej zmluvy, svoju slobodnú vôľu uzavrieť zmluvu neprejavil navonok, konanie tretej osoby nie je výsledkom jeho vlastného slobodného prejavu vôle. V konaní daná skutočnosť sporná medzi stranami ani nebola a vychádza zároveň z vykonaného dokazovania v podobe výsluchov žalovaného a sprostredkovateľky v konaní ČVS: ORP-104/2-VYS-KS-2022.
24. Na základe uvedeného súd mal za to, že k platnému uzatvoreniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo a preto žalobcovi nevznikol ani nárok na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej neuhradené poistné za dobu do zániku poistenia. Ak konaním tretej osoby - sprostredkovateľky vznikla žalobcovi škoda, je možné si ju uplatniť voči tejto tretej osobe v zmysle § 42 OZ.
25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu voči žalovanému ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
30. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
32. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
33. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj použitie ustanovenia § 257 CSP, avšak v tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).