Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/318/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa EURO BUSINESS SOLUTIONS s. r. o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - Rača, IČO: 46 132 767, právne zastúpeného JUDr. Alžbetou Fuchsovou, advokátkou so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporkyni E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. F. Q., E. Č.. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 674,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300 eur odo dňa 3. Mája 2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 15 eur splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. Septembra 2014 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu vo výške 674,20 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená dňa 11.4.2012 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni pôžičku vo výške 300 eur. Zároveň sa zaviazala zaplatiť úrok vo výške 72 eur.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne a listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania zo dňa 15.8.2014, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, upomienkou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 2.6. a 7. Mája 2012 vypočutím odporkyne, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.4.2012 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom č. XXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ ako veriteľ odporkyni úver vo výške 300 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v termíne do 2. Mája 2012. Ročná úroková sadzba predstavovala 417,14 %, celková výška úroku 72 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 4 104,92 % a celková výška úveru 372 eur. Zároveň v zmluve sa klient v prípade omeškania so splatením pôžičky

zaviazal vrátiť veriteľovi pokutu za omeškania vo výške 25 eur za pôžičku poskytnutú od 1 - 99 eur vo výške 50 eur za pôžičku poskytnutú vo výške od 100 - 199 eur a pokutu vo výške 75 eur poskytnutú za pôžičku vo výške od 200 - 300 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky k Zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Písomnou upomienkou zo dňa 2.6.2012 a 7. Mája 2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžnej sumy.

Z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že odporkyni bol dňa 11.4.2012 zo strany veriteľa poskytnutý úver vo výške 300 eur v zmysle uzatvorenej zmluvy.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 29.6.2015 v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 26.6.2015, v ktorom zároveň súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že sumu, ktorú od nej žiada navrhovateľ v tomto konaní vo výške 674,20 eur považuje za neprimeranú a to s poukazom na skutočnosť, že jej poskytol úver vo výške 300 eur. Túto zmluvu uzatvorila cez telefón, bol jej poskytnutý úver 300 eur. Z tejto sumy nezaplatila žiadnu splátku, nakoľko prišla o zamestnanie a úver prestala splácať. V súčasnosti brigáduje. Exekútor jej z odmeny strháva financie z dôvodu exekúcie, a preto jej zostáva minimálna suma vo výške 198 eur. Tento úver si vzala z dôvodu, že si chcela kúpiť auto. Predávajúcemu poskytla tento úver, no do dnešného dňa sa jej neozval a peniaze nevidela. Zároveň pomáha rodičom, nakoľko mamka je nevidiaca, otec je zadlžený, spláca predchádzajúce pôžičky ako aj leasing. Celý svoj príjem titulom brigády dáva svojim rodičom. Zároveň im prispieva na byt sumou 100 eur, zvyšok použije na nákup hygieny ako aj potravín. V prípade, ak by ju súd zaviazal zaplatiť dlžnú sumu požadovala, aby jej súd povolil mesačné splátky vo výške 15 eur, ktoré bude poukazovať vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca navrhovateľovi.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Uvedený vzťah je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, čo vyplýva z charakteru zmluvného vzťahu a aj zo samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzavretá v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka.

V tomto prípade súd aplikoval na uvedený právny vzťah príslušné ust. § 52 a nasl. Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, keďže podľa predmetu konania, sa malo jednať o poskytnutie úveru formou na diaľku.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o b) finančnej službe, a to uvedením

1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,

2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,

3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, výnos nie je zárukou budúcich výnosov,

4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané,

5. doby platnosti poskytnutých údajov,

6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú,

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j.) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a.) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a.) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 4 písm. k.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd konštatuje, že každá zmluva môže byť spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené právnou úpravou. V zmysle vyššie citovaných ustanovení, pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, tzv. formulárovej, medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX dňa 11.04.2012. V časti podpisu zmluvy boli vyjadrené len identifikačné údaje veriteľa a klienta - odporkyne, keďže sa jednalo o zmluvu uzatváranú na diaľku.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania mala síce v záhlaví znenie, že je uzavretá v zmysle ust. § 657 , podľa ktorého veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaviaže vrátiť dohodnuté veci rovnakého druhu v dohodnutej dobe. Vo vzťahu k uvedenému ustanoveniu, je zákon o spotrebiteľskom úvere a zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, v postavení špeciálneho predpisu voči Občianskemu zákonníku. Súd posudzoval splnenie informačnej povinnosti veriteľa na základe tých listinných dôkazov, ktoré boli pripojené do spisu a v súlade s uvedenými právnymi predpismi.

Vzhľadom na zmluvné podmienky, zameral pozornosť na ročnú percentuálnu mieru nákladov /RPMN/. Z podmienok zmluvy, ktorá bola pripojená do spisu, bolo možné zistiť len to, že RPMN bola v konečnej výške uvedená v tabuľke, pričom z tejto tabuľky vyplynula len RPMN pri konkrétnej výške poskytnutej pôžičky a dobe splatnosti. Takže spotrebiteľ, ktorý sa oboznamoval s takouto tabuľkou, nemal celkom určite žiadny prehľad a zrejme ani odborné znalosti, dospieť k zisteniu, akým spôsobom veriteľ určil RPMN. Treba však zdôrazniť, že pokiaľ zákonodarca v ust. § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z. uložil informačnú povinnosť veriteľovi, tento bol povinný aj v spojitosti s ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z. z. uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež mal uviesť všetky predpoklady použité na

výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaje uvedené v tabuľke Zmluvy, určite nie je možné kvalifikovať ako prepočet postupu pri výpočte RPMN. Spotrebiteľ sa teda mohol oboznámiť s výškou pôžičky, o ktorú mal záujem a so splatnosťou, nie však s výpočtom RPMN. Keďže bežný spotrebiteľ nie je zorientovaný v pojmoch ako RPMN, celkom určite neodhalí tento zásadný nedostatok zmluvy. Vzhľadom k tomu, že RPMN nebolo oboznámené a informované v zákonom predpokladanej forme, je potrebné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy, považovať za bezúročný a bez poplatkový, podľa ust. 11 ods. 1 písm. a.) Zákona o spotrebiteľskom úvere.

Dôkazné bremeno o poskytnutí náležitých informácií spočívalo na navrhovateľovi, ktorý okrem zmluvy o spotrebiteľskom úvere, iným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie.

V prípade zmluvnej pokuty súd konštatuje, že uvedená zmluvná pokuta je sankčným opatrením za to isté porušenie platobných povinností, tzn. za omeškanie klienta so splatením pôžičky, ktoré je súčasne sankcionované aj úrokom z omeškania.

Úrok z omeškania upravený v zmluve za prvých 30 dní je rovnako neprimerane vysoký, pretože predstavuje 2 % denne, tzn. 60 % zo sumy pôžičky, tzn. 60,- Eur. Pokiaľ k tomu pripočítame za rovnaké časové obdobie pokutu vo výške 50,- Eur, je potrebné konštatovať, že tieto sankcie vo vzťahu k poskytnutému úveru sú neprimerané za dobu 30 dní, teda neprijateľné.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd tak zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu poskytnutej pôžičky vo výške 300 eur.

Je nesporné, že odporkyňa nezaplatila žiadnu sumu na poskytnutý úver. Za daného stavu lehota splatnosti na zaplatenie poskytnutého úveru uplynula dňom 02.05.2012, preto súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy deň nasledujúci po splatnosti pôžičky. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd nepriznal ani uplatnenú sumu vyčíslenú žalobcom ako poplatok za notifikačnú SMS správu/e - mail/ poštovú zásielku, vo výške 4,- Eur, pretože navrhovateľ nebol predložený žiadny dôkaz o zaslaní notifikačných správ alebo e - mailu, či poštovej zásielky.

Postupom podľa § 160 O.s.p. súd zohľadnil nepriaznivú majetkovú situáciu odporkyne a povolil jej dlžnú sumu zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach majúc zároveň za to, že majetková sféra navrhovateľa ako podnikateľského subjektu nebude povolením splátok dotknutá.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade bol navrhovateľ v prevažnej miere neúspešným, odporkyni žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Proti výroku súdu pod bodom č. II. o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.