Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7C-133-2015.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Subarea
7C/133/2015
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1/ W. S., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom ul. P. č. X/XXX, N. XX - O., 2/ I. S., nar. X.XX.XXXX, t. č. bytom ul. P. č. X/XXX, N. XX - O., za účasti vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, ul. Zámocká č. 36, Bratislava, o zaplatenie 3.777,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne z a m i e t a .
V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .
Účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1 a 2 rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 219,80 eur.
U p r a v u j e Slovenskú poštu, a.s., CVFT, OSA, ul. Thurzová č. 1, 042 21 Košice, aby súdny poplatok z návrhu 219,80 eur vrátila navrhovateľovi.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 23.1.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáha sa proti odporcom v 1 a 2 rade zaplatenia 3.777,- eur s príslušenstvom, z titulu dlžného zostatku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372980214.
Dňa 10.11.2014 do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov v 1 a 2 rade vstúpilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962.
Podľa čl. 66 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10.1.2015.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd právomoc podľa článku 22.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa čl. 59 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Rady ES č. 44/2001 je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na území iného členského štátu iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia Brusel I.). Ochranu slabšej strany pritom garantujú špeciálne obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri poistných zmluvách, spotrebiteľských zmluvách a pri individuálnych pracovných zmluvách. Vo výnimočných prípadoch sa uplatní výlučná právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu na bydlisko odporcu (čl. 22). Účastníci si môžu právomoc súdu určitého členského štátu explicitne zvoliť (čl. 23), resp. implicitne sa takejto právomoci podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 24). Pri začatí konania má súd skúmať svoju právomoc podľa Nariadenia Brusel I. iba v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu. Ak súd zistí, že neexistuje iný súd, ktorý by mal výlučnú právomoc, musí konať vo veci samej. Nemôže teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej právomoci z dôvodov nedodržania ostatných pravidiel pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu, ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom štáte žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc inak (čl. 26).
Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporcom, s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy.
Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie Brusel I. ponecháva na národnom práve súdu konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.
Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť, že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 239/2010 z 22.6.2010).
Odporcovia v 1 a 2 rade podľa správy poštového doručovateľa sú na adrese ul. Ciglianska č. 8B-6, Prievidza, neznámi. Následne súd dostupnými prostriedkami zisťoval ich aktuálne miesto pobytu. V registri konaní vedených na tunajšom súde bola evidovaná ako adresa, na ktorej si preberajú súdne zásielky ul. Ostružinova č. 1, Brno. Dňa 26.11.2014 Mestský úrad Prievidza tunajšiemu súdu oznámil, že sú prihlásení k pobytu na adrese: Prievidza, bez bližšieho udania adresy. Dňa 6.5.2015 syn odporcu v 1 rade oznámil, že jeho otec sa odsťahoval do Českej republiky. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor odporcovia v 1 a 2 rade nemajú v ich pôsobnosti evidovaný nehnuteľný majetok. Dňa 12.6.2015 Obvodný súd pre Prahu 7 tunajšiemu súdu oznámil, že sú evidovaní v centrálnej evidencii osôb na adrese: P.. Odporcovia v 1 a 2 rade si na uvedenej adrese dňa 11.6.2015 prevzali žalobný návrh s prílohami a s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili.
Adresu odporcov v 1 a 2 rade, evidovanú ako ich trvalý pobyt (Prievidza), nie je možné stotožniť s ich bydliskom. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by mali bydlisko na území Slovenskej republiky. Podľa vyjadrenia Obvodného úradu pre Prahu 7 sú evidovaní v centrálnej evidencii osôb na adrese: P. č. 1/XXX, XXX XX N. XX - O.. Uvedené je preukázané aj tým, že si na tejto adrese dňa 11.6.2015 prevzali súdnu zásielku.
Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je možné vyvodiť, že tento u odporcov v 1 a 2 rade je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 daná právomoc súdu Českej republiky. S poukazom na čl. 24 tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporcovia v 1 a 2 rade zúčastnili konania. Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporca zúčastní konania, len aby namietol absenciu resp. nedostatok právomoci tunajšieho súdu.
Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 možno prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na odporcovi, či právomoc štátu fóra príjme.
Dňa 11.6.2015 bola odporcom v 1 a 2 rade na adresu ul. P. č. X/XXX, N. XX - O. doručená výzva s obsahom, aby sa k pripojenému návrhu s prílohami vyjadrili do 10 dní. K žalobnému návrhu sa však nevyjadrili. Sú potom odporcami nezúčastnenými v konaní.
Neúčasť odporcov v 1 a 2 rade na konaní - nevyjadrili sa k návrhu - mlčanie neznamená konkludentnú voľbu právomoci (porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu Rady ES č. 44/2001).
Keďže odporcovia v 1 a 2 rade sa k meritu veci vecne nevyjadrili, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001, t. j. dobrovoľným podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania.
Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo vzťahu k navrhovateľovi k odňatiu práva domôcť sa uspokojenia pohľadávky v konaní pred súdom, keďže skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že pre vstup spotrebiteľského združenia do konania nie sú splnené podmienky. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Tiež uviedol, že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je pritom jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na nečestné, neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo zabezpečuje, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné prostriedky na ochranu svojich práv.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 veta prvá a druhá O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Predmetom činnosti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962 je ochrana práv spotrebiteľov podľa zák. č. 250/2007 Z. z..
Pre účely posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. (právna úprava platná v čase rozhodovania) nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania). Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník predložil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporcov v 1 a 2 rade a títo výslovne nevyjadrili svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na ich strane, návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemôže byť dôvodný. Tiež postup súdu, ktorý ex offo skúma, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky nie je dôvodom, aby súd nepripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcov (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co 506/2014-91 zo dňa 14.5.2014).
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto platí, že žiaden z účastníkov a ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho poplatku z návrhu (krátený o 6,70 eur), a to vo výške 219,80 eur, ktorý mu po právoplatnosti uznesenia bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).