Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-10-2015.pdf
PDF · 73.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/10/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. poisťovňa D., so sídlom v D., pobočka J., F. námestie č.1, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX, proti povinnému: T. B. s.r.o. J., S. trieda XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 530,35 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom S.. O. G., Exekútorský úrad, F. č.5, XXX XX J., pod sp.zn. Ex XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.10.2014, č.k. 38Er /2695/2012-9, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,87 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 2.8.2012 bol exekúciou poverený súdny exekútor S.. O. G., so sídlom v Košiciach, F. č.5, J., Exekútorský úrad v J.. Dňa 11.9.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zanikol. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 44,87 eur. Súd prvého stupňa z výpisu z Obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 19.3.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm. c) Obch. zák. z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, preto podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví súd rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodol podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 44,87 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky a 20 % DPH.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uznesenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne pretože súd prvého stupňa pri zastavení exekúcie vychádzal z nemajetnosti povinného vyplývajúcej z výmazu povinného z obchodného registra. Mal za to, že súd mal v priebehu exekučného konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania a vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. Podľa odvolateľa neprichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené ustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodu procesnej ekonómie t.j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je
jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný zanikol nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Ďalej odvolateľ citoval vo svojom odvolaní čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň mal za to, že súdnemu exekútorovi hoci má zákonný nárok na trovy exekúcie nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23.11.1983) viď nález Ústavného súdu SR sp.zn. 272/08 z 22.10.2008.). Preto odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a súčasne nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu vo výroku zastavenia exekúcie nemieni vyhovieť. Preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne nie je dôvodné a čiastočne nie je prípustné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 9.8.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 11.9.2014 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení.
Ustanovenie § 57 ods.1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by sa prejavila v texte uvedeného ustanovenia.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Svedčí o tom aj skutočnosť, že povinný bol dňa 19.3.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods.3 písm. c) Obch. zák. z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Odvolací súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Čo sa týka odvolania oprávneného proti trovám exekúcie odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom dňa 17.10.2014 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 14.1.2015.
Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tomto výroku rozhodnutia odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený prejednať.
Odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 14.1.2015. Podľa zákona č. 299/2013 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.11.2013 mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pre rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného vo výroku o náhrade trov exekúcie v prejednávanej veci nie sú dané zákonné podmienky, preto vec (bez meritórneho rozhodnutia) musela byť vrátená súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie.
Podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v tých v prípadoch, keď to je v Exekučnom poriadku (EP) výslovne uvedené.
Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 EP v znení zák. č. 299/2013 Z. z. účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V tomto ustanovení nie je uvedené, či proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné ako to bolo do 1.11.2013. Preto ak odvolanie proti trovám nie je prípustné, avšak podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie prípustné a podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z.z. o tomto odvolaní ešte nerozhodol sudca súdu prvého stupňa, odvolací súd preto vrátil vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.