Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Grolmus a spol. s.r.o., M.Gorkého 245/14, Prievizda, IČO: 31 560 296, proti odporcovi: Tent, s.r.o., Sibírska 55, Bratislava, IČO: 35 874 074, o zaplatenie 153,78 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 09. 08. 2012 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eura, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 21. 11. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 153,78 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % odo dňa 09. 08. 2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 23. 07. 2012 si odporca u navrhovateľa telefonicky objednal 1 ks ventilátora s dobehom. Predmetný tovar bol odporcovi osobne doručený konateľom navrhovateľa a s jeho kolegom F.. F.M. spolu s faktúrou. Odporca chcel predmetnú faktúru zaplatiť v hotovosti, avšak navrhovateľ nemal pri sebe registračnú pokladnicu, preto sa odporca zaviazal vložiť sumu na základe faktúry na účet navrhovateľa. Odporca na dodací list vlastnoručne dopísal fakturačné údaje. Po doručení faktúry odporca faktúru neuhradil, na výzvy ani upomienky nereagoval a ani faktúru nereklamoval. Odporca taktiež nevzniesol žiadne námietky voči tovaru.

Okresný súd Bratislava I vydal vo veci platobný rozkaz č.k. -61 zo dňa 27. 01. 2015, proti ktorému podal odporca v lehote odpor s odôvodnením, že nie je pravdou, že si odporca dňa 23. 07. 2012 u navrhovateľa telefonicky objednal dodanie 1 ks ventilátora s dobehom. Naopak, navrhovateľ v priebehu mesiaca júl 2012 sám kontaktoval odporcu, ktorému telefonicky ponúkol rôzne doplnkové technické vybavenie bytov a domov. Telefonický kontakt navrhovateľ zrejme získal z verejne dostupných zdrojov na internete, v ktorých je odporca vedený ako spoločnosť zaoberajúca sa zariaďovaním interiérov. Je vysoko pravdepodobné, že takýto spôsob odbytu svojho tovaru navrhovateľ používa pravidelne, čím sa snaží vytvoriť si potenciálnych odberateľov. Navrhovateľ trval na osobnom stretnutí, na ktorom mal záujem bližšie predstaviť svoj tovar. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol značne neodbytný, dohodol sa s ním odporca na osobnom stretnutí v rámci Bratislavy. Dňa 24. 07. 2012 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom navrhovateľ odporcovi predviedol stavebnú ventilačnú techniku a aj spomínaný ventilátor s dobehom zn. Silvento. Odporca v tom čase realizoval rekonštrukciu kúpeľne pre svojho zákazníka, ktorý bol na stretnutí prítomný. Uvedený ventilátor bol podľa tvrdenia navrhovateľa určený k inštalácii do vlhkého prostredia, napr. kúpeľní. Z toho dôvodu sa odporca rozhodol, že predmetný ventilátor od navrhovateľa zakúpi. Cena ventilátora bola 153,78 eura, pričom túto sumu odporca vyplatil v celosti a v hotovosti priamo na stretnutí k rukám navrhovateľa, resp. štatutárneho zástupcu navrhovateľa p. U.. Navrhovateľ nemal na stretnutie pripravené žiadne doklady, ktorými by potvrdil prevzatie kúpnej

sumy za tovar. Mal pripravené iba akési bianko dodacie listy a priamo na stretnutí boli do dodacieho listu dopísané fakturačné údaje odporcu. Vzhľadom k tomu, že na dodacom liste bola uvedená forma úhrady zálohová platba, odporca sa uspokojil s týmto dokladom a v dobrej viere vyplatil do rúk navrhovateľa sumu tovaru vo výške 153,78 eura. Po inštalácii ventilátora však odporca navrhovateľa niekoľkokrát kontaktoval, nakoľko predmetný ventilátor od začiatku vykazoval chyby. Ventilátor nebolo možné zapojiť podľa schémy zapojenia, ktorú odporca obdržal od navrhovateľa a na ventilátore od počiatku nefungoval svetelný indikátor zaneseného filtra. Súčasne navrhovateľ nedodal odporcovi napriek viacerým urgenciám certifikát, ktorý by preukazoval možnosť použitia ventilátora vo vlhkom prostredí, nakoľko podľa tvrdenia navrhovateľa je práve tento ventilátor určený k inštalácii do kúpeľní. Od uvedeného stretnutia sa neuskutočnilo žiadne ďalšie stretnutie napriek tomu, že odporca navrhovateľa niekoľkokrát kontaktoval. Navrhovateľ sa k nedostatkom tovaru, na ktoré ho odporca upozornil nevyjadril a odporcovi nedodal ani certifikát. Uvedené pripravené bianco dodacie listy, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ návrh na začatie konania podal až po viac ako dvoch rokoch, počas ktorých plynula záručná doba tovaru, taktiež naznačujú pravdepodobnosť, že túto neštandardnú obchodnú praktiku navrhovateľ využíva častejšie a aj pri iných odberateľoch. Na základe uvedeného odporca uviedol, že cena za tovar v sume 153,78 eura bola uhradená v hotovosti dňa 24. 07. 2012 a všetky ďalšie prílohy k návrhu na začatie konania boli navrhovateľom vyhotovené účelovo. Odporca spolu s odporom namietol aj miestnu nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I na prejednanie a rozhodnutie veci, na základe čoho bola vec postúpená Okresnému súdu Bratislava III ako miestne príslušnému súdu.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08. 04. 2014 k veci ešte uviedol, že kontakt na odporcu získal ako na zástupcu spoločnosti VIDA DOMY s. r. o. Až do osobného stretnutia mal navrhovateľ za to, že komunikuje s p. I. V., pričom až pri prvom osobnom stretnutí nám p. D.. V. objasnil, že on je vedúci pobočky VIDA DOMY na Slovensku a pán V.ije v Maďarsku a ide o maďarského výrobcu drevostavieb. Z uvedených záznamov je zrejmé, že prvé osobné stretnutie sa konalo v piatok dňa 28. 05. 2012 o 9:00 hod. v Cafe Nut na Blatníckej ulici. Napriek tomu, že obchodnú agendu so spoločnosťou VIDA DOMY viedol F.. F.M., s Ing. Škriniarom sa stretol aj konateľ navrhovateľa. Dôvodom bola skutočnosť, že F.. I. pracoval u navrhovateľa od 01. 04. 2012 a zaúčal sa. Ing. Škriniar si vyžiadal projektové doklady a chcel riešiť konkrétne veci a navrhol, aby si ventilátor vyskúšal u seba doma. Po telefóne navrhovateľ vyšpecifikoval ventilátor, ktorý je pre neho najvhodnejší. Dodací list navrhovateľ vystavil na odberateľa, čo je u navrhovateľa koncový zákazník bez prideleného IČO, nakoľko účtovný systém navrhovateľa neumožňuje vykonávať pohyby tovaru bez výdajky a dodacieho listu. Tento mu navrhovateľ aj odovzdal, kde odporca vlastnoručne dopísal do dodacieho listu fakturačné údaje a faktúry, dátum a dodací list aj podpísal. Navrhovateľ na stretnutí vysvetlil odporcovi ako ventilátor namontovať. Až vtedy navrhovateľ počul prvý krát o firme TENT s.r.o. Tovar odporcovi odovzdal oproti podpisu bez platby z dôvodu, že navrhovateľ nevlastní ERP a takisto aj preto, že navrhovateľ očakával dobrú spoluprácu do budúcna, o čom hovorí aj znížená cena z úvodných 233,- eura na 128,15 eura bez DPH. Z CMR záznamov vie navrhovateľ doložiť, že odporcovi mailom doposielal vyhlásenie výrobcu o zhode a aj certifikát o krytí ventilátora IPX5. Uvedené odporca začal požadovať potom, ako navrhovateľ urgoval platbu za tovar. Z CMR záznamom možno vidieť, že následne už odporca nikdy nekomunikoval ani nezdvíhal telefón. Dokonca ani na doručenú upomienku nereagoval a ani raz nenamietal, že je neoprávnená z dôvodu, že za tovar zaplatil. Navrhovateľ mal pri odovzdávaní faktúry a tovaru svedka D.. F.M.. Až v decembri 2014 odporca navrhovateľovi zdvihol telefón a keď zistil, kto mu volá, začal požadovať 50 % zľavu za nefunkčný ventilátor a zároveň uviedol, že mu ventilátor zákazník vrátil z dôvodu jeho nefunkčnosti.

Účastníci konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 10. 06. 2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní po záverečných vyjadreniach vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 29. 06. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, a listinnými dôkazmi, a to: upomienkami zo dňa 23. 08. 2012 a dňa 28. 09. 2012, navrhovateľovým zoznamom doručenej pošty, faktúrou č. F2012024, dodacím listom č. 20120223, výpisom z aplikácie Timemaker, návodom na použitie, certifikátom, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu,

ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa ust. § 417 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.

Podľa ust. § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.

Podľa ust. § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa ust. § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 prvej vety Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 prvej a druhej vety Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.

Podľa ust. § 517 ods. 2 druhej časti prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd mal na základe zhodných tvrdení účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. a listinných dôkazov predložených v konaní preukázané, že :

- navrhovateľ telefonicky a následne prostredníctvom mailu (vidadoma@vidadomy.sk) oslovil spoločnosť VIDA DOMY s. r. o. s ponukou na dodanie vetracích zariadení a záujmom uskutočniť osobné stretnutie ohľadom dohodnutia vzájomnej spolupráce (čo vyplývalo z CMR záznamu zo dňa 15. 05. 2012 - 13 strana záznamu),

- osobné stretnutie navrhovateľa a spoločnosti VIDA DOMY s. r. o. sa malo uskutočniť dňa 25. 05. 2012 v Caffe Nut, čo mal potvrdiť I. V. (konateľa VIDA DOMY s. r. o.) prostredníctvom telefonického rozhovoru s Mgr. Monikou Grolmusovou, ktorá bola konateľkou navrhovateľa (čo vyplývalo z CMR záznamu zo dňa 24. 05. 2012 - 11 strana záznamu),

- osobného stretnutia sa za spoločnosť VIDA DOMY s. r. o. zúčastnil p. Škriniar ako vedúci pobočky na Slovensku (čo vyplývalo z CMR záznamu zo dňa 28. 05. 2012 - 9 strana záznamu),

-M U.. F.M. ako zamestnanec navrhovateľa mailom zo dňa 28. 05. 2012 poďakoval p. Škriniarovi za stretnutie zo dňa 25. 05. 2012 a poslal mu katalógy zariadení na adresu vidadoma@vidadomy.sk (čo vyplývalo z CMR záznamu zo dňa 28. 05. 2012 - 8 strana záznamu),

- navrhovateľ sa dňa 24. 07. 2012 stretol s p. Škriniarom v Bratislave (čo vyplývalo z CMR záznamu zo dňa 25. 07. 2012 - 5 strana záznamu, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania), a

- p. Škriniar na osobnom stretnutí s navrhovateľom dňa 24. 07. 2012 prevzal od navrhovateľ ventilátor, toto prevzatie potvrdil svojím podpisom na dodacom liste č. 20120223, pričom konal ako štatutárny zástupca spoločnosti odporcu (čo vyplývalo z CMR záznamu zo dňa 25. 07. 2012 - 5 strana záznamu, ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania a dodacieho listu č. 20120223).

Na základe vyššie uvedených preukázaných a nesporných skutočností mal súd za to, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 24. 07. 2012 k uzavretiu ústnej zmluvy, keďže odporca svojím podpisom na dodacom liste a samotným fyzickým prevzatím tovaru - ventilátora v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka akceptoval navrhovateľov návrh na uzavretie zmluvy v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorej predmetnom mal byť záväzok navrhovateľa dodať ventilačné zariadenia a záväzok odporcu zaplatiť kúpnu cenu za toto ventilačné zariadenie. Z výpisov z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu mal súd preukázané, že pri uzatvorení predmetnej zmluvy obaja účastníci konania vystupovali ako podnikatelia, preto sa na tento ich záväzkový vzťah použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 v spojení s ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje a na ktorých úpravu sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že navrhovateľ a odporca uzatvorili v ústnej forme kúpnu zmluvu v zmysle ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

Ako súd vyššie uviedol, bolo nesporné a preukázané, že navrhovateľ ventilačné zariadenie odporcovi dodal a zároveň, že si odporca toto ventilačné zariadenie prevzal, čím si navrhovateľ v zmysle ust. § 409 ods. 1 v spojení s ust. § 411 a 443 Obchodného zákonníka splnil svoje povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy, konkrétne dodanie tovaru kupujúcemu a umožnenie kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto dodanému tovaru tým, že ho kupujúci prevzal. Spornými skutočnosťami ostali (i) zaplatenie kúpnej ceny odporcom a (ii) vady dodaného tovaru.

(i) zaplatenie kúpnej ceny

Platí, že nemožno preukázať nesplnenie určitej povinnosti, a preto navrhovateľom predložené listinné dôkazy (CMR záznamy, upomienky a faktúra) len nasvedčovali tej skutočnosti, že odporca si svoju povinnosť - zaplatiť kúpnu cenu za navrhovateľom dodaný tovar nesplnil, pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania zaplatenia kúpnej ceny, a teda popretia navrhovateľom tvrdených a listinnými dôkazmi nasvedčujúcich skutočností, leží výlučne len na odporcovi. Odporca však svoje tvrdenia uvedené v odpore nepreukázal v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi dôkaznými prostriedkami, a preto súd nemohol prisvedčiť skutočnosti, že odporca dňa 24. 07. 2012 uhradil celú kúpnu cenu v hotovosti, keďže to odporca v zmysle ust. § 120 ods. 1 Os.p. nepreukázal. Z dodacieho listu č. 20120223 vyplývali len tie skutočnosti, že p. Škriniar ako štatutárny zástupca odporcu prevzal dňa 24. 07. 2012 tovar - ventilátor a zaviazal sa uhradiť sumu 153,78 eura vo forme zálohovej platby, avšak samotné zaplatenie kúpnej ceny zo strany odporcu nebolo preukázané. Odporca taktiež v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal nesprávnosť, nedôvodnosť alebo neúplnosť navrhovateľom vystavenej faktúry č. F2012024, ktorou ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie kúpnej ceny v sume 153,78 eura. Vzhľadom na to mal súd za to, že odporca si svoju povinnosť v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 447 a 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyplývajúcu z uzavretej kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24. 07. 2012, a to zaplatenie kúpnej ceny v sume 153,78 eura nesplnil.

(ii) dodanie vadného tovaru

Odporca uvádzal, že navrhovateľom dodaný ventilátor vykazoval vady v tom, že (a) ho nebolo možné zapojiť podľa schémy zapojenia, ktorú odporca od navrhovateľa obdržal, (b) nefungoval svetelný indikátor zaneseného filtra a (c) navrhovateľ nedodal odporcovi certifikát, ktorý by preukazoval možnosť použitia ventilátora vo vlhkom prostredí, a to aj napriek viacerých odporcovým urgenciám. Aj v tomto prípade odporca svoje tvrdenia o vyššie uvedených vadách tovaru (a) a (b) a ich reklamácii nepreukázal v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Iba skutočnosť o nedodaní certifikátu spolu s tovarom (c) považoval súd na základe zhodných tvrdení za pravdivú, avšak z navrhovateľom predložených CMR záznamov vyplývalo, že ten dodatočne dňa 05. 09. 2012 dodal odporcovi certifikát prostredníctvom mailu na adresu vidadomy@vidadomy.sk <mailto:vidadomy@vidadomy.sk>, cez ktorú zamestnanci navrhovateľa komunikovali s odporcom (resp. jeho konateľom p. Škriniarom). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd obranu odporcu ohľadom vád dodaného tovaru za nedôvodnú.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný, preto návrhu navrhovateľa na začatie konania v celom rozsahu vyhovel, keďže odporca v konaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal tvrdené skutočnosti o zaplatení kúpnej ceny v sume 153,78 eura v hotovosti a o existencii vád tovaru.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania navrhovateľom (t.j. ku dňu 09. 08. 2012) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Nakoľko mal v konaní úspech navrhovateľ, súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu na náhradu trov konania úspešného účastníka - navrhovateľa, pričom trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.