Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoPr-1-2015.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/1/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. P. XXXX, K., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti odporcovi: Ján Hnidka, s miestom podnikania Predmier 262, Turzovka, IČO: 41 825 888, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom U. U. X, Z., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5Cpr/3/2013-103 zo dňa 27. februára 2014, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5Cpr/3/2013-111 zo dňa 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 5Cpr/3/2013-103 zo dňa 27.02.2014 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 27.03.2013 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné a pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.03.2013 trvá. Súd odporcovi zároveň uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 518,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 29.04.2014 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku sumu 99,50 eur na účet Okresného súdu Čadca, do troch dní od právoplatnosti doplňujúceho rozsudku. V odôvodnení konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 23.07.2013 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 27.03.2013 medzi navrhovateľom a odporcom a určenia, že pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou trvá. Citujúc ust. § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77, § 79 ods. 1 Zákonníka práce mal súd preukázané, že medzi účastníkmi na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 26.03.2013 vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú. Odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pričom ako dôvod ukončenia pracovného pomeru uviedol porušenie pracovnej disciplíny a nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. Neplnenie si pracovných povinností je v danom prípade podľa názoru súdu veľmi všeobecne uvedeným a neurčitým dôvodom, nakoľko z neho nemožno jednoznačne zistiť, akým spôsobom bola porušená pracovná disciplína, ktoré konkrétne pracovné povinnosti si zamestnanec nesplnil, kedy sa mal zamestnanec takéhoto konania dopustiť a kedy sa o ňom zamestnávateľ dozvedel. Rovnako ďalší dôvod - svojvoľný odchod zo zamestnania, je v okamžitom skončení vymedzený nejasne, neurčito, nevyplýva z neho kedy k nemu malo dôjsť a za akých okolností. V rozpise pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 6/2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal neoprávnene opustiť miesto výkonu práce dňa 18.06.2013, má navrhovateľ absenciu aj od 03.06.2013 do 07.06.2013 a od 10.06.2013 do 11.06.2013. Súd mal za to, že tento rozpis neodstraňuje neurčitosť dôvodov uvedených v okamžitom
skončení pracovného pomeru, pretože tento žiadnym spôsobom na rozpis, resp. absenciu navrhovateľa nepoukazuje. Nejasný, neurčitý, je nakoniec aj posledný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. Nebolo konkretizované akým nezodpovedným prístupom k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti malo dôjsť. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k rozviazaniu pracovného pomeru, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo účastník, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil, chce, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné meniť. V danom príde je okamžité skončenie pracovného pomeru neurčité, nejasné, nepreskúmateľné, súd z neho nemôže zistiť, akého porušenia sa mal navrhovateľ dopustiť. Z uvedeného dôvodu súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.06.2013, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.06.2013 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné. Navrhovateľ dňa 08.07.2013 doručil odporcovi list, ktorým mu oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a trvá na tom, že jeho pracovný pomer platne neskončil a ďalej trvá. Nakoľko súd v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, určil, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi založený pracovnou zmluvou dňa 23.06.2013 naďalej trvá. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby spolu v sume 518,06 eur. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 29.04.2014 súd podľa § 4 ods. 2 písm. d/, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov a pol. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. uložil navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur.
Proti tomuto rozsudku, v spojení s doplňujúcim rozsudkom, podal odporca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za neurčitý, nakoľko súd v ňom bližšie nešpecifikoval (uvedením dátumu), o ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru sa má jednať. Poukázal na to, že vo vzťahu k navrhovateľovi odporca následne okamžite skončil pracovný pomer aj listom zo dňa 26.08.2013. Okrem toho má za to, že odporca popri neplneniu si pracovných povinností a nezodpovednom prístupe k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti, ktoré síce možno považovať za neurčité, ako ďalší dôvod uviedol aj svojvoľný odchod zo zamestnania. Takýto právny úkon potom možno považovať za dostatočne určitý a platný, keď okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené bezprostredne po zistení uvedenej skutočnosti, odoslané a následne doručené navrhovateľovi. Obsah predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné vykladať v nadväznosti na svojvoľný odchod navrhovateľa z miesta výkonu práce z Nemecka, ktorý dôvod bol navrhovateľovi dostatočne zrejmý a skutkovo vymedzený tak, že tento dôvod nie je možné zameniť s iným dôvodom. K listine „okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.06.2013“ bol priložený aj „rozpis pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 6/2013“, z ktorého je takisto zrejmé, že navrhovateľ opustil neoprávnene miesto výkonu práce dňa 18.06.2013, kedy poslednýkrát pracoval a miesto výkonu práce následne svojvoľne opustil. Bol mu teda jasný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 205/2007. V ďalšom poukázal na to, že už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa namietal, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi, založený pracovnou zmluvou zo dňa 26.03.2013 trvá, z ktorého dôvodu bolo potrebné jeho žalobu v tejto časti zamietnuť.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že odporca si nesplnil svoju povinnosť a nevyplatil mu mzdu, z ktorého dôvodu mu neostávalo nič iné iba opustiť pracovisko a vrátiť sa na Slovensko k rodine. Jeho odchod z pracoviska nemožno teda považovať za svojvoľný, ale vynútený nepriaznivými životnými okolnosťami, pričom táto situácia bola zavinená výlučne konaním odporcu. Dosiaľ mu nie sú zrejmé dôvody uvedené v okamžitom
skončení pracovného pomeru - neplnenie si pracovných povinností, svojvoľný odchod zo zamestnania a nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. Odporca relevantným spôsobom nevymedzil kedy, ako, v akom rozsahu a za akých okolností si neplnil pracovné povinnosti, resp. v čom vidí jeho údajný nezodpovedný prístup k zaobchádzaniu s majetkom spoločnosti. Tvrdenie odporcu, že k listine okamžité skončenie pracovného pomeru bol priložený rozpis pracovnej doby podľa kalendára za obdobie 6/2013 nie je v súlade so skutočnosťou. Pokiaľ ide o určenie trvania pracovného pomeru, z ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že súd je povinný okrem rozhodnutia o platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu rozhodnúť i o skončení, resp. neskončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 21Cdo 478/1999 v prípade žalôb týkajúcich sa neplatného skončenia pracovného pomeru a nároky z neho vyplývajúce, neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O. s .p.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie majúc zato, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Podľa § 155 ods. 1 veta prvá O. s. p. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.
Výrok rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia ako jediná časť súdneho rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a po nadobudnutí právoplatnosti je pre účastníkov a zákonom stanovené subjekty záväzný. Z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia musí byť výrok formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne. Výrok rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť právneho úkonu musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie právneho úkonu, a to uvedením účastníkov právneho úkonu, jeho dátumu a predmetu tak, aby tento právny úkon nemohol byť zamenený s iným právnym úkonom. Pokiaľ výrok rozsudku neobsahuje presnú špecifikáciu právneho úkonu, je vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.
Je nesporné, že výrok rozsudku priamo súvisí so žalobným návrhom navrhovateľa, predovšetkým s jeho žalobným petitom, keďže súd, s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 153 ods. 2 O. s. p., nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosť než tie, ktoré sú predmetom návrhu. Návrh na začatie konania (žaloba) je tým podaním, ktorým sa začína konanie pred súdom. Okrem všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z neho zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha. Tento údaj (tzv. žalobný petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Požiadavku, aby zo žaloby bolo zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno vykladať tak, že navrhovateľ je povinný uviesť súdu návrh na znenie výroku rozsudku. Ustanovenie § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. navrhovateľovi neukladá formulovať návrh výroku rozsudku súdu, ale len to, aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania presne, určito a zrozumiteľne označí (tak, aby to bolo možné z obsahu žaloby bez pochybností vyvodiť) povinnosť, ktorá má byť odporcovi uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti. Ak je žalobný petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ust. § 155 ods. 1, § 153 O. s. p. či iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Len súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, pričom návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia nie je doslovne viazaný, i keď pri formulácii výroku rozhodnutia musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáha. Z povahy určovacej žaloby vyplýva ako základná požiadavka jasné a určité označenie právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ domáha. Za určité a zrozumiteľné označenie právneho úkonu, sa považuje, ak je zrejmé kto tento právny úkon robil, čo je jeho predmetom, prípadne, ako je tomu v danom prípade, dátum kedy bol právny úkon uskutočnený (prípadne kedy bol doručený druhému účastníkovi a pod.), a to tak, aby nemohlo dôjsť k zámene tohto právneho úkonu s iným právnym úkonom.
V prejednávanej veci navrhovateľ formuloval žalobný petit tak, že sa určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 27.03.2013 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné. I keď právny úkon, ktorého určenia neplatnosti sa navrhovateľ domáhal, nebol
v petite žalobného návrhu dostatočne špecifikovaný uvedením dátumu, kedy k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo (v danom prípade nie je podstatné, kedy bol pracovný pomer, ku skončeniu ktorého malo dôjsť, založený, ale to kedy bol uskutočnený právny úkon, ktorým malo dôjsť k jeho skončeniu, keďže ku skončeniu pracovného pomeru mohlo dôjsť viacerými spôsobmi, príp. opakovane, čo nakoniec tvrdí odporca i v odvolaní), z obsahu žalobného návrhu a jeho príloh vyplýva určité a zrozumiteľné označenie právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého neplatnosti sa navrhovateľ domáha, keď navrhovateľ v texte žaloby uviedol deň, kedy bol právny úkon (okamžité skončenie pracovného pomeru) uskutočnený a kópia tohto úkonu bola zároveň pripojená k žalobe. Za danej situácie žalobný návrh spĺňal všetky potrebné náležitosti riadneho návrhu. Súd prvého stupňa preto pochybil, pokiaľ výrok rozsudku vo veci samej, prevezmúc doslovne petit žalobného návrhu navrhovateľa, formuloval z hľadiska vyššie uvedeného nepresne a neurčito, takže napadnutý rozsudok je chybný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na nejasnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 10, odsek druhý), keď okresný súd v ňom uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.06.2013, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.06.2013 medzi navrhovateľom a odporcom je neplatné, i keď pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 27.03.2013. Rovnako v ďalšom odseku (str. 10, odsek štvrtý) konštatoval, že pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi založený pracovnou zmluvou zo dňa 23.06.2013 naďalej trvá, čo však nezodpovedá ani výrokovej časti napadnutého rozsudku a ani skutočnosti.
Z uvedených dôvodov odvolací súd, bez toho, aby sa zaoberal ostatnými odvolacími námietkami odporcu, rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu (vrátane povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh ako závislého výroku uloženej dopĺňacím rozsudkom) zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie, v ktorom nárok uplatnený navrhovateľom opätovne posúdi a vo veci rozhodne. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní a novom rozhodnutí vysporiada aj s tvrdením odporcu uvedeným v odvolaní, že pracovný pomer s navrhovateľom bol opätovne okamžite skončený v auguste 2013 (najmä v súvislosti s ďalším trvaním pracovného pomeru).
Keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. zrušil i výrok o trovách konania. V novom rozhodnutí preto okresný súd opätovne rozhodne aj o trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.