Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-337-2015.pdf
PDF · 103.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/337/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16C/364/2012-96 zo dňa 10.11.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 16C/364/2012-116 zo dňa 20.03.2015, takto rozhodol
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 3.091,01 eura a nemajetkovej ujmy v sume 618,20 eura podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Topoľčany v exekučnej veci číslo EX 1033/2011 voči povinnému C.. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si žiadne trovy nevyčíslil. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 1,2 a § 41 ods. 1, 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Žalobca sa v žalobe odvolával na to, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá mu bola priznaná rozsudkom rozhodcovského súdu v sume 808,49 eura s príslušenstvom. Daná vec podľa neho nevykazovala známky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o zamietnutí došlo 25.02.2011, pričom konanie sa začalo 18.01.2011, čo znamená, že došlo k omeškaniu viac ako 38 dní. Takýto postup bol podľa neho v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie je ničím ospravedlniteľný, pretože súd nevykonával vo veci úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaného požiadal o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu však nedošlo. Žalovaný v prvostupňovom konaní navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal na nedostatky žaloby, na nepripojenie žiadneho dôkazu na preukázanie vzniku skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a na jej predčasnosť, pretože neuplynula 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej neposkytol žiadnu súčinnosť. Lehota 15 dní upravená v Exekučnom poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia, ktorým súd žiadosť exekútora zamietne. Táto lehota sa týka len prípadov, keď súd exekútorovi vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu rozhodcovskej doložky v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá vnútroštátnej povahy. Žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla škoda a nemajetková ujma a preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Po vykonaní dokazovania, najmä po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/51/2011 súd prvého stupňa zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 04.02.2011, na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 09446/10, zo dňa 18.10.2010. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 10.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2011. Následne uznesením zo dňa 17.03.2011, právoplatným dňa 05.04.2011, súd exekučné konanie zastavil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd o žiadosti exekútora rozhodol do 6 dní odo dňa predloženia tejto žiadosti, pričom lehota 15 dní sa vzťahuje len na prípad, kedy súd exekútora poverí na vykonanie exekúcie, ale nie na prípad, kedy žiadosť zamietne. Zákon v prípade negatívneho rozhodnutia žiadnu lehotu súdu neukladá. Tvrdenie žalobcu o porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces v exekučnom konaní bolo zisteným skutkovým stavom vyvrátené. Je vylúčené, aby mu na základe daného priebehu exekučného konania vznikla škoda a nemajetková ujma. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok - nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v tomto prípade ani jedna splnená nebola. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. V odvolaní - v rozpore so žalobou a aj odôvodnením napadnutého rozsudku - uviedol, že exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Uviedol, že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a primerane odôvodnený, odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné: Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany v exekučnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 4Er/51/2011 proti povinnému Imrichovi Božikovi, ktorý videl v tom, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na poverenie vykonaním exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote s omeškaním viac ako 38 dní. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sa absolútne nezakladajú na pravde, lebo súd o žiadosti exekútora rozhodol do 6 dní zamietnutím jeho žiadosti; žalobca ako oprávnený sa proti tomuto rozhodnutiu neodvolal, a v dôsledku toho sa dané rozhodnutie stalo právoplatným. Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z exekučného spisu súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o., bol citovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Súd v napadnutom rozsudku v podstate konštatoval, že k danému skutku - oneskorenému rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora - v exekučnom konaní vôbec nedošlo pre absenciu takého návrhu, a preto žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu a aj náhradu nemajetkovej ujmy v súlade so zákonom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že zákonná 15-dňová lehota sa vzťahuje len na prípady, kedy súd exekútorovi vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ale nie aj na prípady, keď súd žiadosť exekútora zamietne. V konečnom dôsledku sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti žaloby, pretože v exekučnom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odôvodňujúcemu
žalobcom požadované konštatovanie o opodstatnenosti žaloby; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý. Žalobca v podanom odvolaní použil všeobecné dôvody, uvádzané v mnohých ďalších obdobných konaniach, avšak vôbec neuviedol argumenty smerujúce k možnému nesprávnemu posúdeniu obsahu súdneho exekučného spisu súdom prvého stupňa a ani netvrdil a nedokazoval porušenie zásady rýchlosti súdneho konania, v dôsledku ktorej by došlo k takým prieťahom v exekučnom konaní, ktoré by mohli byť posúdené ako nesprávny úradný postup súdu. S ohľadom na obsah odvolania v pomere k odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že žalobca má v danej veci chaos, nemá v nej prehľad, pričom rovnaký text odvolania používa v niekoľkých stovkách súdnych konaní, v ktorých je skutkový stav rozdielny. Odvolací súd považuje konanie žalobcu v priebehu celého tohto súdneho konania za zmätočné. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd konštatoval práve chybnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 38 dní, čo s ohľadom na skutkové zistenia z exekučného spisu nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no z obsahu spisu vyplýva, že znalecký posudok mal preukázať len výšku škody a nemajetkovej ujmy, ktorá však logicky pre neexistujúci základ nároku nemala pre rozhodnutie vo veci žiadny právny význam. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., odvolací súd dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalobca v odvolaní namietal aj to, že súd nerozhodol o jeho žiadosti o prerušenie konania. Keďže súd vo veci konal a rozhodol meritórne o návrhu na začatie konania, je zrejmé, že konanie prerušiť nemienil. Ak by návrh na prerušenie konania uznesením zamietol, nebolo by proti nemu prípustné odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. o/ OSP) a doručením by nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd v tomto prípade aplikoval ustanovenie § 212 ods. 3 OSP, podľa ktorého na chyby konania pred súdom prvého stupňa prihliada, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na tom základe odvolací súd konštatoval, že procesné pochybenie spočívajúce v nerozhodnutí o návrhu na prerušenie konania nemalo - s ohľadom na výrok vecne správneho rozsudku - vplyv na rozhodnutie o odvolaní. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 16C/364/2012-116 zo dňa 20.03.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, ktorý je 20 eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v spojení s § 6 ods. 2 zákona, a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania podaného elektronicky v sume 3 eur podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. Proti tomuto uzneseniu v časti vyrubeného poplatku za odvolanie v sume 20 eur podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený, keďže podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur. V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. Žalobcovi ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 01.04.2015, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti, a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka, že z uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil, v akej výške a podľa ktorého ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (sadzobníka). Preto s ohľadom na vecnú správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.