Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bez platného cestovného dokladu, štátna príslušnosť: Z., trvale bytom: Z., toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, Slovenská republika, právne zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-1275-013/2022-AV zo dňa 21.09.2022 takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bez platného cestovného dokladu, štátna príslušnosť: Z., zo zaistenia.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 04.11.2022 sa žalobkyňa domáhala bezodkladného prepustenia zo zaistenia (rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobkyne č. PPZ-HCP-BA5-1275-013/2022-AV zo dňa 21.09.2022) a priznania náhrady trov konania.

administratívne konanie

2. Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava (alebo žalovaný) rozhodnutím č. PPZ-HCP- BA5-1275-010/2022-AV zo dňa 21.09.2022 rozhodla o administratívnom vyhostení žalobkyne z územia Slovenskej republiky na územie Z. z dôvodu neoprávneného pobytu žalobkyne na území Slovenskej republiky (§ 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov) a o uložení zákazu vstupu žalobkyne na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2022.

3. Uvedené rozhodnutie žalovaného bolo podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-1275-013/2022-AV zo dňa 21.09.2022, ktorým žalovaný rozhodol o zaistení žalobkyne dňa 21.09.2022 o 06.10 hod. na účel výkonu jej administratívneho vyhostenia (§ 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov), ktorým ďalej podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil

dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.12.2022 a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov žalobkyňu umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zaistení žalovaný uviedol nasledujúce skutočnosti: Dňa 20.09.2022 v čase o 19:25 hod. hliadka Krajského dopravného inšpektorátu, Odboru dopravných nehôd - 5. výjazd kontrolovala vozidlo, ktoré prichádzalo na územie Slovenskej republiky z Maďarskej republiky, a ktorého vodič bol Ukrajinec, a v ktorom sa nachádzalo šesť cudzích štátnych príslušníkov, ktorí hliadke na výzvu podľa o Policajnom zbore tvrdili, že pochádzajú z Z.. Následne bola vyrozumená Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava (žalovaný), ktorá je vo veci príslušná konať. Cudzí štátni príslušníci boli eskortovaní na oddelenie Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava a následne predvedení na Mobilnú jednotku Policajného zboru Bratislava podľa zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu konania vo veci administratívneho vyhostenia. Jednou z týchto osôb bola aj žalobkyňa. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobkyňa nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, a preto začal žalovaný správny orgán dňa 21.09.2022 konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobkyne podľa zákona o pobyte cudzincov. Po príchode tlmočníka bolo zistené, že žalobkyňa je štátnou príslušníčkou Z.. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko sa žalobkyňa zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, vydal dňa 21.09.2022 Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP-BA5-1275-010/2022-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola určená lehota na vycestovanie. V predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení bol vylúčený odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo by malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 21.09.2022. Žalobkyňa bola administratívne vyhostená, a zároveň jej bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Dňa 21.09.2022 bola so žalobkyňou spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania podľa Správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BA5-1275-012/2022-AV, v ktorej sa žalobkyňa vyjadrila k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru pričom uviedla, že odišli spolu so svojim manželom a s deťmi asi pred 20 dňami z Z. z mesta R., letecky vycestovali do Kosova do mesta Priština. Z Kosova išli pešo aj autobusom do Srbska do mesta Subotica. Zo Srbska išli sami pešo bez prevádzača do Maďarska. Tam pokračovali pešo na čerpaciu stanicu, kde stretli nejakého Rusa s ktorým sa dorozumeli cez prekladač a ten ich zobral so sebou po svojej trase. Po ceste ich zatavila polícia. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej v domovskej krajine nehrozí smrť, a z Z. vycestovala z ekonomických dôvodov. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiada. Jej cieľovou krajinou je Nemecko a lepší život tam. Žalobkyňa bola následne po vydaní rozhodnutie o administratívnom vyhostení, na účel výkonu administratívneho vyhostenia zaistená podľa zákona o pobyte cudzincov napadnutým rozhodnutím žalovaného, a to v súlade s čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Žalovaný pokračoval, že žalobkyni nebola určená lehota na vycestovanie a dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 21.12.2022. Počas uvedenej doby sa má zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj „ÚPZC“) má vykonať uvedené úkony: · UPZC pristúpi k preštudovaniu spisového materiálu · Vstupný pohovor s cudzincom · Vybavenie leteniek a samotná technicko-materiálna organizácia výkonu administratívneho vyhostenia. V prípade žalobkyne žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky, za ktorých by jej mohla byť uložená povinnosť podľa a zákona o pobyte cudzincov. Žalobkyňa v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedla, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie jej pobytu na území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ju oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté o zaistení žalobkyne. V závere žalovaný uviedol, že po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov, vzhľadom na prebiehajúce konanie o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobkyne v súlade s čl. 5 ods. 1

písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd (ďalej aj Dohovor), a preto sa jedná o zákonné pozbavenie slobody osoby. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Uvedená podmienka je splnená, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod č. PPZ-HCP-BA5-1275-010/2022-AV zo dňa 21.09.2022 vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol žalobkyni určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca. Počas konania o zaistení sa žalovaný zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobkyne podľa čl. čl. 8 ods. 1 Dohovoru, pričom dospel k záveru, že to jej upreté nebolo a žalovaný ho rešpektoval. Žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky rodinu, bolo konané v jej záujme a nebola jej spôsobená ujma, ktorá by mala za následok ohrozenie na jej živote, zdraví a sociálnej existencii. Žalovaný preto považuje zaistenie žalobkyne na účel výkonu administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne, pretože v prípade jej uloženého administratívneho vyhostenia je potreba vykonať výkon bez zbytočného odkladu a prieťahov zo strany orgánov Slovenskej republiky a tak zabezpečiť a vykonať výkon administratívneho vyhostenia.

súdne konanie

5. Proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA5-1275-013/2022-AV zo dňa 21.09.2022 o zaistení žalobkyne dňa 21.09.2022 o 06.10 hod. na účel výkonu jej administratívneho vyhostenia, podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu v ktorej žiadala o nariadenie bezodkladného prepustenia zo zaistenia a o priznanie náhrady trov konania. Žiadala tiež o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasila s rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

6. V dôvodoch žaloby žalobkyňa uviedla, že samostatnými rozhodnutiami žalovaného boli zaistení aj manžel žalobkyne: X. M., nar. XX.XX.XXXX, a maloleté deti: R. M., nar. XX.XX.XXXX, R. M., nar. XX.XX.XXXX, W. M., nar. XX.XX.XXXX a D. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sa rovnako ako žalobkyňa obrátili so žalobou na súd.

7. Žalobkyňa so zaistením nesúhlasí a domáha sa svojho prepustenia ako aj prepustenia svojich maloletých detí a manžela z dôvodu, že okrem jej manžela sa v zaistení nachádzajú aj jej maloleté deti vo veku 7, 6, 4 a necelých 2 rokov veku. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobkyne nie je vôbec zrejmé, že by sa žalovaný zaoberal možnými prekážkami vyhostenia žalobkyne a jej rodiny z dôvodu prítomnosti viacerých maloletých osôb - a teda zraniteľných osôb, a teda zrealizovania samotného účelu zaistenia práve pre prítomnosť týchto zraniteľných osôb a následne ich držania v zaistení. Podotkla, že pokiaľ nie je prípustné či fakticky možné zrealizovať účel zaistenia - administratívne vyhostenie cudzinca, takéto neúčelné a neefektívne obmedzovanie osobnej slobody cudzinca je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Európskeho dohovoru.

8. Pokračovala, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, síce oprávňuje žalovaného zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, no žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti jeho zaistenia z pohľadu § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov a zároveň dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, a túto právnu úvahu nezaujal dokonca ani v rozhodnutiach o zaistení ich detí, čo už pritom bolo práve samotnému žalovanému vytýkané rozhodovacou praxou krajského súdu v obdobných veciach zaistenia rodín s maloletými deťmi. Dodala, že zaistenie žalobkyne a zaistenie jej maloletých detí a manžela nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí, a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru navrhla, aby súd posudzoval zaistenie žalobkyne, jej maloletých detí a manžela vo vzájomných súvislostiach.

9. Ďalej uviedla, že rozhodnutie o zaistení žalobkyne, jej maloletých detí a manžela je odôvodnené formalisticky citáciou zákona o pobyte cudzincov avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletých osôb, detí žalobkyne, ako

zraniteľných osôb podľa § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný na prejednávanú vec neaplikoval ani Dohovor o právach dieťaťa majúci prednosť pred zákonom o pobyte cudzincov.

10. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi.

11. V závere žalobkyňa konštatovala, že keďže žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu žalobkyne, jej manžela a maloletých osôb ako zraniteľných osôb - detí žalobkyne, ktorý je logicky nerozlučne spojený aj s obmedzením jej osobnej slobody, a tým nesplnil základné podmienky pre ich zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné, domáha sa žalobkyňa jej prepustenia ako aj prepustenia jej maloletých detí a manžela zo zaistenia. Zaistenie žalobkyne, jej maloletých detí a manžela nie je v najlepšom záujme maloletých detí, a je v rozpore s čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa.

12. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.10.2022 v ktorom uviedol, že zaistenie žalobkyne bolo oprávnením policajta na naplnenie účelu výkonu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobkyne podľa zákona o pobyte cudzincov. Ďalej konštatoval, že nakoľko žalovaný v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že na výkon administratívneho vyhostenia sa vyžaduje vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, čo žalobkyňa nebola schopná vykonať z uvedeného dôvodu nebolo možné prepustenie žalobkyňu na slobodu a teda jedinou možnosťou žalovaného bolo ju zaistiť. Zaistenie žalobkyne bolo stanovené na 3 mesiace a dôvod určenej lehoty bol špecifikovaný v napadnutej žalobe. Nebola stanovená maximálna lehota zaistenia, ktorú je možné využiť podľa zákona o pobyte cudzincov. Uvedenú lehotu považuje žalovaný za lehotu najkratšieho obdobia počas ktorého sa zabezpečia prípravy na odsun žalobkyne.

13. Žalovaný ďalej k námietke žalobkyne ohľadom jej zaistenia a prípustnosti zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobkyne, jej manžela a maloletých detí uviedol, že s uvedenou situáciou ako aj kontextom zaistenia celej rodiny žalobkyne sa zaoberal a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Útvaru policajného zaistenia Sečovce, ktorý je na uvedené prípady zriadený. V prípade, že by sa žalovaný kontextom rodiny nezaoberal, bola by napríklad matka žalobkyne umiestnená v ÚPZC Medveďov a zvyšok rodiny v ÚPZC Sečovce, prípadne by oboch rodičov umiestnil v ÚPZC Sečovce samostatne a deti umiestnil do detského domova. A teda, podľa názoru žalovaného, nie je pochýb o tom, že nereflektoval na zákonnú povinnosť so vzniknutou situáciou sa vysporiadať a bral ju na zreteľ. Žalovaný má za to, že zaistením žalobkyne, jej manžela a troch maloletých detí, ktorých umiestnili do Útvaru policajného zaistenia Sečovce neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. Slovenská republika nezriadila žiadne iné zariadenie, do ktorého by mohli byť rodiny s deťmi umiestnené, nie zaistené v prípade, že im bolo vydané právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení.

14. V závere žalovaný uviedol, že považuje zaistenie žalobkyne na výkon administratívneho vyhostenia za účelné a efektívne, vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené, pretože v prípade žalobkyne a uloženého administratívneho vyhostenia je potreba vykonať výkon bez zbytočného odkladu a prieťahov zo strany orgánov Slovenskej republiky a tak zabezpečiť a vykonať výkon administratívneho vyhostenia, ktorý jej bol uložený. Avšak v prípade žalobkyne to nie je možné vykonať okamžitým vrátením na hranicu ani uložením miernejších donucovacích opatrení (alternatívy zaistenia).

15. Dodal, že tiež preveril konanie v IS Migra, kde bolo zistené, že ÚPZC Sečovce kontaktovalo dňa 13.10.2022 ÚPZC Medveďov, so žiadosťou o vydanie náhradného cestovného dokladu pre žalobkyňu. Z aplikačnej praxe je reálny predpoklad, že žalobkyňa bude vyhostená z územia Slovenskej republiky, pokiaľ bude možné zabezpečiť jej náhradný cestovný doklad potrebný na návrat do domovskej krajiny. Prepustením zo zaistenia by bol zmarený účel zaistenia, a teda vykonanie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a schengenského priestoru, ktoré bolo vydané podľa zákona o pobyte cudzincov žalovaný žiada súd, aby správnu žalobu zamietol ako

nedôvodnú a žalobkyňu ponechal v zaistení. Zároveň žalovaný požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej vyťaženosti a veľkej vzdialenosti.

16. Súd nariadil na prejednanie a rozhodnutie veci pojednávanie na deň 15.11.2022. Pojednávania sa účastníci konania ani ich zástupcovia nezúčastnili, no svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, a preto súd vec prejednal za ich neúčasti a vec na pojednávaní rozhodol.

názor správneho súdu

17. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach zaistenia ( až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobkyne zo dňa 21.09.2022, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok ako aj procesným postupom správneho orgánu a na pojednávaní konanom dňa 15.11.2022 dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby, a teda potrebe nariadiť žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu zo zaistenia ( ).

18. Predmetom správneho súdneho prieskumu na základe žalobkyňou podanej správnej žaloby je posúdenie toho, či zotrvanie žalobkyne v zaistení, realizované napadnutým rozhodnutím žalovaného, je zákonné.

19. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

20. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

21. Podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

22. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

23. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

24. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom : zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

25. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

26. Podľa čl. 15 ods. 1 veta druhá Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

27. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

28. Podľa , nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

29. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

30. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a/ v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b/ na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c/ na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d/ na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

31. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

32. Podľa čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

33. Podľa čl. 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

34. Podľa čl. 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

35. Podľa o správnom konaní (ďalej aj „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

38. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

42. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

43. Z citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu, je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uloženom treste vyhostenia. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení žalobkyne vyplýva, že podkladom pre jej zaistenie bolo vykonateľné rozhodnutie o jej administratívnom vyhostení, ktorým bol žalobkyni zároveň uložený zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Účelom zaistenia v súlade s citovaným zákonným ustanovením je realizácia administratívneho vyhostenia.

44. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie o tom musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

45. V správnej žalobe žalobkyňa okrem iného poukázala aj na to, že spolu s ňou bol zaistený aj jej manžel a ich maloleté deti. V odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobkyne, však chýba akákoľvek zmienka o tom, akým spôsobom tento fakt ovplyvnil orgán verejnej správy pri rozhodovaní v predmetnej veci, a teda či ide o primerané opatrenie, prípadne či nie je možné uplatniť alternatívne, miernejšie donucovacie opatrenia. Správny súd preto s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie, vyhodnotil túto žalobnú námietku ako dôvodnú.

46. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že zaistenie žalobkyne nemožno vyhodnocovať izolovane, ale je nevyhnutné ho vnímať vo vzájomnej súvislosti so zaistením jej manžela a ich maloletých detí. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach poukazoval, v prípade zaistenia maloletých detí, na potrebu posudzovať najlepší záujem dieťaťa podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dôvodil, že deti by nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.

47. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako tento súd vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

48. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.06.2016 (judikát roka 2017), podľa ktorého, správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Tiež kasačný súd považoval za dôležité zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t. j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca s falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga vs. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. vs. Belgicko (č. 41442/07).

49. Z tohto pohľadu treba identifikovať intenzitu zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne, ku ktorému došlo v dôsledku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia o jej zaistení a intenzitu porušenia zákona, ktoré viedlo k jeho vydaniu. Z podstaty princípu primeranosti totiž vyplýva, že sa hodnotí „niečo k niečomu“, v danom prípade to mal byť verejný záujem spočívajúci v ochrane verejného poriadku s právom na súkromný a rodinný život cudzinca.

50. V prípade, ak by správny súd ponechal žalobkyňu v zaistení po tom, čo by prepustil zo zaistenia jej maloleté deti, znamenalo by to aj porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, teda najlepšieho záujmu maloletého cudzinca, ktorý má právo byť so svojim rodičom ako zákonným zástupcom. Ponechaním žalobkyne v zaistení by preto z pohľadu maloletého cudzinca došlo k porušeniu princípu sledovania jeho najlepšieho záujmu. Podľa mienky správneho súdu, žalovaný neposúdil dostatočne v kontexte zaistenia maloletých cudzincov (deti žalobkyne), zaistenie žalobkyne so zásahom do ich práva na rodinný a súkromný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru).

51. Pokiaľ ide o správnym súdom vnímané nedostatky odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.02.2015).

52. Nakoľko sa správny súd stotožnil so žalobnou argumentáciou žalobkyne, nariadil žalovanému bezodkladne prepustiť žalobkyňu zo zaistenia, pretože jej ďalšie držanie v zaistení je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči neúspešnému žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote siedmych dní odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.