Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy, a.s., Prístavná 10, Bratislava, IČO: 36 856 541, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Námestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Bratislavská lodná spoločnosť, a.s., Rovinka 376, Rovinka, IČO: 35 824 131, o zaplatenie 31 680,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 31 680,- eur spolu s 18,25% úrokom z omeškania ročne a to:

- zo sumy 1 440,- eur od 25.07.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.08.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.09.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.10.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 24.11.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.12.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.01.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 23.02.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 23.03.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.04.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.05.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.06.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.07.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 24.08.2013 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.11.2011 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 24.12.2011 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.01.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.02.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 24.03.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.04.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 25.05.2012 do zaplatenia

- zo sumy 1 440,- eur od 23.06.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 30.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu 31 680,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval prístavné poplatky za používanie verejného prístavu za obdobie od 10/2011 - 7/2013.

Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 06.12.2013 platobným rozkazom č.k. -76, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením. V odôvodnení odporu namietal výšku úhrady vyúčtovanú jednotlivými faktúrami, keďže plávajúce zariadenia Tibor (Zarja) a Propeler (Slovakeana.SK) mali byť v zmysle čl. IV bod b Sadzobníka Verejných prístavov, a.s. spoplatnené sadzbou 0,33 eur / m2 a nie sadzbou 300,- eur / plavidlo / mesiac ako neprevádzkované plavidlá, keďže nad akúkoľvek pochybnosť sú vedené v Registri plavidiel SR ako plávajúce zariadenia. Rovnako sa žalobca domáha neoprávnenej úhrady za plavidlo BLS - Romana a to napriek tomu, že toto plavidlo bolo dňa 13.04.2012 riadne zošrotované, čím sa prestalo nachádzať v priestore, ktorý by oprávňovalo žalobcu toto plavidlo zaťažovať poplatkom za jeho denný pobyt v územnom obvode prístavu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Jozefa Moravčíka, štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Karola Géciho, vyjadreniami právnej zástupkyne žalobcu a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Sadzobník vyberania úhrad za používanie Verejných prístavov na vodných cestách Slovenskej republiky schválený dňa 13.12.2010 Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len Sadzobník), Sadzobník schválený Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR dňa 22.10.2008 (ďalej len Sadzobník 2009), Sadzobník účinný od 01.09.2013, Sadzobník účinný od 01.01.2015, Zmluva č. 17/2008/PP o úhradách za používanie prístavov určených pre verejnú potrebu plavidlami (ďalej len Zmluva), Príloha č. 1 k Zmluve, faktúry č. 22013166, 22011333, 22011369, 22011404, 22012012, 22012114, 22012145, 22012175, 22012082, 22012048, 22012233, 22012205, 22012261, 22012290, 22013142, 22013119, 22013094, 22013065, 22013039, 22013011, 22012347, 22012318 spolu s dodacími listami, list žalovaného zo dňa 31.12.2012

- opatrenia vyplývajúce z hĺbkového auditu, lodné osvedčenie č. 53 zo dňa 02.05.2012, Zborník XXVII plavebné dni, rozhodnutie Štátnej plavebnej správy č. 02013/05968 zo dňa 29.07.2013 o odstránení veľkého plavidla, plávajúceho zariadenia Slovakeana.SK z vnútrozemskej vodnej cesty ako aj rozhodnutie Dopravného úradu č. zo dňa 06.03.2014 o odstránení veľkého plavidla - plávajúceho zariadenia TCH-Tibor z vnútrozemskej vodnej cesty a č. zo dňa 21.03.2014 o odstránení veľkého plavidla - plávajúceho zariadenia BLS-Muráň z vnútrozemskej vodnej cesty, vyjadrenie Dopravného úradu zo dňa 21.10.2014, Prevádzkový poriadok pre Verejné prístavy SR na Dunaji za roky 2011, 2012 a 2013, plavebné opatrenie č. 38/2008, ktorým sa vydávajú „podmienky štátnej plavebnej správy na zaistenie bezpečnosti plavebnej prevádzky vo Verejných prístavoch na Dunaji zo dňa 15.07.2008“ (ďalej len plavebné opatrenie) spolu s prílohou, Podmienky ŠPS pre zaistenie bezpečnosti plavebnej prevádzky vo Verejných prístavoch na Dunaji (ďalej len Podmienky), Podklad pre fakturáciu a návrh sankcie, Žiadosť žalovaného zo dňa 07.05.2008 adresovaná žalobcovi, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca bol založený v zmysle § 6 Zákona o vnútrozemskej plavbe okrem iného za účelom vyberania úhrad za používanie verejných prístavov.

Podľa § 5 ods. 5 Zákona o vnútrozemskej plavbe sú užívateľmi verejných prístavov právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinné riadiť sa príkazmi a pokynmi Dopravného úradu, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku.

Podľa § 5 ods. 14 Zákona o vnútrozemskej plavbe, používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť podľa § 6 na základe Sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

Žalobca ako prevádzkovateľ uzatvoril so žalovaným ako užívateľom dňa 07.04.2008 Zmluvu, predmetom ktorej je dohoda o fakturácii úhrad za používanie prístavov pre verejnú potrebu plavidlami. V čl. 5 bod 1 Zmluvy bolo uvedené, že výška úhrady sa určuje podľa Sadzobníka vydaného žalobcom. Žalobca bude úhrady fakturovať mesačne do 10. dňa nasledujúceho mesiaca so splatnosťou faktúry 14 dní, pričom k jednotlivým sadzbám sa bude účtovať DPH. V čl. V bod 6 bol dohodnutý úrok z omeškania 0,05% denne za oneskorenú úhradu faktúr.

Podľa čl. IV Sadzobníka vyberania úhrad za používanie verejných prístavov, schválených Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dňa 13.12.2010 sa výška úhrady stanovuje nasledovne: a) za denný pobyt plavidla v územnom obvode verejného prístavu 1,66 cent /m2 b) za denný pobyt plávajúceho zariadenia v obvode verejného prístavu 0,33 cent / m2 c) neprevádzkované plavidlá v obvode verejného prístavu 300,- eur / plavidlo / mesiac

Jednotlivými faktúrami žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie od 01.10.2011 do 31.07.2013 poplatky za mesačný pobyt neprevádzkovaných plavidiel sumou 1 440,- eur. Prílohou faktúr bol dodací list, v ktorom boli špecifikované plavidlá, za ktoré boli poplatky účtované a to BLS Muráň, BLS Propeler, MNL Romana a TCH Tibor, všetky po 300,- eur mesačne + DPH. V súlade s čl. 5 bod 3 Zmluvy bola splatnosť jednotlivých faktúr 14 dní odo dňa ich vyhotovenia.

Konateľ žalovaného vo svojich výpovediach uvádzal ohľadne jednotlivých plavidiel nasledovné: Muráň - ohľadne tohto plavidla spor medzi účastníkmi konania neexistuje Romana - plavidlo bolo zošrotované a dátum zošrotovania bol oznámený pracovníkom žalobcu pánom Štefanom Droberiarom, zamestnancom spoločnosti Slovenské plavby a prístavy - lodenica s.r.o., ktorá zošrotovanie plavidla zrealizovala. Už na základe telefonického oznámenia si žalobca prostredníctvom prístavného dozoru vykonávajúceho kontrolu plavidiel mohol daný stav overiť, čo však neurobil. Na otázku sudkyne, kedy žalovaný oznámil žalobcovi zošrotovanie Romany uviedol, že existuje celý súbor dokladov, fotografií a faktúr, ktoré môže súdu doručiť. Tibor (Zarja), Propeler (Slovakeana) - obidve zariadenia majú v lodnom osvedčení, čo je doklad o plavidle, uvedené, že sú plávajúcimi zariadeniami a preto majú byť spoplatnené tarifou podľa čl. IV písm. b) 0,33 eur / m2 a nie ako neprevádzkované plavidlá sumou 300,- eur / plavidlo / mesiac. Lodné osvedčenie je doklad o plavidle vydaný Štátnou plavebnou správou, čo je ústredná evidencia plavidiel vlastne kataster lodí, v ktorej sa nachádza celá história jednotlivých lodí. Plávajúce zariadenia Zaria a Propeler žalovaný v Bratislave v prístave neprihlasoval, tieto boli prihlásené už predchádzajúcimi vlastníkmi, od ktorých ich žalovaný nadobudol kúpou ako plávajúce zariadenia. Na otázku sudkyne potvrdil, že v čase od ich nadobudnutia do vlastníctva až doposiaľ sú tieto plávajúce zariadenia v rekonštrukcii.

Vo svojich obsiahlych vyjadreniach konateľ žalovaného namietal Cenníky, hlavne pokiaľ ide o spôsob tvorby cien, neprimeranosť cien k poskytovaným službám a vyjadroval sa tiež k otázke definovania prevádzkovej činnosti plavidiel. Poukázal na to, že neexistuje termínus technicus neprevádzkované plavidlá.

Právna zástupkyňa žalobcu vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach uviedla k jednotlivým plavidlám nasledovné: Romana - žalovaný nepreukázal, kedy došlo k zošrotovaniu plavidla, o telefonickom oznámení neexistuje u žalobcu žiaden záznam, ďalšie oznámenie bolo urobené listinou, avšak bez priloženia relevantných dôkazov, kedy bolo plavidlo zošrotované, žalobca nemá reálnu možnosť a ani povinnosť odkontrolovať, či sa nejaké zariadenie v prístave nachádza alebo nie. Je povinnosťou vlastníka oznámiť žalobcovi každú zmenu, ktorá môže mať vplyv na fakturáciu a teda aj tú skutočnosť, že plavidlo sa už vo verejnom prístave nenachádza. Až na základe internej kontroly bolo žalobcom zistené, že Romana, hoci nebola odhlásená z verejného prístavu, sa tam už nenachádza a preto bola žalovanému za porušenie Prevádzkového poriadku čl. V bod 5 uložená pokuta faktúrou č. OF22013276 z 09.12.2013. Tibor (Zarja), Propeler (Slovakeana) - spornou je definícia spôsobu prevádzkovania alebo neprevádzkovania týchto plávajúcich zariadení, žalobca má za to, že pokiaľ tieto zariadenia nespĺňajú všetky kritériá a nemajú všetky oprávnenia na prevádzku vrátane povolenia zotrvať v prístave, nie je možné ich účtovať inak, ako neprevádzkovaného zariadenia. Prevádzkový poriadok na tento účel pozná akési prechodné obdobie, v rámci ktorého napr. po vykonanej rekonštrukcii a predložení príslušných dokladov možno zmeniť zaradenie z kategórie neprevádzkovaných do prevádzkovaných. Aj v prípade Propeleru a Tibora, ak by boli doložené doklady o technickej spôsobilosti a povolenie zotrvať v prístave, bolo by možné ich preradiť do kategórie prevádzkovaných plavidiel. Poukázala na výpoveď žalovaného, ktorý potvrdil, že Propeler aj Tibor od času ich nadobudnutia do vlastníctva až doposiaľ sú neustále v rekonštrukcii. Ďalej poukázala tiež na to, že Muráň, Tibor a Propeler nemajú vydané povolania na státie vo verejnom prístave, Muráň a Tibor nemajú platné lodné osvedčenie, tzv. technický preukaz a preto nemôžu byť fakturované inak ako neprevádzkované zariadenia. Potvrdila, že neexistuje legálna definícia neprevádzkovaného plavidla, ale platný právny poriadok a všeobecné právne predpisy určujú

podmienky, za ktorých možno plavidlo považovať za prevádzkované. V Prevádzkovom poriadku za rok 2011 nie je priamo uvedená kvalifikácia neprevádzkovaného plavidla, preto je potrebné túto otázku posudzovať podľa § 22 a 23 Zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútroštátnej plavbe. V Prevádzkovom poriadku za rok 2012 je v čl. V bod 5 a v Prevádzkovom poriadku za rok 2013 v čl. V bod 12, 13, 14 definované neprevádzkované plavidlo, resp. je tam ujasnená kvalifikácia, na základe čoho je možné definovať plavidlo ako dlhodobo neprevádzkované. Prevádzkové poriadky sú schvaľované Ministerstvom dopravy a sú verejne prístupné na webovej stránke.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len „prevádzková spôsobilosť“).

Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Dopravný úrad vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.

Podľa § 23 ods. 2 Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením, na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave.

Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na Žiadosť žalovaného o inventúru a následnú fakturáciu zo dňa 07.05.2008, kde sám označil plavidlá Muráň, Propeler a Romana za neprevádzkované plavidlá (č.l. 225).

Z rozhodnutí Štátnej plavebnej správy, resp. Dopravného úradu ako aj z vyjadrenia Dopravného úradu zo dňa 24.10.2014 súd zistil, že plavidlo Zarja s evidenčným označením 861/TCH-TIBOR nemá vydané lodné osvedčenie plavidla a plavidlo Propeller s evidenčným označením 53/SLOVAKEANA.SK má vydané lodné osvedčenie plavidla, avšak ani jedno z plavidiel nemá udelené povolenie na státie vo verejných prístavoch SR a preto Dopravný úrad rozhodol o odstránení plavidiel z vnútrozemskej vodnej cesty a to pre plavidlo SLOVAKEANA.SK rozhodnutím č. D2013/05968 zo dňa 29.07.2013, právoplatné 21.08.2013 a vykonateľné 21.11.2013 a pre plavidlo TCH-TIBOR rozhodnutím č. /DVP zo dňa 06.03.2014, právoplatné 08.04.2014 a vykonateľné 08.09.2014.

Podľa čl. 5 bod 5 Prevádzkového poriadku za rok 2012 dlhodobo neprevádzkovaným plavidlom sa pre účely tohto predpisu rozumie:

- plavidlo bez platného lodného osvedčenia, ktoré je zároveň vyradené z prevádzky na obdobie dlhšie ako jeden mesiac alebo

- plavidlo s platným lodným osvedčením, ktoré je vyradené z prevádzky na obdobie dlhšie ako tri mesiace z dôvodu závažnej poruchy, nevhodnosti technického stavu alebo potreby opravy väčšieho rozsahu

Podľa čl. 12, 13 Prevádzkového poriadku za rok 2013 v prípade dlhodobého pobytu v prístave dlhšieho ako 60 dní je prevádzkovateľ prístavu oprávnený pre účely výberu prístavných poplatkov zaradiť takéto plavidlo alebo plávajúce zariadenie do kategórie neprevádzkovaných plavidiel.

Neprevádzkovým plavidlom sa rozumie:

- plavidlo alebo plávajúce zariadenie bez platného lodného osvedčenia, ktoré je zároveň vyradené z prevádzky na obdobie dlhšie ako jeden mesiac alebo

- plavidlo alebo plávajúce zariadenie s platným lodným osvedčením, ktoré je vyradené z prevádzky na obdobie dlhšie ako 3 mesiace z rozhodnutia prevádzkovateľa plavidla,

- plavidlo alebo plávajúce zariadenie zaradené do tejto kategórie na základe rozhodnutia prevádzkovateľa verejného prístavu v zmysle bodu 12 tohto článku

Podľa čl. 15 Prevádzkového poriadku za rok 2013 preradenie plavidla / plávajúceho zariadenia z kategórie neprevádzkovaných plavidiel / plávajúcich zariadení do kategórie prevádzkovaných plavidiel / plávajúcich zariadení a zmena účtovania poplatkov za použitie verejného prístavu sa uskutoční po

obdržaní písomnej žiadosti vlastníka alebo prevádzkovateľa plavidla, pričom povinnou prílohou žiadosti je platné lodné osvedčenie k príslušnému plavidlu.

Predseda predstavenstva žalobcu Ing. Jozef Moravčík vo svojej výpovedi ozrejmil spôsob vypracovávania a schvaľovania sadzobníkov, keď uviedol, že sadzobníky sa nemenili celé desaťročia. Pri zmene sa vychádza z aktuálnej situácie v oblasti lodnej dopravy, sadzobníky musia byť schválené Ministerstvom dopravy, ktoré je 100% akcionárom žalobcu. Spoločnosť žalobcu bola založená za účelom správy majetku štátu a výberu poplatkov za verejné prístavy, ktoré sú jej príjmami a s týmito hospodári. Pokiaľ ide o špecifikáciu plavidiel, tieto sa ďalej rozdeľujú na plávajúce zariadenia, lode, motorové nákladné lode, tlačné člny, remorkéry a pod. a každý z týchto kategórií má určitý prístavný poplatok. Keďže sa v prístave nachádzajú aj plavidlá, ktorých majiteľ, resp. prevádzkovateľ určil, že ich nebude prevádzkovať, tieto neplávajú a nevykonávajú ekonomickú činnosť a preto majú inú sadzbu. Medzi takéto plavidlá boli zaradené aj plavidlá, ktoré prevádzkuje žalovaný, keďže tieto nevykonávajú žiadnu činnosť.

Podľa § 269 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorú nie je možné subsumovať pod konkrétny typ zmluvy upravený v obchodnom zákonníku, takáto zmluva, je zmluvou nepomenovanou.

Pre určenie práv a povinností strán je v takomto prípade okrem všeobecných ustanovení zákona rozhodujúci iba obsah zmluvy.

Žalobca je spoločnosťou, ktorá bola založená v zmysle § 6 Zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení na účely vyberania úhrad za používanie verejných prístavov. Žalobca vydáva tzv. Prevádzkový poriadok. Používanie verejných prístavov v zmysle § 5 ods. 14 cit. zákona podlieha úhrade. Výšku úhrady určí a vyberá žalobca na základe Sadzobníka schváleného ministerstvom. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že účastníci konania, žalobca ako prevádzkovateľ so žalovaným ako užívateľom uzavreli Zmluvu č. 17/2008/PP, ktorú súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Zmluvné strany si v uzatvorenej zmluve riadne dohodli svoje vzájomné práva a povinnosti. Predmetom uzatvorenej zmluvy je dohoda o fakturácii úhrad za používanie prístavov, keď žalovaný sa zaviazal uhrádzať úhrady za denný pobyt plávajúceho zariadenia v územnom obvode prístavu na základe fakturácie žalobcu. V čl. 5 Zmluvy sa odkazuje ohľadne výšky úhrady na sadzobník, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmysle Sadzobníka schváleného ministerstvom dňa 13.12.2010 je výška úhrady za denný pobyt plavidla 1,66 eur / m2, za denný pobyt plávajúceho zariadenia 0,33 eur / m2 a za neprevádzkované plavidlá 300,- eur / plavidlo / mesiac. Žalobca v zmysle čl. V bod 2, 3, 4, 5 Zmluvy účtoval žalovanému jednotlivými, v spise založenými faktúrami prístavné poplatky za mesiace október 2011 - júl 2013 sadzbou podľa čl. IV písm. c) Sadzobníka, t.j. po 300,- eur mesačne za 4 plavidlá Propeler, Muráň, Tibor a Romana. Žalovaný faktúry nezaplatil, nakoľko jedine ohľadne plavila Muráň považoval faktúry za dôvodné, pokiaľ ide o Romanu namietal dĺžku fakturácie, keďže Romana bola zošrotovaná a ohľadne plavidiel Propeler a Tibor namietal použitú tarifu, keď uvádzal, že nemali byť fakturované ako neprevádzkované plavidlá, ale ako plávajúce zariadenia, t.j. 0,33 eur / m2. Spornou bola teda otázka, či a kedy zanikla povinnosť žalovaného platiť prístavné poplatky za Romanu a či boli plavidlá Propeler a Tibor fakturované podľa správnej tarify.

Pokiaľ ide o Romanu, žalovaný nenamietal jej zaradenie do kategórie neprevádzkované plavidlá, sám takýmto spôsobom Romanu označil vo svojej Žiadosti zo dňa 07.05.2008 (č.l. 225), avšak namietal dĺžku fakturácie, nakoľko uvádzal, že Romana bola zošrotovaná. Počas celého súdneho prebiehajúceho konania však žalovaný nevyprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, kedy bola Romana zošrotovaná. Tvrdil, že zošrotovanie bolo telefonicky oznámené žalobcovi pánom E. K., zamestnancom spoločnosti Slovenské plavby a prístavy - Lodenica, s.r.o., ktorá zošrotovanie zrealizovala, avšak hoci pôvodne menovaného žiadal predvolať a vypočuť ako svedka, neskôr od tohto svojho návrhu odstúpil,

hoci tvrdil, že vie do spisu založiť fotografie, faktúry a súbor dokladov na preukázanie dátumu jej zošrotovania, k dobe ukončenia dokazovania takéto dôkazy do spisu nezaložil, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a preto súd ustálil, že žalobca oprávnene fakturoval prístavné poplatky za Romanu v tarife neprevádzkované plavidlá od október 2011 - júl 2013. Je pravdou, že z listu žalovaného - Opatrenia vyplývajúce z hĺbkového auditu zo dňa 31.12.2012 vyplýva, že uvedenú skutočnosť žalobcovi oznámil, avšak túto skutočnosť nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami.

Pokiaľ ide o plavidlá Tibor (Zarja) a Propeler (SLOVAKEANA.SK) je pravdou, že v sadzobníku neexistuje kategória neprevádzkované plávajúce zariadenia. Treba preto vychádzať zo širších súvislostí a z jestvujúcej právnej úpravy a prevádzkových poriadkov, kde za účelom odstránenia nejasností pri účtovaní prístavných poplatkov a za účelom zabezpečenia právnej istoty sa postupom času definícia pojmu neprevádzkované plávajúce zariadenia ustálila.

Podľa § 2 písm. e) Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, podľa tohto zákona sa rozumie plavidlom loď vnútrozemskej plavby, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie.

Podľa § 2 písm. j) Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, podľa tohto zákona sa rozumie plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie ako napr. plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, housebot.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že aj plávajúce zariadenie je plavidlom, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie. Podľa § 2 písm. d) Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, podľa tohto zákona sa rozumie prevádzkou plavidla plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo prístavoch.

Podľa § 23 ods. 2 Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením, na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že plávajúce zariadenie je osobitným typom plavidla, že pod prevádzkou plavidla sa rozumie aj státie plavidla v prístave, avšak podmienkou pre státie je platné lodné osvedčenie, to znamená, že práve platné lodné osvedčenie slúži ako podklad pre udelenie povolenia na státie v prístave. O povolení státia rozhoduje Dopravný úrad (predtým Štátna plavebná správa). Z Oznámenia Dopravného úradu bolo zistené, že Tibor ani Propeller nemajú udelené povolenie na státie vo verejných prístavoch a Tibor navyše nemá ani vydané lodné osvedčenie plavidla, to znamená, že plávajúce zariadenia nemajú všetky potrebné povolenia nevyhnutné na ich legálne prevádzkovanie - zotrvanie v prístave a z toho dôvodu boli zaradené do tarifnej triedy určenej pre neprevádzkované plavidlá. Technická a prevádzková spôsobilosť (§ 22 ods. 1, 2 cit. zákona) sa preukazuje lodným osvedčením, ktoré vydáva Dopravný úrad (predtým Štátna plavebná správa) na dobu určitú.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v platnom znení, na vodných cestách možno prevádzkovať len plavidlá, ktoré svojimi vlastnosťami vyhovujú pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, požiadavkám na bezpečnosť členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste (ďalej len „prevádzková spôsobilosť“).

Pred uvedením plavidla, ktoré podlieha registrácii, do prevádzky sa vykoná overenie technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla na žiadosť prevádzkovateľa plavidla. Dopravný úrad vydá na základe výsledkov overenia lodné osvedčenie, dočasné lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla.

Podľa § 7 ods. 1 Nariadenia vlády č. 193/2009 Z.z. o technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel v znení neskorších predpisov, ak sa na plavidle s platným lodným osvedčením vykonala prestavba alebo oprava ovplyvňujúca konštrukciu plavidla, plavebnú prevádzku, ovládateľnosť alebo osobitné charakteristiky plavidla, také lodné osvedčenie stráca platnosť. Pred uvedením plavidla do ďalšej

prevádzky prevádzkovateľ plavidla písomne požiada Dopravný úrad o vydanie nového lodného osvedčenia alebo vykonanie príslušných zmien a doplnkov v pôvodnom lodnom osvedčení.

Z výsluchu konateľa žalovaného bolo jednoznačne zistené, že plávajúce zariadenia Tibor (Zarja) ako aj Propeller (Slovakeana.SK) sú nepretržite v rekonštrukcii od času ich nadobudnutia od predchádzajúceho vlastníka až doposiaľ. Z uvedeného je teda zrejmé, že plávajúce zariadenia Tibor a Propeller jednak v zmysle § 22 Zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe v znení platnom v roku 2011 ako aj podľa čl. V bod 5 Prevádzkového poriadku za rok 2012 a čl. V bod 12, 13 Prevádzkového poriadku za rok 2013 spadajú do kategórie dlhodobo neprevádzkovaných plavidiel, keďže spĺňajú definíciu pre takéto zaradenie. Navyše sám žalovaný vo svojej Žiadosti zo dňa 07.05.2008 označil plavidlo Propeller za neprevádzkované plavidlo. Pre zaradenie plavidla do jednotlivej tarifnej sadzby je teda rozhodujúce, či je plavidlo a teda aj plávajúce zariadenie (ktoré je plavidlom) prevádzkované, to znamená, či má všetky platné povolenia, ktoré ho na prevádzku oprávňujú ako lodné osvedčenie, resp. povolenie na státie v prístave. Ak plavidlo takéto povolenia nemá, nemožno ho považovať za prevádzkované a preto je potrebné ho spoplatniť sadzbou 300,- eur / plavidlo / mesiac. Plávajúce zariadenia Propeller a Tibor povolenie na státie v prístave nemajú, Tibor dokonca nemá ani lodné osvedčenie plavidla, táto skutočnosť bola preukázaná Oznámením Dopravného úradu v spojení s jeho právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami o odstránení predmetných plavidiel z vodnej cesty.

Žalobca súdu dostatočným spôsobom svoj nárok na zaplatenie istiny preukázal, keď osvedčil oprávnenosť zaradenia plávajúceho zariadenia Tibor, Propeller do tarifnej sadzby pre neprevádzkované plavidlá, ďalej osvedčil, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a neoznámil žalobcovi dátum zošrotovania Romany a teda koniec povinnosti platiť za toto plavidlo prístavné poplatky a preto súd žalobe v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel.

Je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých dlžných súm.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Účastníci konania mali priamo v čl. V bod 6 Zmluvy č. 17/2008/PP dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% denne za oneskorenú úhradu faktúry a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmluvne dohodnutej výške, keďže 0,05% úrok z omeškania denne je totožný s 18,25% úrokom z omeškania ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že až po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.