Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/260/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v C., E. X, proti žalovanej: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. N. XXX, v konaní o zaplatenie 553,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -52 zo dňa 6.10.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. -52 zo dňa 6.10.2014 v celom rozsahu žalobu zamietol. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že bol nútený žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca bol na splnenie dôkaznej povinnosti vyzvaný v zmysle § 120 ods. 1, ods. 4 O.s.p. priamo v predvolaní na pojednávanie, v ktorom bol poučený aj o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti označené neskôr súd neprihliada a sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Rovnako vzhľadom na jeho opakovanú neúčasť na pojednávaní na splnenie dôkaznej povinnosti bol vyzvaný písomne výzvou súdu zo dňa 10.9.2014. Medzi stranami sporu bolo nesporným, že žalovaná spolu s A. F. vstúpila dňa 26. februára neuvedeného roku do záväzkového právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., ktorý sa pre nich zaviazal viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predmetom tohto zmluvného vzťahu nebolo poskytnutie povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte tvrdého žalobcom v žalobe. Písomnosťou z 10. 02. 2006 žalobca žalovanej oznámil poskytnutie povoleného prečerpania na uvedenom bežnom účte na základe zmluvy z 26. 06. 2003 o povolenom prečerpaní k uvedenému bežnému účtu, a to od 10. 02. 2006 vo výške 22.000,- Sk (730,27 eur). Uzavretie takejto zmluvy žalobca nepreukázal, hoci ust. § 708 Obchodného zákonníka (zmluva o bežnom účte je ako absolútny obchod obchodno-záväzkovým vzťahom a rovnako je absolútnym obchodom aj zmluva o úvere, ktorou sa spravujú práva a povinnosti zmluvných strán v prípade, ak banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte) vyžaduje na jej vznik písomnú formu. Preto ak žalobca, resp. jeho právny predchodca poskytol financie, neurobil tak na základe platnej písomnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou a ich vrátenia sa môže domáhať na základe iných skutkových tvrdení podľa iných zákonných ustanovení. Právny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na znenie § 52 Obč. zák. účinné v

čase oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania 10. 02. 2006 ani zmluvou spotrebiteľskou. Z toho vyplýva povinnosť posudzovať zmluvný vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte a o zmluve o úvere. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby je, že žalobca napriek výzve súdu nepredniesol skutkové tvrdenia o tom, kedy dlh vznikol, teda kedy žalovaná dlžnú sumu vyčerpala, či tak urobila postupne, či a koľko zo žalovanej sumy vrátila, kedy sa tak stalo, takže súd nemôže posúdiť ani výšku uplatneného nároku. Žalobca síce k podaniu zo dňa 01. 10. 2014 pripojil listinný dôkaz, ktorý má preukazovať zrejmé obraty na bežnom účte žalovanej (887 položiek), no je zhotovený drobným, nečitateľným písmom. Úlohou súdu pritom nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať, z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Účastník konania má povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie jeho nároku a označiť dôkazy, z ktorých má súd pravdivosť jeho tvrdení „skontrolovať“. Úlohou súdu nie je a nemôže byť (rešpektujúc rovnaké postavenie obidvoch strán sporu v konaní pred súdom) vyvodzovať tvrdenia za jednu stranu sporu na úkor strany druhej. Žalobca okrem už uvedeného neoznačil ani na priamu výzvu súdu porušenie právnej povinnosti žalovanou, pre ktoré pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Preto s poukazom na uvedené žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. l O.s.p., keď v konaní bola úspešná žalovaná, no nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania, a preto súd prvého stupňa rozhodol, že jej náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že právny názor súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a tak isto súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že vôbec neupravuje a ani neupravoval formu záväzkovo- právneho vzťahu pri povolenom prečerpaní na bežnom účte. Zákon kogentne stanovuje písomnú formu len pre zmluvu o bežnom účte. Táto podmienka splnená bola, čo súdu preukázali predložením jej kópie. Nikdy netvrdili, že povolené prečerpanie na bežnom účte bolo dojednané samostatnou zmluvou. Naopak, vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2014 súdu preukázali, že povolené prečerpanie na bežnom účte bolo žalovanej poskytnuté jednostranným právnym úkonom ich právneho predchodcu ako doplnková služba v súlade s jeho obchodnými podmienkami, ktoré súdu takisto predložili. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 553,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. od 9.10.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 226,42 eur, to všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané navrhovateľom v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď žalobu následkom nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu zamietol. Odvolací súd poznamenáva, že na splnenie povinnosti bremena tvrdenia a dôkazného bremena nepostačuje iba všeobecné uvedenie, že žalobca požaduje zaplatenie určitej sumy a pripojenie listín, z ktorých by teoreticky takáto žaloba mohla vyplývať. Postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z predložených listín žalobcom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho žaloby, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov konania a úplne by deformovalo pozíciu súdu ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov v štandardnom, sporovom, t.j. kontradiktórnom konaní. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, keď konštatuje, že v rozhodnutí prvostupňového súdu nezistil žiadne pochybenie, a preto ho potvrdil ako vecne správne.

Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. nepatrí právo na náhradu trov odvolacieho konania, úspešná bola žalovaná, ktorej v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.