Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-60-2014.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/60/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a. s., Radlická 333/150, 150 57 Praha, Česká republika, IČO: XXXXXXXX, zast. P.. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: P. M., nar. XX. XX. XXXX, P. nám. 6, XXX XX W., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou S. S., zamestnankyňou E. súdu W. IV, v konaní o zaplatenie 48 258,75 Kč s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 48.258,75 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,9% ročne zo sumy 30.000,- Kč za obdobie od 10. 04. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 31.800,- Kč od 28. 09. 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 85,12 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 249,88 €, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 7,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom postúpeným tunajšiemu súdu dňa 04. 07. 2013 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporcu na zaplatenie 54 507,12 Kč so zmluvným úrokom vo výške 18,9 % ročne z istiny 30 000,00 Kč od 10. 04. 2013 do zaplatenia a s 15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 31 800,00 Kč od 10. 04. 2013 do zaplatenia ako aj trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe zmluvy o ČSOB Aktívnom konte zo dňa 09. 06. 2008 zriadil odporcovi bežný účet a poskytol odporcovi povolené prečerpanie účtu s úverovým rámcom do výšky 30 000,00 Kč. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie. Odporca oprávnenie prečerpať účet do debetu využil. Odporca si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, dlžnú čiastku riadne neuhradil, preto navrhovateľ vyhlásil všetky dlžné čiastky za splatné ku dňu 27. 09. 2010. Navrhovateľ sa s poukazom na zmluvu a obchodné podmienky domáhal zmluvného úroku vo výške 18,9 % ročne ako aj úroku z omeškania vo výške 15% ročne. Žalovaná pohľadávka ku dňu 09. 04. 2013 vo výške 54 507,12 Kč pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 30 000,00 Kč, zmluvného úroku vo výške 16 458,75 Kč, úroku z omeškania vo výške 6 248,37 Kč a dlžných poplatkov vo výške 1 800,- Kč.
Súd vydal dňa 06. 09. 2013 pod č. k. 26Ro/2505/2013 platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením č. 26Ro/2505/2013-47 zo dňa 02. 01. 2014 zrušil.
Odporca neprevzal návrh a platobný rozkaz a podľa relácie poštového doručovateľa je na adrese trvalého pobytu neznámy. Súd preto vykonal šetrenie na zistenie miesta pobytu odporcu.
Podľa potvrdenia o trvalom pobyte vydaného Registrom obyvateľov SR je adresa trvalého pobytu odporcu P. nám. 6, W..
Podľa oznámenia Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR zo dňa 20. 04. 2015 sa odporca nenachádza vo výkone väzby ani vo výkone trestu.
Podľa lustrácie vykonanej Sociálnou poisťovňou nie je odporca zúčastnený na nemocenskom, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti z titulu zamestnanca závodu.
Uznesením tunajšieho súdu č. 50C 60/2014-76 zo dňa 20. 04. 2015, právoplatného dňa 20. 04. 2015 súd ustanovil odporcovi za opatrovníka S. S., zamestnankyňu E. súdu W. IV.
Pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 6 248,37 Kč späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Navrhovateľ zároveň navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu v časti príslušenstva a domáhal sa zaviazať odporcu na zaplatenie 48.258,75 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,9% ročne zo sumy 30.000,- Kč za obdobie od 10. 04. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 31.800,- Kč od 28. 09. 2010 do zaplatenia.
Súd samostatným uznesením konanie v časti o zaplatenie 6 248,37 Kč zastavil a pripustil zmenu petitu návrhu v zmysle návrhu navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, Zmluvou o ČSOB Aktívnom konte ( č. l. 12, 13 ), Podmienkami vedenia bežného účtu ( č. l. 14 ), Podmienkami pre povolenie prečerpania osobného účtu ( č. l. 15 ), Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania ( č. l. 10 ), Oznámením o novej úrokovej sadzbe ( č. l. 14 ), históriou úverového účtu odporcu ( č. l. 16 - 23 ), upomienkami z 07. 07. 2010, 15. 07. 2010, 01. 08. 2010, 30. 08. 2010 ( č. l. 24 - 26 ), Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 28. 09. 2010 ( č. l. 27, 28 ), Sadzobníkom poplatkov ( č. l. 88 - 96 ), pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zmluvy o ČSOB Aktívnom konte zo dňa 09. 06. 2008 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal zriadiť a viesť odporcovi účet číslo 222004920/0300, odporca sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky povoleného prečerpania.
Oznámením zo dňa 26. 10. 2009 navrhovateľ oznámil odporcovi poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu do výšky čiastočného úverového limitu 30 000,- Kč. Zároveň odporcovi oznámil výšku úrokovej sadzby povoleného prečerpania 16,90% ročne a sadzbu úroku z omeškania 15% ročne.
Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 28. 09. 2010 súd zistil, že odporca nezaplatil splatný záväzok vyplývajúci z povoleného prečerpania účtu a preto navrhovateľ oznámil odporcovi, že sa celý záväzok vrátane príslušenstva stal splatným dňa 27. 09. 2010.
Z histórie úverového účtu ( č. l. 16 - 23 ) súd zistil, že dlh odporcu predstavuje sumu 54 507,12 Kč, pričom istina predstavuje sumu 30 000,00 Kč, úroky z úveru 16 458,75 Kč, úroky z omeškania 6 248,37 Kč a poplatky 1 800,- Kč.
Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a odporca je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v pobočke navrhovateľa v Českej republike, podľa platného českého práva ) a vzájomného plnenia z neho (v Českej republike). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, sa musel vysporiadať s otázkou svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok
konania podľa cit. ust. § 103 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. v spojení s ust. § 7 a nasl. a § 84 a nasl. O.s.p. Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z.z.) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - ďalej len „ ZMPS “ ).
Slovenská republika i Česká republika sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré, ako členské štáty, sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „ Nariadenie “ ).
Návrh postúpený tunajšiemu súdu je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle ust. čl. 16 ods.2 Nariadenia v spojení s ust. § 84, § 85 ods.1, 4 O.s.p. prípustný z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu.
Vychádzajúc z obsahu zmluvy o ČSOB Aktívnom konte si účastníci za podmienok ust. § 9 ods.1 až 3 ZMPS ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili české právo, osobitne úpravu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom na území Českej republiky.
Do platného slovenského právneho poriadku boli najmä novelizáciami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (doplnením ustanovení o spotrebiteľských zmluvách), zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a prijatím zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch transponované predpisy práva ochrany spotrebiteľa Európskej únie, menovite smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES.
Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu účastníkov i z hľadiska konkrétnych ustanovení všeobecných podmienok navrhovateľa, ako súčasti zmluvného vzťahu účastníkov, dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch) - i so zreteľom na pôsobnosť noriem európskeho komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v oboch členských štátoch EÚ - neposkytuje odporcovi, spĺňajúcemu charakteristiku spotrebiteľa, väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi zvolená právna úprava právneho poriadku platného v Českej republike. Súd preto uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval v zmysle cit. ust. § 9 ods.1 ZMPS podľa účastníkmi zvoleného platného českého hmotného práva.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len ObchZ) smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa § 498 ObchZ strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
Podľa § 499 ObchZ za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
Podľa § 500 ods. 1 ObchZ dlužník je oprávněn uplatnit nárok na poskytnutí peněžních prostředků ve lhůtě stanovené ve smlouvě. Není-li tato lhůta ve smlouvě stanovena, může dlužník tento nárok uplatnit, pokud poskytnutí úvěru některá strana nevypoví.
Podľa § 500 ods. 2 ObchZ nestanoví-li smlouva jinou výpovědní lhůtu, může poskytnutí úvěru vypovědět dlužník s okamžitou účinností a věřitel ke konci kalendářního měsíce následujícího po měsíci, v němž byla výpověď doručena dlužníku.
Podľa § 501 ods. 2 ObchZ stanoví-li smlouva, že úvěr lze použít pouze k určitému účelu, může věřitel omezit poskytnutí peněžních prostředků pouze na plnění závazků dlužníka převzatých v souvislosti s tímto účelem.
Podľa § 502 ods. 1 ObchZ od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou- li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
Podľa § 503 ods. 1 ObchZ závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
Podľa § 503 ods. 2 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
Podľa § 504 ObchZ dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
Podľa § 505 ObchZ zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku vrátit poskytnuté peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
Podľa § 506 ObchZ je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
Podľa § 507 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky podle smlouvy použity dlužníkem pouze k určitému účelu a dlužník je použije k jinému účelu nebo jestliže jejich použití k smluvenému účelu je nemožné, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil bez zbytečného odkladu použité a nevrácené prostředky s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania peňažných prostriedkov podľa ust. § 497 a nasledujúcich Obch. zákonníka, rozsah plnenia navrhovateľa z tohto právneho vzťahu (vrátane poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 30 000,- Kč titulom úveru a následného nesplatenia záväzku zo zmluvy, vrátane dohodnutého úroku), navrhovateľ preukázal predložením vyššie citovaných listinných dôkazov, vrátane podrobnej platobnej histórie účtu odporcu. V priebehu konania nebol súdu predložený doklad spôsobilý spochybniť správnosť evidencie navrhovateľa o základe a výške jeho nároku voči odporcovi na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté navrhovateľom formou úveru v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka za podmienok dohodnutých v zmluve, vrátane všeobecných podmienok navrhovateľa.
Povinnosť vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vo forme úveru za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým úrokom (18, 90 % ročne), je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania účtu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie osobného účtu. Pretože odporca túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnil, navrhovateľ sa voči nemu domáhal vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto návrhu navrhovateľa proti odporcovi v časti uplatneného nároku o zaplatenie dlžnej istiny spolu s
navrhovateľom vyčísleným príslušenstvom z titulu zmluvného úroku z úveru vo výške 18, 90 % ročne z dlžnej sumy a úroku z omeškania v zmysle pripustenej zmeny petitu návrhu, ako aj poplatkov ( náklady spojené s upomienkami upravené v obchodných podmienkach ) ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.
Rozsudok na peňažné plnenie v cudzej mene zodpovedá návrhu navrhovateľa a procesným podmienkam podľa ust. § 155 ods.2 O.s.p.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca v spojení s ust. 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V zmysle citovaného ustanovenia súd teda pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Žaloba bola v časti späťvzatá bez vecného vyriešenia predmetu sporu, navrhovateľ neuviedol dôvod späťvzatia návrhu v tejto časti, čo súd posúdil ako zodpovednosť navrhovateľa za zastavenie konania v späťvzatej časti návrhu. Percentuálne vyjadrenie úspešnosti oboch strán sporu vo vzťahu k predmetu konania tak predstavuje 88,00 % - ný úspech navrhovateľa a 12,00 % - ný úspech odporcu, navrhovateľovi tak patrí právo na náhradu trov konania v pomere rozdielu medzi takto vyjadrenou úspešnosťou oboch strán sporu (tzv. čistý úspech), tzn. v rozsahu 76,00% preukázane účelne vynaložených trov v konaní. Keďže právny zástupca navrhovateľa špecifikoval trovy konania, vzniknuté navrhovateľovi z titulu trov právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 3 úkony právnej služby nasledovne:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia - 61,41 € a paušálna náhrada režijných výdavkov 7,81 € + 20% DPH 2/ návrh na začatie konania - 61,41 € + 7,81 € + 20% DPH 3/ účasť na pojednávaní - 61,41 € + 8,39 € + 20% DPH celkom 249,88 €, súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku, predmetom konania zostala suma, ktorej zodpovedá súdny poplatok 112,05 €, preto súd navrhovateľovi, vzhľadom na percentuálny úspech v konaní vo výške 76%, priznal nárok na náhradu sumy 85,12 €.
Postupujúc podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd navrhovateľovi vrátil po čiastočnom späťvzatí návrhu časť súdneho poplatku, keďže navrhovateľ zaplatil za návrh súdny poplatok vo výške 126,50 € a predmetom konania zostala pohľadávka, ktorej zodpovedá súdny poplatok vo výške 112,05 EUR, pričom vrátený súdny poplatok súd kráti o sumu 6,70 EUR, navrhovateľovi preto vrátil súdny poplatok vo výške 7,80 €.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatí odporca náhradu trov konania navrhovateľovi k rukám jeho advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.