Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-27-2015.pdf
PDF · 99.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., C. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom T. G. XXXX, T. a otca M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7P/59/2013-83 zo dňa 06.05.2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného otca na maloletú O. p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 07.11.2013 do 06.05.2014 v celkovej výške 463,- eur otec j e p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné na maloletú Máriu zo sumy 69,71 eur na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom 07.11.2013 a zároveň určil splatné výživné od 07.11.2013 do 06.05.2014 v celkovej výške 621,16 eur, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- eur. Nárok matky posudzoval podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Okresný súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie, ktorým sa určilo výživné, možno zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Pod zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už na strane oprávneného alebo na strane povinného. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživného, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 Zákona o rodine, pričom porovná okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase aktuálneho rozhodovania. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej okresný súd konštatoval, že v danom prípade k podstatnej zmene pomerov došlo predovšetkým na strane oprávneného maloletého dieťaťa. Súdna rozhodovacia prax je jednotná v uznávaní začiatku štúdia na strednej škole za jeden z medzníkov opodstatňujúcich vzhľadom na všeobecne predpokladané postupne vyššie výdavky na dieťa študujúce na strednej škole v porovnaní s dieťaťom na základnej škole zvýšenie výživného na maloleté dieťa. Je potrebné uviesť, že prechod maloletého dieťaťa zo základnej školy na strednú školu znamená
výraznú zmenu pomerov, nakoľko dochádza ku zvýšeniu finančných nákladov, či už v podobe nákupu nových školských potrieb alebo zvýšeného cestovného. Rovnako je dôležité poukázať na to, že maloletá je v 1. ročníku Obchodnej akadémie v Čadci, kde je študijný predmet strojopis, ku ktorému je nevyhnutné zakúpenie počítača, ktorý maloletej matka doposiaľ nezakúpila z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, avšak otec maloletej, ktorý počítač mal, tento daroval synovi svojej priateľky a nie svojej dcére, ktorá ho k štúdiu potrebuje. Okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že z dôvodu veku dospievania sú na strane maloletej zvýšené výdavky na stravu, obuv a ošatenie. Tiež mal okresný súd preukázané z predložených listinných dôkazov zo strany matky maloletej, že tieto náklady sa podstatným spôsobom zvýšili. Matka zo svojho príjmu a výživného, ktoré otec doposiaľ platil, nie je schopná pokryť všetky odôvodnené potreby maloletej, napríklad kúpa počítača a tlačiarne, ktoré sú nevyhnutné pre štúdium, úhrada nákladov na lyžiarsky výcvik a lyžiarsku výstroj a okrem toho z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa maloletá nestravuje v školskej jedálni, ale sa stravuje doma. Na strane matky maloletej od posledného rozhodovania súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko naďalej pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 2/2013 do 1/2014 bol vo výške 516,95 eur, z čoho pre okresný súd vyplývalo, že príjem matky sa len nepatrne zvýšil. Okrem toho okresný súd zdôraznil, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje starostlivosť vrátane zabezpečenia všetkých potrieb domácnosti, v ktorej maloletá žije. Osobný výkon v starostlivosti o dieťa je pritom obligatórnym zákonným hľadiskom, ktoré zákon chápe ako určitú hodnotu, ktorú súd pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Osobná starostlivosť o dieťa je kladená na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Otec maloletej sa okrem súdom určenej výšky výživného na výdavkoch maloletej žiadnym spôsobom nepodieľa, s maloletou sa nestretáva a ani sa o ňu nezaujíma. Otec maloletej bol naposledy zamestnaný na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa Stopka Jozef - Autodoprava v mesiacoch 1 - 5/2013 a 7/2013, pričom priemerná mesačná odmena bola vo výške 230,- eur, následne od 01.08.2013 do 30.09.2013 bol evidovaný ako nezamestnaný a od 01.10.2013 do 31.10.2013 na základe dohody o vykonaní práce pracoval pre zamestnávateľa Gasparik s. r. o., kde mu bola vyplatená odmena vo výške 161,- eur a z tohto dôvodu bol z evidencie nezamestnaných vyradený. Od 01.11.2013 nebol otec evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa zhodných tvrdení matky a otca sa otec bol zaevidovať až dňa 05.05.2014, t. j. 1 deň pred druhým súdnym pojednávaním v tejto veci. Otec má ukončené stredné odborné učilište drevárske bez maturity a je vyučený ako maliar. Otec okresnému údu nepreukázal, že by sa aktívne uchádzal o zamestnanie a ani napriek výzve súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že si zamestnanie aktívne hľadal. Otec uviedol, že ho v podstate živí jeho priateľka. Okresný súd mal preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca v čase, keď bol otec maloletej nezamestnaný, evidoval niekoľko voľných pracovných miest, vhodných pre otca maloletej. Okresný súd mal za to, že otcovi zrejme vyhovuje súčasná situácia, keď je nezamestnaný, čo nepriamo vyplýva aj z listinného dôkazu predloženého matkou, podľa ktorého otec mal na facebooku uviesť: „Dobré ránko priatelia, ako všetkým Vám závidím, čo musíte ísť pracovať. Není ako mne, spinkať až do večera ha, ha a J“ (č. l. 68 spisu). Okresný súd poukázal na to, že rodičia majú zo zákona vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, ktorá trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto zákonná povinnosť je prioritná, čo znamená, že rodičia sú povinní vynaložiť všetko možné úsilie, aby si túto povinnosť voči svojim deťom plnili v dostatočnom rozsahu tak, aby zabezpečili deťom priaznivý fyzický i psychický vývoj. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca nájsť si také zamestnanie, aby si plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej v primeranej výške, ktorá zabezpečí pokrytie jej životných potrieb. Pasívny a v podstate ľahkovážny prístup otca k hľadaniu si zamestnania a dosahovania príjmu nemôže byť na ťarchu maloletej, ktorá v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť. Nezodpovedný a ľahkovážny prístup otca k plneniu si svojich rodičovských povinností preukazuje aj tá skutočnosť, že v minulom roku došlo k predaju rodičovského domu, otec však nevedel uviesť, za akú kúpnu cenu, v akej výške mu bol vyplatený podiel z predaja rodičovského domu a taktiež nevedel presne uviesť, na výplatu akých dlhov, v akej výške a voči ktorým subjektom boli tieto finančné prostriedky použité s odôvodnením, že o všetko sa starala jeho sestra. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že predmetný rodičovský dom bol predaný za kúpnu cenu 34.000,- eur, pričom podiel otca 1/8 predstavoval sumu 4.250,- eur, z čoho vyplýva, že otec obdržal finančné prostriedky pomerne vysokej hodnoty, pričom okresný súd na túto skutočnosť pri určovaní výšky výživného prihliadal. Taktiež prihliadal na to, že otec sa aktívne venuje svojmu koníčku horolezectvu, cestuje v rámci Slovenskej republiky i Poľska, z čoho súd usúdil, že zrejme má dostatok finančných prostriedkov, ktoré vynakladá na túto svoju záľubu, ktoré by však mali byť určené pre maloletú, ktorá finančné prostriedky nepochybne potrebuje vzhľadom na zvýšené náklady spojené s nástupom na strednú školu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že návrh matky na
zvýšenie výživného je dôvodný a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, vývoj životných nákladov a skutočné možnosti a schopnosti otca maloletej zvýšil výživné na sumu 150,- eur. Okresný súd zvýšil výživné odo dňa podania návrhu 07.11.2013. Matka uviedla, že otec nezaplatil súdom určené výživné za mesiace február 2014 a apríl 2014, pričom otec túto skutočnosť nepoprel. Preto okresný súd vychádzal z toho, že výživné za mesiace február 2014 a apríl 2014 v celkovej výške 139,42 eur neuhradil. Nedoplatok na výživnom za dobu od 07.11.2013 do 06.05.2014 v sume 621,16 eur (6 x 80,29 eur + 2 x 69,71 eur) okresný súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. V zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. okresný súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec, keď poukázal na to, že okresný súd nedôsledne zistil skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy, nezistil jeho majetkové pomery a vychádzal z hypotetického príjmu, ktorý nemal a nemá. Preto uvedené rozhodnutie porušuje jeho základné práva, najmä právo na spravodlivý proces ako i právo na zákonné rozhodnutie. Poukázal na to, že je nezamestnaný, intenzívne si hľadá prácu, avšak na jeho celkovú príjmovú a majetkovú situáciu nie je v jeho možnostiach prispievať na výchovu a výživu súdom určeného výživného. Dôvodil tiež, že býva na horných Kysuciach, kde možnosti zamestnania sú minimálne. Prácu si však všetkými prostriedkami intenzívne hľadá, pričom bol dlhodobo zamestnaný, a to u svojho brata, avšak firma jeho brata je v ťažkej ekonomickej situácii, a preto si nemohla dovoliť ho ďalej zamestnávať. Po prepustení z pracovného pomeru bol evidovaný na úrade práce, avšak našiel si brigádu, pri ktorej zarobil o niečo viac ako umožňuje zákon, a preto bol z evidencie uchádzačov vyradený na základe nesprávneho poučenia, ako i nesprávne poskytnutých informácii pri jeho vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bol v presvedčení, že sa môže opätovne zaradiť do evidencie až po uplynutí 6 mesiacov od skončenia pracovného pomeru po poslednom vyradení z evidencie, teda od 01.11.2013 až k 01.05.2014 a keďže 01.05.2014 bol štátny sviatok, prihlásil sa až 05.05.2014. Poukázal tiež na to, že jeho údajný príjem spočívajúci v podiele z predaja nehnuteľností stanovený vo výške 4.400,- eur je zavádzajúci. Tieto peniaze boli použité na úhradu nákladov spojených s opravami a údržbou predávanej nehnuteľnosti, ktorej bol podielovým spoluvlastníkom, úhradu dlhov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho pobytom u družky (náklady na bývanie, stravu, energie), na ktorých bol povinný sa spolupodieľať. Iné prostriedky nemá, nevlastní nehnuteľnosti ani iný speňažiteľný majetok, a preto je pre neho nemožné prispievať sumou 150,- eur ako zvýšené výživné. Ďalej dôvodil, že k 138 voľným pracovným miestam je potrebné uviesť, že tieto sa nachádzali v okolí Bratislavy a Košíc, pričom pri zohľadnení hrubého príjmu okolo 400,- eur a pri zohľadnení cestovných nákladov a nákladov na ubytovanie, stravu, ktoré vychádzajú v priemere 350,- eur v čistom, znamená, že by bol každý mesiac v zápornom stave. Na zvýšenie kvalifikácie nemá finančné prostriedky. Poukázal tiež na nízko kvalifikované vzdelanie a neznalosť cudzích jazykov, ktoré ho obmedzujú v jeho možnostiach. Uviedol tiež, že skutočnosť, že ho „živí“ družka, čo je iba na jej vôli. Pri takto stanovenom výživnom je vystavený nebezpečenstvu trestného stíhania pre zanedbanie povinnej výživy. Rozhodnutie považuje za nesprávne, nepreskúmateľné a v rozpore so základnými ústavnými princípmi na spravodlivé súdne konanie.
Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca vyjadril tak, že navrhoval potvrdiť prvostupňový rozsudok.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania - otec (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p.) v napadnutej časti o zvýšení výživného otca na maloleté dieťa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a v súvisiacom výroku o zameškanom výživnom podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že zameškané výživné za obdobie od 07.11.2013 do 06.05.2014 v celkovej výške 463,- eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Pre stanovenie výšky výživného, ktoré sú povinní poskytovať rodičia svojim deťom, platia predovšetkým všeobecné hľadiská uvedené v ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a to odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Okrem nich platia aj ďalšie. V ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine je stanovené, že obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Špeciálne kritérium pre určenie výšky vyživovacej povinnosti k deťom je uvedené v ust. § 62 ods. 3 vety prvej Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pritom z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je jednoznačne ustanovené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov rodičov súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri stanovení zvýšeného výživného na maloleté dieťa prvostupňový súd správne ustálil výšku zvýšeného výživného, ako aj začiatok zmeny výšky výživného, ktorú odvodil od dátumu podania návrhu a zohľadnil pritom skutočnosť, že maloletá od septembra 2013 začala navštevovať strednú školu. Matka si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytovej potreby. Prvostupňový súd na strane otca správne ustálil, že tento sa okrem naposledy určenej výšky výživného na výdavkoch maloletej žiadnym spôsobom nepodieľa, s maloletou sa nestretáva a ani sa o ňu nezaujíma. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pokiaľ prvostupňový súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca pri stanovení schopností a možností povinného rodiča, postupoval správne. Samotné zaevidovanie otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie tesne pred druhým pojednávaním vo veci, ako aj jeho argumentácia o tom, že nebol správne poučený po vyradení z evidencie o možnosti opätovného zaevidovania, bola vyhodnotená odvolacím súdom za účelovú, nakoľko otcovi nič nebránilo, aby si podal novú žiadosť o zaevidovanie sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, keďže príslušný úrad práce by bol povinný o tejto žiadosti rozhodnúť. Keďže otec takúto možnosť nevyužil, zostal pasívny, nebolo možné vyhodnotiť daný stav inak, ako tak, že počas uvedeného obdobia bol dobrovoľne nezamestnaný. Otcovi samozrejme nič nebráni, aby postupoval spôsobom, ako uviedol, avšak len do tej miery, pokiaľ si bude plniť vyživovaciu povinnosť vo výške primeranej svojím schopnostiam a možnostiam. Neobstojí v tejto súvislosti ani argumentácia otca o tom, že finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľnosti, použil na náklady spojené s jeho pobytom u družky, keďže pred prvostupňovým súdom tvrdil, že družka ho živí v celom rozsahu a na túto skutočnosť poukázal až v odvolacom konaní. Preto mu odvolací súd neuveril.
Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré nastúpilo na strednú školu, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca zodpovedá výška vyživovacej povinnosti otca určenej okresným súdom. Zároveň je však potrebné poznamenať, že pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca), musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča umenšiť vyživovaciu povinnosť na najnižšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada súd len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. by mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázanej skutočnosti (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, jeho zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu.
Výška výživného stanoveného prvostupňovým súdom zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, keďže je vyučený v profesii maliar a z úradnej činnosti súdu je i odvolaciemu súdu známe, že na trhu práce je po tomto type služieb dostatočný dopyt, pričom potencionálny zárobok z tejto činnosti sa pohybuje od 600,- eur vyššie. Z dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplynulo, že by otec, ktorý je v produktívnom veku, v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie aj s prihliadnutím k dosiahnutému vzdelaniu, z ktorého by mal dostatočný príjem. Rovnako je potrebné zohľadniť fakt, že otec si voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť plní v minimálnej miere a nad rámec vyživovacej povinnosti nijako neprispieva. Tiež neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že otec sa aktívne venuje svojmu koníčku - horolezectvu, a v tejto súvislosti cestuje v rámci Slovenskej republiky i Poľska, z čoho prvostupňový súd správne vyvodil záver, že tento typ záujmovej činnosti vyžaduje značné finančné náklady, ktorými otec nepochybne musí disponovať. Za tejto situácie je prakticky vylúčené, aby otec nedosahoval neoficiálne príjmy. Otec je povinný správať
sa zodpovedne tak, ako to vyplýva zo Zákona o rodine a využiť všetky nástroje a možnosti, aby si zabezpečil také príjmy, ktoré zodpovedajú jeho objektívnym schopnostiam a možnostiam, vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a vyučenie v odbore maliar a plnil si tak svoju zákonnú povinnosť v primeranej výške. Pokiaľ otec sám tvrdí, že ho živí jeho družka a nevyužíva pritom svoje schopnosti a možnosti v plnej miere, musí rátať s tým, že súd bude posudzovať túto jeho povinnosť aj z hľadiska potencionality jeho schopností a možností, ako tomu bolo v tomto prípade. Preto jeho tvrdenia považoval odvolací súd za účelové, v snahe eliminovať výšku vyživovacej povinnosti.
Hoci v odvolaní otec nenamietal výšku zameškaného výživného, odvolací súd vzhľadom k tomu, že sa jedná o závislý výrok a v tomto nesporovom konaní nie je ani viazaný rozsahom podaných odvolacích námietok, preto sa odvolací súd týmto výrokom prvostupňového súdu zaoberal a zistil, že tento výrok je potrebné zmeniť. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď do zameškaného výživného zarátal aj sumu predtým určeného výživného vo výške 69,71 eur, ktoré za dva mesiace otec nezaplatil. Taktiež nepostupoval prvostupňový súd správne, keď stanovil výšku zvýšeného výživného za celý kalendárny mesiac bez toho, aby ju pomerne krátil podľa počtu dní, na ktoré sa podaný návrh na zvýšenie výživného vzťahoval. Pretože zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu bola otcovi určená od 07.11.2013, za obdobie od 07.11.2013 do 06.05.2014 vznikol pri takto určenom výživnom otcovi nedoplatok na výživnom v celkovej výške 463,- eur [ (5 mesiacov x 80,29 eur mesačne) + (pomerná časť za 23 dní v mesiaci november 2013 vo výške 61,55 eur) ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi v zmysle § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p. povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky.
Neobstojí odvolacia námietka otca o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Napadnuté rozhodnutie spĺňa uvedené kritériá. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti a vyvodil z nich správny záver.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a vo výroku o zameškanom výživnom zmenil.
Výrok o trovách odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania sa opiera o ustanovenie § 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. V danom prípade sa výrok o trovách konania týka tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, keďže odvolací súd čiastočne zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.