Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10P-24-2015.pdf
PDF · 95.19 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky A. A., rod. W., nar. XX. X. XXXX, bytom R. V., S. XXXX, zastúpenej JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, proti odporcovi T. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R. V., S. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. A., nar. XX. X. XXXX a F. A., nar. XX. X. XXXX, obidve bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania A. A., rodenej W. a T. A., uzavreté dňa XX. X. XXXX v R. V., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, s a r o z v á d z a .
Maloletá B. A., nar. XX. X. XXXX a maloletá F. A., nar. XX. X. XXXX, s a z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. A., nar. XX. X. XXXX, minimálnym výživným, určeným podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, mesačne a na maloletú F. A., nar. XX. X. XXXX, minimálnym výživným, určeným podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 4. 2015, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, uzavretého dňa XX. X. XXXX v R. V. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. A. a F. A. na čas po rozvode tak, že maloletá B. A. sa zveruje do osobnej starostlivosti odporcu, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, maloletá F. A. sa zveruje na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, s právom maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výživné navrhla určiť na každé z detí v sume minimálneho výživného. Súčasne navrhla, aby bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania. V návrhu uviedla, že u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili 2 maloleté deti. Manželstvo bolo uzavreté po 8 mesačnej známosti, z lásky, s
očakávaním narodenia dieťaťa. Prvé vážne nezhody nastali v manželstve asi pred 1,5 rokom, keď si odporca našiel mimomanželskú známosť, ktorá trvá doposiaľ. V dôsledku uvedenej skutočnosti vzťahy medzi účastníkmi ochladli, prestali si rozumieť a odporca začal doma tráviť čoraz menej času. Maloletá B. navštevuje 1. ročník odborného učilišťa v R. V., maloletá F. 7. ročník základnej školy v R. V.. Obaja účastníci sú nezamestnaní, evidovaní ako uchádzači o zamestnanie. Príjmom rodiny sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 410,20 eura mesačne a prídavky na deti vo výške 47,04 eura mesačne. Výdavky na bývanie sú 90 eur mesačne na nájomné, 56 eur mesačne na elektriku a splátka dlhu na nájomnom 30 eur. Na lieky vynakladá 20 eur.
Navrhovateľka na súdnom pojednávaní na podanom návrhu trvala.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Súhlasil aj s návrhom navrhovateľky v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na súdnom pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvajú a navrhla, aby bolo návrhu v plnom rozsahu vyhovené. Pre prípad, že by súd zveril deti do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, navrhla, aby boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi navrhla určiť povinnosť prispievať na každé z detí minimálnym výživným. Zastupovanie a správu majetku v bežných veciach navrhla určiť navrhovateľke.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol obe deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s právom deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výživné navrhol určiť vo výške minimálneho výživného na každé z detí. Poukázal na to, že navrhovateľka sa o deti osobne stará, varí im, perie im. V prípade, že sa jeden z rodičov odsťahuje zo spoločnej domácnosti, je možnosť podať návrh na zmenu osobnej starostlivosti. Medzi deťmi sú aj súrodenecké väzby. Odporca sa v domácnosti pravidelne nezdržiava, preto nie je zrejmé, ako by zabezpečil starostlivosť o dieťa.
Navrhovateľka pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že nezhody v manželstve začali približne pred jeden a pol rokom, odporca jej vytýkal, že priberá. Odporca si našiel mimomanželskú známosť, o ktorej sa dozvedela od mladšej dcéry, ktorá ich videla v meste. Odporca jej mimomanželskú známosť potvrdil. V súčasnosti žijú v jednom byte, odporca si chodí domov kedy chce. Odporca prispieva na domácnosť, keď navarí, tak sa naje. Z dávok, ktoré dostávajú, sa zaplatia výdavky na bývanie, zo zvyšku sa urobí nákup, a potom sa prostriedky rozdelia. Intímne spolu nežijú s odporcom pol roka. Dohodli sa, že pokiaľ si niektorý z nich nenájde samostatné bývanie, budú žiť v spoločnej domácnosti. Mesačné výdavky na bývanie sú 98 eur na nájomné, 56 eur na elektriku, 30 eur na dlh na nájomnom. Maloletá B. chce byť s odporcom, maloletá F. s ňou. Maloletá B. jej uviedla, že má odporcu radšej. Deti majú medzi sebou dobrý vzťah, povedali však, že im nevadí, keď budú vyrastať každá s iným rodičom. Maloletá B. navštevuje 1. ročník odborného učilišťa. Do školy chodí autobusom, platí len jednu cestu vo výške 0,30 eura. V škole sa nestravuje. Dáva jej desiatu a 1 euro denne. Je zdravá, pravidelne neužíva žiadne lieky. Maloletá F. je žiačkou 7. triedy základnej školy. Do školy chodí peši, v škole sa nestravuje. Dáva jej 1 euro na desiatu. Je zdravá, pravidelne neužíva žiadne lieky. Deti sa záujmovej činnosti nevenujú. Majetok nevlastní. Vznikajú jej výdavky vo výške 20 eur mesačne na lieky. Na súdnom pojednávaní dňa 29. 6. 2015 uviedla, že by bola rada, aby obidve deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Aj s maloletou B. má dobrý vzťah, ona ju má rada, avšak do mesta ide s otcom, nie s ňou, vo vzťahu k otcovi má väčší rešpekt a hovorí, že ho má radšej.
Odporca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že má mimomanželskú známosť viac ako 2 roky. V mimomanželskom vzťahu mieni pokračovať. Väčšinou doma nie je, keď príde, tak sa len vyspí. Kým si nenájde samostatné bývanie, bude bývať spolu s navrhovateľkou. Prispieva na byt a stravu. Spí v kuchyni, deti s navrhovateľkou v izbe. S navrhovateľkou si nerozumejú vo všetkom, nefungovalo to už aj predtým, ako vznikol jeho mimomanželský vzťah. Súhlasil so zverením maloletej B. do jeho osobnej starostlivosti a so zverením maloletej F. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako aj s navrhovaným minimálnym výživným. Stretávanie s deťmi navrhol neupravovať. Na brigádach zarobí mesačne približne 100 eur. Majetok nevlastní. Niekedy je doma 2 krát do týždňa, niekedy aj viac. Jeho priateľka deti nepozná, býva u svojich rodičov. Pokiaľ by bola maloletá B. zverená do jeho osobnej starostlivosti, bude bývať doma.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, potvrdeniami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, lustráciou účastníkov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, zápisnicou z rozhovoru s maloletými deťmi, zistiac nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX v R. V.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili dňa XX. X. XXXX B. A. a dňa XX. X. XXXX F. A..
Navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29. 7. 2004. Je poberateľkou prídavku na deti spolu vo výške 47,04 eura mesačne a spolu s odporcom ako spoluposudzovaná osoba aj poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Odporca je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19. 1. 2001. Je príjemcom dávok v hmotnej núdzi vo výške 410,20 eura mesačne, a to spolu s navrhovateľkou a maloletými deťmi. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Maloletá B. A. pri zisťovaní stanoviska u kolízneho opatrovníka uviedla, že vie, že rodičia sa idú rozvádzať. Otec má priateľku, chce s ňou po rozvode bývať. Chcela by bývať s otcom, nakoľko si s ním lepšie rozumie. Oboch rodičov má rada rovnako. Zatiaľ bývajú v spoločnej domácnosti, otec s priateľkou si hľadajú nové bývanie. Otcovu priateľku zatiaľ nepozná. Otec ju navštevuje, niekedy u nej prespí, ale vracia sa domov. So sestrou si dobre rozumejú, chce sa aj naďalej s ňou stretávať. Maloletá F. A. pri zisťovaní názoru u kolízneho opatrovníka uviedla, že videla otca s inou ženou v meste a mama jej povedala, že je to jeho frajerka a budú sa rozvádzať. Vie, že sestra chce po rozvode bývať s otcom, nevie však dôvody. Povedala jej, že s otcom si lepšie rozumie. Chcela by zostať bývať s mamou. Sestra má s mamou normálny vzťah, pomáha jej v domácnosti. Mama sa ich pýta, čo bolo v škole, rozprávajú sa o rôznych veciach, viac ako oco. Chodí s nimi k lekárovi, na nákupy chodia všetci. Najradšej by bola, keby boli spolu.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželia síce bývajú v spoločnej domácnosti (čo je však spôsobené len momentálnym nevyriešením ich bytovej otázky) a, vzhľadom na skutočnosť, že sú spoluposudzovanými osobami pre účely poberania dávok v hmotnej núdzi, spoločne uhrádzajú výdavky spojené s bývaním a základným chodom domácnosti. Z dôvodu, že bývajú v spoločnej domácnosti, aj spoločne vychovávajú maloleté deti. Manželia však spolu dlhšiu dobu intímne nežijú, netrávia spolu voľný čas, nie sú si oporou, pomocou. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku mimomanželskej známosti odporcu. Odporca mimomanželský vzťah potvrdil, uviedol, že v ňom hodlá pokračovať. V dôsledku mimomanželskej známosti odporcu došlo k narušeniu dôvery
navrhovateľky k nemu a v súvislosti s tým aj k vzájomnému citovému odcudzeniu. Obaja účastníci s rozvodom manželstva súhlasili. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré majú právo vyrastať v pokojnom a harmonickom rodinnom prostredí. V domácnosti účastníkov by uvedené prostredie, vzhľadom na úroveň ich vzťahov, nepochybne zabezpečené nebolo.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Napriek tomu, že obaja rodičia navrhli, aby maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti odporcu a maloletá F. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd mal za to, že v záujme maloletých detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti jedného rodičia, a to navrhovateľky. Vo vzťahu k navrhovateľke neboli zistené zo strany maloletej B. žiadne výhrady, naopak, maloletá aj pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedla, že oboch rodičov má rovnako rada, avšak s otcom si lepšie rozumie. Neuviedla však žiadne dôvody, ktoré by zabraňovali výkonu osobnej starostlivosti zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka sa o maloleté deti v prevažnej miere stará, zabezpečuje im uspokojovanie ich základných potrieb, keďže odporca má mimomanželskú známosť a často býva mimo spoločnej domácnosti. Odporca sám potvrdil, že domov chodí viac-menej len prespávať, býva doma 2 krát, niekedy viackrát do týždňa. Preto mal súd za to, že je v záujme oboch detí, aj prihliadajúc k udržiavaniu súrodeneckých väzieb, ktoré sú medzi deťmi na dobrej úrovni (čo mal súd preukázané výsluchom
rodičov, ako aj zisteným názorom maloletých detí), že je v záujme maloletých detí ich zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľky. V súlade so zverením detí do osobnej starostlivosti súd navrhovateľke zveril aj zastupovanie a správu majetku maloletých detí v bežných veciach. Prihliadajúc ku schopnostiam a možnostiam odporcu, ako aj k výške oprávnených potrieb maloletých detí, súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou zákonom určeného minimálneho výživného. S uvedenou výškou výživného súhlasili všetci účastníci konania, pričom súd nemal preukázané, že by bolo v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu maloletých detí viac. Odporca, spolu s navrhovateľkou a ich deťmi, je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, je nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca si síce brigádnicky privyrába, vzhľadom však na výšku príjmu, ktorý takto dosiahne (100 eur mesačne), nie je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby prispieval vyšším výživným.
Súd stretávanie odporcu s maloletými deťmi neupravil, nakoľko účastníci úpravu stretávania nežiadali.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nemal preukázané, že by pomery účastníkov resp. okolnosti prípadu odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.