Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/396/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti odporcovi: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. F. X, XXX XX F. F., o zaplatenie 1.739,20 eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. -29 zo dňa 24. februára 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti, v časti zamietnutia a súvisiacej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 173,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 173,80 eur od 30.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia 1.739,20 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne zo sumy 85,15 eur od 21.11.2010 do 15.12.2010, zo sumy 85,15 eur od 21.01.2011 do 27.02.2011, zo sumy 85,15 eur od 21.02.2011 do 27.02.2011, zo sumy 85,15 eur od 21.05.2011 do 11.07.2011, zo sumy 85,15 eur od 21.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 85,15 eur od 21.07.2011 do 17.01.2012, zo sumy 85,15 eur od 21.08.2011 do 17.01.2012, zo sumy 85,15 eur od 21.09.2011 do 17.01.2012, zo sumy 85,15 eur od 21.10.2011 do 17.01.2012, zo sumy 40,60 eur od 18.01.2012 do 29.03.2012, zo sumy 2.043,60 eur od 31.10.2011 do 29.03.2012, zo sumy 1.934,20 eur od 30.03.2012 do 22.04.2012, zo sumy 1.864,20 eur od 23.04.2012 do 14.06.2012, zo sumy 1.739,20 eur od 15.06.2012 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,00 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,00 eur len 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.739,20 eur do zaplatenia. Navrhovateľ sa zaplatenia predmetnej sumy domáhal titulom Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100032375 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 01.10.2010.Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.500,00 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 85,15 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Podľa údajov uvedených navrhovateľom v návrhu odporca zaplatil celkovo sumu 1.326,20 eur. Vzhľadom na to, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa §

565 Občianskeho zákonníka bolo odporcovi doručené dňa 12.10.2011. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 30.10.2011, kedy bol odporca povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 01.10.2010 súd zistil, že odporca v konaní vystupuje ako občan - fyzická osoba, je spotrebiteľom, teda osobou, ktorá nekoná za účelom podnikania. Navrhovateľ je veriteľom, osobou, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, Vzhľadom na to, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená dňa 01.10.2010, súd použil na jej posúdenie ust. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. a zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť, t.j. je možné mu vyhovieť len čiastočne. V zmluve o revolvingovom úvere bol dohodnutý úverový limit vo výške 1.500,00 eur, 36 mesačných splátok po 85,15 eur (mesačná splátka je vrátane úrokov). Celková čiastka, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť bola 3.065,40 eur. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 858,31 eur. Z návrhu vyplýva, že odporcovi bola vyplatená čiastka vo výške 1.500,00 eur a odporca splatil sumu 1.326,20 eur. Po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere súd dospel k záveru, že predmetná zmluva tak ako je koncipovaná je nepresná, nedostatočne určitá a pre spotrebiteľa je nezrozumiteľná. Nie je jednoznačné, v akej výške boli poskytnuté finančné prostriedky, pri RPMN vo výške 66,13 % a ročnej úrokovej sadzbe 70,00 % je jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa. Z internetovej stránky Národnej banky Slovenskej republiky bolo zistené, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov pri úveroch poskytovaných bankami činil úrok v októbri 2010 15,27 % p.a. a RPMN 15,80 %, z čoho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol viac ako štvornásobne vyšší, pritom dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere navyše neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 01.10.2010 sa síce uvádza konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky úveru, avšak z článku 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že postup pri uzatváraní úveru je taký, že vyplnenú a podpísanú žiadosť o poskytnutie úveru, ktorá je zároveň návrhom na uzatvorenie zmluvy, predkladá dlžník (v súdnom konaní v postavení odporcu) veriteľovi (v súdnom konaní v postavení navrhovateľa) na jej posúdenie a následne na jej podpísanie. Podpisom veriteľa dochádza k uzavretiu zmluvy. Až následne je veriteľ povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. V danom prípade je zo zmluvy zrejmé, že odporca svoju žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísal dňa 27.09.2010, pričom táto bola akceptovaná až dňa 01.10.2010, kedy bolo zároveň vyhotovené aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru. V ňom sa uvádza konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky, avšak navrhovateľ nepreukázal, že toto oznámenie bolo skutočne odporcovi aj odoslané. Navyše zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia výslovne stanovuje, že tento údaj má byť súčasťou zmluvy a nie iného dokladu zasielaného dlžníkovi až následne po uzatvorení zmluvy. Okrem toho zmluva ďalej neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tieto údaje nie sú uvedené ani v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nemôže od odporcu požadovať úroky a poplatky, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ sa voči odporcovi domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne ako aj zákonného úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne a to tak, že pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie odporcu so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1.500,00 eur, navrhovateľ odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.739,20 eur do zaplatenia. Tieto svoje nároky navrhovateľ opiera o článok 14 zmluvných dojednaní. V ňom sa v ods. 14.1 uvádza nasledovné: „V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.)“. Zároveň podľa ods. 14.2 zmluvných dojednaní je okrem zmluvnej pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Súd v súvislosti so zmluvnou pokutou konštatuje, že samotné umiestnenie dojednaní o zmluvnej pokute do zmluvných dojednaní považuje súd za dostatočné, nakoľko v bode 13 Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania. Zmluvné podmienky sú však písané veľmi drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom. Dojednanie o zmluvnej pokute je zaradené medzi podstatne menej dôležité a menej významné podmienky, čo môže u spotrebiteľa vyvolať mylný dojem o nedôležitosti dojednaní o zmluvnej pokute. Navyše, zmluvné dojednania sú tzv. typovými dojednaniami, ktorých obsah určuje výlučne navrhovateľ a odporca ako spotrebiteľ, ak chce úver získať, nemá možnosť tieto dojednania meniť, musí ich akceptovať tak, ako ich pripravil navrhovateľ. Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou, či možno považovať za prijateľné (a právne obhájiteľné), aby sa titulom porušenia tej istej povinnosti dostalo veriteľovi od dlžníka viacerých plnení, ktoré by už v súčte nielenže ťažko bolo považovať za primerané, ale u ktorých by navyše názor o možnosti kumulácie takýchto plnení bol praktickým umožnením obchádzania zákona. Navrhovateľ požaduje od odporcu za omeškanie s úhradou splátky úveru alebo jej časti zmluvnú pokutu ako aj zákonné úroky z omeškania. S omeškaním dlžníka splniť včas peňažný záväzok tuzemský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou dovolenou výškou (sadzbou) a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti je už pokusom obísť takúto celkom kategorickú (kogentnú) úpravu. Na základe uvedeného považuje súd dojednania o zmluvnej pokute za dojednania absolútne neplatné, nakoľko pripočítaním zmluvnej pokuty k najvyšším dovoleným úrokom z omeškania už dochádza k prekročeniu právom tolerovanej hranice. Súd poukazuje i na uznesenie Krajského súdu Trnava č. k. -70 zo dňa 14.05.2013. Na základe uvedeného tak súd uzatvára, že má za ustálené, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1.500,00 eur, z čoho odporca navrhovateľovi vrátil sumu 1.326,20 eur. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o revolvingovom úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/ 2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dojednania o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako absolútne neplatné. Na základe uvedeného je teda návrh navrhovateľa dôvodný čo do sumy 173,80 eur (1.500,00 eur - 1.326,20 eur). Súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády SR č. 586/2008 Z.z. vo výške 9,50 % a to od 30.10.2011, odkedy bol odporca podľa navrhovateľa povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa z horeuvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda podľa pomeru úspešnosti vo veci samej. Navrhovateľ mal vo veci úspech v časti 9,99 % a odporca v časti 90,01 %, teda odporcov čistý úspech predstavoval 80,02 %. Nakoľko však odporcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Odvolanie proti rozsudku vo výroku II. a III. podala si žalobca z dôvodu ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) a z dôvodu ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p navrhol zmeniť rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutých výrokoch a aby odvolací súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovaných nárokov, náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní pred súdom 1. stupňa do troch dní po právoplatnosti rozsudku alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 116,90 eur vrátane DPH za 1 úkon - odvolanie 107,25 eur vrátane DPH (81,33 eur + 20 % DPH, 1 x režijný paušál po 9,65 eur vrátane DPH/ 8,04 euro + 20 % DPH / ). V odvolaní poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 o.z. Z, ustanovenie § 1 ods. 3 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom pri posudzovaní primeranosti odplaty je potrebné čerpať zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky aj na internetovej stránke. Prvostupňový súd tvrdí, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, to znamená údaje o termíne konečnej splatnosti a údaj o dobe trvania zmluvy. Súd sa nestotožnil s tým, že povinné údaje boli uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru vo forme osobitnej listiny a nie v samotnej zmluve. Podľa názoru žalobcu však zmluva obsahuje položky ako splatnosť úveru, ktorá obsahuje údaje - počet splátok a deň splatnosti splátky v mesiaci. Z tohto vyplýva, že doba trvania zmluvy je ohraničená riadnym splácaním splátok, dobou troch rokov. Ak mal súd na mysli, že zmluva mala obsahovať presný deň ukončenia trvania zmluvy tak podľa názoru žalobcu je takýto výklad ber združujúci formalisticky prijatím takejto argumentácie by v prípade omeškania dlžníka a zmluvný vzťah zanikol skôr ako by došlo k riadnemu splneniu povinnosti dlžníka uhradiť svoj dlh. Žalobca tiež nesúhlasil so záverom súdu, že zákon vyžaduje, aby povinné náležitosti zmluvy boli súčasťou jednej listiny, práveže zákon nevylučuje, aby zmluva o poskytovaní spotrebiteľského uveru bola bez príloh, ale len v jednom celku a nevylučuje, aby zmluva obsahovala prílohy, ktoré sú jej súčasťou. Bod číslo 7 zmluvných dojednaní uvádza, že súčasťou zmluvy sú aj jej prílohy okrem iných aj oznámenie veriteľa

o schválení úveru dlžníkovi. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zmluva uzavretá aj vtedy, ak písomný návrh na jej uzavretie je vyhotovený samostatne, preto je potrebné z toho dohodovať tú skutočnosť, že zákon umožňuje, aby zmluva bola tvorená aj viacerými od seba technicky oddelenými listinami. Preto povinné náležitosti o spotrebiteľskom úvere boli v danom prípade naplnené. Ak súd zdôvodňuje, že zmluva neobsahuje ďalej výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak žalobca opätovne poukazuje na bod 6 zmluvy, pretože zmluva obsahuje aj výšku splátky, termíne splatnosti ako aj ich počet. Vo výške splátky je okrem časti istiny zahrnutá aj časť úroku, ktorý je splácaný uhrádzaním jednotlivých splátok. Zmluva obsahuje položku s názvom celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, ktorá je súčinom hodnôt počtu splátok a jej výšky. Zákonne sa vôbec nehovoria byť v zmluve bolo uvedené aj poradie splátok na základe, ktorého sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Žalobca rovnako nesúhlasil ani s názorom súdu 1. stupňa na zmluvnú pokutu, ak súd tvrdí, že zmluva je zaradená medzi podstatne menej dôležitými a nevýznamnými podmienkami vytvára to mylný dojem o mne dôležitostí dojednaní o zmluvnej pokute ako keby tvrdil, že zmluvné dojednania si účastník zmluvného vzťahu nemusí prečítať, lebo obsahujú menej dôležité súčasti zmluvy. Nie je možné však deliť zmluvu a jej prílohy na dôležité a menej dôležité súčasti. Zmluva o revolvingovom úvere tvorí jeden celok a žalobca mal možnosť sa oboznámiť celkovým obsahom zmluvy a jednotlivými náležitosťami. Žiadne ustanovenie žiadneho právneho predpisu nevylučuje, aby došlo k súbežnému uplatňovaniu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškaniam, dokonca ust. § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. hovoria o sankciách za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. Za sankcie pritom v zmysle ustanovenia § 3 a ods. 2 uvedeného nariadenia sa považujú úroky z omeškania zmluvné pokuty akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), k), a m) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretie predmetnej úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka (ďalej len musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 01.10.2010 sa uvádza konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky úveru, avšak z článku 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že postup pri uzatváraní úveru je taký, že vyplnenú a podpísanú žiadosť o poskytnutie úveru, ktorá je zároveň návrhom na uzatvorenie zmluvy, predkladá dlžník veriteľovi na jej posúdenie a následne na jej podpísanie. Podpisom veriteľa dochádza k uzavretiu zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že odporca svoju žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísal dňa 27.09.2010, pričom táto bola akceptovaná až dňa 01.10.2010, kedy bolo zároveň vyhotovené aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru s konkrétnym dátumom splatnosti poslednej splátky, Navrhovateľ nepreukázal, že toto oznámenie bolo skutočne odporcovi aj odoslané. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia výslovne stanovuje, že tento údaj má byť súčasťou zmluvy Zmluva ďalej neobsahuje ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tieto údaje nie sú uvedené ani v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. nemôže od odporcu požadovať úroky a poplatky, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľ sa domáha aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne ako aj zákonného úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne -článok 14 zmluvných dojednaní ods. 14.1 „V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.)“ a podľa ods. 14.2 zmluvných dojednaní je okrem zmluvnej pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 dlžník povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvné povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne, a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta má byť nástrojom na zabezpečenie povinnosti dlžníka, ale nemôže byť neprimerane vysoká resp. zodpovedať skoro výške samotného úveru, ktorý bol dlžníkovi skutočne poskytnutý

Hoci prvostupňový súd v súvislosti so zmluvnou pokutou konštatuje, že samotné umiestnenie dojednaní o zmluvnej pokute do zmluvných dojednaní považuje súd za dostatočné, nakoľko v bode 13 Zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania ale, za to že zmluvné podmienky sú písané veľmi drobným, voľným okom takmer nečitateľným písmom a dojednanie o zmluvnej pokute je zaradené medzi podstatne menej dôležité a menej významné podmienky, čo môže u spotrebiteľa vyvolať mylný dojem o nedôležitosti dojednaní o zmluvnej pokute, zmluvné dojednania sú tzv. typovými dojednaniami, a spotrebiteľ, ak chce úver získať, nemá možnosť tieto dojednania meniť, musí ich akceptovať tak, ako ich pripravil navrhovateľ., tak odvolací súd upozorňuje, že vedená zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je navyše naformulovaná vo všeobecných zmluvných dojednaniach úverovej, ktoré sú súčasťou zmluvy tak, že bola vopred naformulovaná a odporca nemal možnosť takúto zmluvnú podmienku zmeniť. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda absolútne neplatnú. Všeobecné obchodné podmienky ( či zmluvné dojednania) nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej zložite formulovanej a malými písmenami písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Platí to aj pri dojednaní vo veci zmluvnej pokuty. Všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy sú neprehľadné, zložite formulované s malými písmenami písané, navyše vopred naformulované a odporca nemal možnosť tieto zmeniť. Preto takéto dojednanie o zmluvnej pokute sa považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Zapracovanie dohody o zmluvnej pokute do všeobecných obchodných podmienok však napĺňa znaky tzv. nekalej obchodnej praktiky. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (predtým zák. č. 634/1992 Zb.) v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7 ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému

sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Zmluva o úvere uvedená na prvej strane celej písomnosti a jej podstatné náležitosti sú uvádzané väčším písmom, sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné. Všeobecné obchodné podmienky, majú odlišnú funkciu, ktorou je úprava menej podstatných náležitostí, nie sú pre existenciu zmluvného vzťahu a nároky zmluvných strán rozhodujúce, ale upravujú sa v nich zväčša technické otázky zmluvného vzťahu s cieľom sprehľadniť a zostručniť text samotnej zmluvy, aby nebolo potrebné opakovať rovnako znejúce zmluvné ustanovenia v každej zmluve. Ak však žalobkyňa využije nepozornosť spotrebiteľa, ktorý predpokladá, že všetky podstatné otázky týkajúce sa jeho povinností zo zmluvy vyplývajú priamo z textu zmluvy, a ukryje takú podstatnú náležitosť, akou je dohoda o zmluvnej pokute za porušenie zmluvných povinností do všeobecných obchodných podmienok, ide podľa názoru odvolacieho súdu o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorý využíva lesť a neinformovanosť spotrebiteľa a môže narušiť jeho ekonomické správanie, pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára zmluvu za podmienok, ktoré sú v zmluve jednoznačne a výrazne označené. Konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. z 11. novembra 2013, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy (listiny) samotnej. Ako neopodstatnené preto odvolací súd vyhodnotil aj námietky žalobkyne voči záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvnej pokuty, resp. o vyhodnotení dojednania o zmluvnej pokute vo všeobecných obchodných podmienkach žalobkyne ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou, či možno považovať za prijateľné (a právne obhájiteľné), aby sa titulom porušenia tej istej povinnosti dostalo veriteľovi od dlžníka viacerých plnení, ktoré by už v súčte nielenže ťažko bolo považovať za primerané, ale u ktorých by navyše názor o možnosti kumulácie takýchto plnení bol praktickým umožnením obchádzania zákona. Navrhovateľ požaduje od odporcu za omeškanie s úhradou splátky úveru alebo jej časti zmluvnú pokutu ako aj zákonné úroky z omeškania. S omeškaním dlžníka splniť včas peňažný záväzok tuzemský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou dovolenou výškou (sadzbou) a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti je už pokusom obísť takúto celkom kategorickú (kogentnú) úpravu. Na základe uvedeného považuje súd dojednania o zmluvnej pokute za dojednania absolútne neplatné, nakoľko pripočítaním zmluvnej pokuty k najvyšším dovoleným úrokom z omeškania už dochádza k prekročeniu právom tolerovanej hranice.

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Trnava č. k. -70 zo dňa 14.05.2013 spomenuté tiež v rozhodnutí prvostupňového súdu : „Obchodné podmienky predchodkyne žalobkyne obsahujú dojednanie nielen jedného, ale až dvoch typov zmluvných pokút, z ktorých ten prvý (akcentovaný aj odvolaním a súdom prvého stupňa neanalyzovaný) dopadá na omeškanie dlžníka s platením splátok úveru a druhý tu je evidentne ako prostriedok ochrany veriteľa úveru pred rizikom, že sa mu v dôsledku predčasného ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodov na strane dlžníka nedostane všetkých plnení, ktoré by inak (za riadneho - zmluvou predpokladaného - chodu vecí) mohol očakávať. ...potom odvolací súd má za to, že jemu zodpovedajúca požiadavka bola rovnako bez nádeje na úspech a to hoc aj z dôvodu okresným súdom priamo nespomenutého, majúceho však základ v už ním citovanej právnej úprave (a to konkrétne v jej časti tvorenej ust. § 39 a § 517 ods. 2 O. z. a príslušnými ustanoveniami vykonávacieho nariadenia vlády k takémuto zákonu)...I keď odvolací súd rozhodne nemieni bagatelizovať porušenie povinnosti splniť zmluvne prevzatý peňažný záväzok (riadne a včas), aj pri pominutí toho, že takáto hodnota z pohľadu uvažovateľnej hierarchie hodnôt a významov viacerých do úvahy prichádzajúcich povinností (súcich na zabezpečenie zmluvnou pokutou) neleží až tak vysoko (ako napr. niektorá iná, inak než zmluvnou pokutou nesankcionovateľná povinnosť, akou

je v tu diskutovanej súvislosti najmä povinnosť neposkytnúť veriteľovi dôvod na predčasné ukončenie zmluvy) je tu totiž to, že s omeškaním dlžníka splniť včas peňažný záväzok tuzemský právny poriadok spája sankciu v podobe úrokov z omeškania s maximálnou dovolenou výškou (sadzbou) a dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie rovnakej povinnosti je už pokusom obísť takúto celkom kategorickú (kogentnú, čiže odchýlky dohodou účastníkov nepripúšťajúcu) úpravu (s následkom v podobe absolútnej neplatnosti dojednania a už súdom prvého stupňa konštatovanej povinnosti na takúto neplatnosť prihliadnuť aj bez osobitnej námietky, tu inak bez významu toho, či zmluvná pokuta by bola dojednaná pevnou sumou alebo taktiež sadzbou ako v prípade úrokov z omeškania, kde významným je jedine, že pripočítaním zmluvnej pokuty k najvyšším dovoleným úrokom z omeškania už dôjde k prekročeniu právom tolerovanej hranice).“ Navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 1.500,00 eur, z čoho odporca navrhovateľovi vrátil sumu 1.326,20 eur. Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o revolvingovom úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/ 2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dojednania o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako absolútne neplatné. Na základe uvedeného je teda návrh navrhovateľa dôvodný čo do sumy 173,80 eur (1.500,00 eur - 1.326,20 eur). Súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády SR č. 586/2008 Z.z. vo výške 9,50 % a to od 30.10.2011, odkedy bol odporca podľa navrhovateľa povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ist. § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo úspešnému odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, , no žiadne trovy mu nevznikli, nežiadal ich uhradiť, preto mu ich odvolací súd nepriznal

Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.