Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/72/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti odporkyni H., nar. XX.XX.XXXX., Y., B. XXX/XX, zastúpená opatrovníčkou H., pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie zmenky 1119.01 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Navrhovateľovi súd v r a c i a krátený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 60,30 € po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

odôvodnenie:

Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 11.04.2014 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 17.04.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkovej sumy 1119,01 €, spolu so zmenkovými úrokmi vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1119,01 € od 24.01.2011 do zaplatenia, s úrokmi vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1119,01 € od 28.02.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 3,73 €, ako aj náhrady trov konania.

Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 9.12.2009 na zmenkovú sumu 1119,01 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.01.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1119,01 € spolu s 0,25 % denným úrokom od 24.01.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál Zmenky vystavenej odporkyňou dňa 9.12.2009 na sumu 1119,01 €, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Súd Uznesením č. k. -38 zo dňa 11.02.2014 ustanovil súd odporkyni opatrovníka v osobe H., pracovníčky Okresného súdu Pezinok, pretože miesto jej pobytu sa súdu neporadilo zistiť, a ktorej súd v

zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. Opatrovníčka odporkyne zásielku prevzala 16.04.2015 v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich doručení neodpovedala na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 ( ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia a § 122 ods. 1 O.s.p. obsahom spisu, a to návrhom na uplatnenie pohľadávky a zmenkou vystavenou dňa 09.12.2009, zároveň pripojil spis Okresného súdu Malacky , nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie medzi navrhovateľom ako oprávneným a odporkyňou ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 1119,01 € s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými v tomto spise (§ 120 ods. 1 in fine O.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená odporkyňou dňa 9.12.2009 vo Vysokej pri Morave ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 1119,01 € a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 24.januára 2011, zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje odporcu ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj : XXXXXXXXX. Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom : „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom E., konateľa.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. súd zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO : 35 807 598 ako oprávnený si uplatňuje v exekučnom konaní proti odporkyni ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 1119,01 € istiny s príslušenstvom na základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, spis.zn. SR 04953/11 zo dňa 11.07.2011, ktorým tento súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 9.12.2009 odporkyňou, pričom uplatnená zmenková suma pozostávala z istiny 882 €, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 36 €, zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 9.12.2009. Predmetom zmluvy bol úver v sume 600 € a záväzok odporcu ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 576 €, t.j. celkovo 1176 € v 12 mesačných splátkach po 98 € počnúc dňom 20.12.2009. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 13 obsahovali Dohodu o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z úverovej

zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých ostali nevyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade, ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia druhej zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na druhej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Súd v prvom rade skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre konanie a rozhodnutie vo veci.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je právnická osoba so sídlom na území Českej republiky, odporkyňa je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy 1119,01 € s príslušenstvom, teda hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 € bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa bydliska odporcu.

Predložená zmenka bola vystavená fyzickou osobou štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky podľa slovenského práva, miestom vystavenia ako aj platobným miestom na území Slovenskej republiky, spôsobilosť odporcu a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne : právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto veci, právo Slovenskej republiky.

V prejednávanej si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď navrhovateľ predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná : označenie zmenka pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1951 Sb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára. Zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky č.k. súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená ako blankozmenka, t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná, pričom s poukazom čl. I § 10 zákona č. 191/1951 Sb. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -11 zo dňa 31.1.2013 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere.

Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. -29 zo dňa 26.07.2013 na odvolanie navrhovateľa Uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. -11 zo dňa 31.1.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení vyslovil, že podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Nie je možné, aby až exekučný súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom konaní podľa tretej časti OSP. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), resp., či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Tu je nutné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Ostatne, bez návrhu, skúma, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda takto formulované skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie má svoje limity, ktorými sú: 1/ predmetom skúmania (vyplývajúcim z písm. b/ cit. ustanovenia) je rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b), čo na strane druhej znamená, že niet priestoru pre skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia z dôvodov obsiahnutých v § 40 ZoRK pod písmenami c) až j), 2/ predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva, zjavnú neprimeranosť plnenia vyplývajúcu z rozhodcovského rozsudku, ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ako takej (nie len čiastočne), exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie súdu bráni účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať pred súdom. Zákon o rozhodcovskom konaní, ako to bolo uvedené vyššie, negatívnou enumeráciou stanovuje materiálne podmienky, ktoré je exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia oprávnený, resp. povinný skúmať. Tento okruh

šetrenia nemôže exekučný súd svojvoľne rozširovať. Existenciu okolností majúcich za následok niektorý z dôvodov neprípustnosti exekúcie a teda povedzme i iných okolností, môže exekučný súd až v neskorších štádiách exekučného konania, § 45 ods. 1 písm. a) ZoRK, pri tomto exekučnom titule, sa však predpokladá návrh účastníka exekučného konania. V prejednávanej veci z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že oprávnený a povinný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvou o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka). Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný - v celku. Oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky a táto bola povinnému predložená na zaplatenie . Odvolací súd z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zistil, že rozhodcovský súd mal za preukázané, že medzi oprávneným a povinným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky. Aby mohol exekučný súd ustáliť skutkový právny stav veci a urobiť jednoznačný záver o povahe hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a v nadväznosti na to určiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul povinnú zaväzuje, nevykazuje vady v zmysle § 45 zák. o rozhodcovskom konaní, teda či je právom dovolené a či je súčasne s dobrými mravmi, musí vykonať dokazovanie zmluvou o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami ako aj listinou obsahujúcou rozhodcovskú doložku, všeobecnými obchodnými podmienkami so zmenkou a Dohodou o vyplnení zmenky. V ďalšom konaní prvostupňový súd musí listinné dôkazy náležite preskúmať, najmä uviesť (ak zotrvá na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z akých dôvodov považoval zmenkové úroky resp. od akej výšky považuje zmenkové úroky za priečiace sa dobrým mravom resp. či zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a zákonný úrok 6% ročne z dlžnej sumy sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obch. zákonníka a v akom rozsahu je dôvodné konštatovať rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi a opätovne vo veci rozhodnúť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či exekučný titul na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd ďalej uvádza, že námietka oprávneného týkajúca sa preskúmavacej povinnosti súdu voči zmenkovému nároku oprávneného je dôvodná. Svojou povahou je zmenka abstraktným cenným papierom. Právo, ktoré je inkorpované v zmenke je právom obligačným. Hospodársky dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauza, nie je a ani sa nesmie udávať v základnom vzorci zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod vzniku za podstatnú obsahovú náležitosť zmenky. Formálna abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že každý, kto vyznačí svoj podpis na zmenke, stáva sa zmenkovo zaviazanou osobou, pričom uplatnenie nárokov zo zmenky nemusí majiteľ zmenky viazať na preukazovanie dôvodu dlžníkovho záväzku. Zákon zmenkový a šekový neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, ako na plnenie formalít, ktoré predpisuje. Právna úprava abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Zmenka tak predstavuje nesporný záväzok. Jej podstata spočíva v tom, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič inšie, ako to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je povinnosťou majiteľa zmenky dokazovať, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka samotná, ak je formálne platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom dlžníkovi zo zmenky, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a svoje nároky pred veriteľom či v súdnom konaní aj preukázal.

Zákon predpokladá aj existenciu tzv. zaisťovacej zmenky, ktorá zabezpečuje pohľadávku veriteľa tak, ako to bolo v posudzovanom prípade, kedy oprávnený zabezpečil svoju pohľadávku voči povinným na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom uzavretím dohody o vystavení blankozmenky. Táto zaisťovacia zmenka však vo svojej podstate nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Preto existencia záväzku zo zmenky nie je závislá na existencii pohľadávky. Nároky zo zaisťovacej zmenky sú samostatnými nárokmi. Podľa ust. § 17 zákona zmenkového a šekového je možné vznášať zo strany dlžníka proti majiteľovi zmenky námietky vyplývajúce z ich vzájomného vzťahu. Platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenej. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku zo zmenky plynúceho, nesie v tom smere dôkazné bremeno. Súd preto môže potom, ako zistil, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom, skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci. Povinnosť súdu preskúmavať právny dôvod zmenky len na námietku povinného je zvlášť zvýraznená pri blankozmenke, nároky z ktorej sú predmetom tohto konania. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa posúdil nárok oprávneného priznaný rozhodcovským rozsudkom bez toho, aby dostatočne prihliadol na zmenku, z ktorej nároky

boli predmetom rozhodcovského konania. V situácii, keď bol daný rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmenkových nárokov, je exekučný súd povinný prihliadať na túto skutočnosť a nároky vyplývajúce z exekučného titulu preskúmavať len pri rešpektovaní pravidiel na preskúmavanie zmenky. Úlohou súdu prvého stupňa bude, v prípade zotrvania na názore odôvodňujúcom zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo i len čiastočné, svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť, najmä si ozrejmiť, z akých dôvodov, okrem účelového výkladu, zamietol žiadosť exekútora o vydanie poverenia, čo do istiny, zvýšenie príslušného poplatku čo do zmenkového úroku a čo do zákonného úroku 6% ročne, resp. od akej výšky považuje tieto úroky za priečiace sa dobrým mravom.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Súd v súvislosti s prejednávanou vecou zistil, že prejednaniu veci, a teda aj prisúdeniu nároku navrhovateľovi bráni existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci. V súčasnej procesnoprávnej teórií sa v intenciách ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. pri skúmaní totožnosti veci vychádza z totožnosti účastníkov (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku tak aj žalobného dôvodu. Obidva predpoklady musia byť splnené kumulatívne. O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak sa nového konania majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení budú vystupovať. Druhý predpoklad, ktorý musí byť kumulatívne splnený, aby vo vzťahu k novému konaniu zakladal prekážku „rei iudicatae“, je totožnosť predmetu konania, resp. totožnosť kauzy. Z hľadiska totožnosti predmetu konania, "za tú istú vec“ je potrebné v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci. Z uvedeného je zrejmé, že pri skúmaní totožnosti uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať z posudzovania niekoľkých podmienok za súčasného splnenia ktorých totožnosť nastáva. Sú nimi zhodnosť uplatňovaného nároku, vychádzajúc z toho istého právneho dôvodu a na podklade toho istého skutkového stavu. Súd zistil, že nárok na zaplatenie sumy 1119,01 € uplatnený a prisúdený v Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, spis.zn. SR 04953/11 zo dňa 11.07.2011 vychádza z rovnakého právneho dôvodu (zmluva o pôžičke) ako v prejednávanej veci, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni nárok na zaplatenie zmenky s príslušenstvom. Keďže však k prisúdeniu žalovanej sumy navrhovateľovi ( resp. predchádzajúcemu majiteľov izmenky) došlo v rozhodcovskom konaní, v súčasnosti prebieha exekučné konanie pod č. , uvedená prekážka právoplatne rozsúdenej veci bránila súdu priznať navrhovateľovi žalovanú sumu.

Súd preto konanie s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu prekážky konania, ktorú nie je možné v konaní odstrániť.

O trovách konania súd rozhodol podľa 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak konanie bolo zastavené preto, že vec nepatrí do právomoci súdu, alebo že šlo o vec rozsúdenú, pôjde o zavinené zastavenie konania. V prejednávanej veci bolo potrebné ustáliť, či k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, alebo zavinením odporkyne. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania v dôsledku existencie prekážky právoplatne rozsúdenej veci, a teda nemožno ustáliť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku správania sa odporcu t.j. jeho zavinením, súd ustálil zavinenie na strane navrhovateľa, keď v identickej právnej veci vymáha identickú pohľadávku z identického právneho vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe toho istého cestou exekúcie, ako aj opätovne v konaní v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Odporkyňa si však v konaní žiaden trovy neuplatnila, z obsahu spisu vyplýva, že jej trovy konania nevznikli, preto jej súd ich náhradu voči náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.

V prejednávanej veci vznikla navrhovateľovi podaním návrhu poplatková povinnosť v sume 67 € (6% zo základu 1119,01 €), súdny poplatok navrhovateľ riadne zaplatil (č. l. 24 spisu) vrátil mu súd zodpovedajúcu časť súdneho poplatku v sume 60,30 € (67 € - 6,70 € = 60,30 €), keď realizáciu jeho vrátenia vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).