Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou vo veci starostlivosti o X. Š., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: Z. Š., nar. X.X.XXXX, D. XX, T. X. a E. X.Z.Š., nar. XX.X.XXXX, J.. U. X, F., o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.9.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd s účinnosťou od podania návrhu znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej zo sumy 150,- € mesačne na sumu 30,- € mesačne.

Matka s návrhom na zníženie výživného súhlasila ale až od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že otec aj tak neplatí súdom určené výživné. Jeho nedoplatok ku dňu rozhodnutia vyčíslila sumou 1.800,- €.

Medzičasom plnoletá X. so znížením súhlasila ale tiež od právoplatnosti rozsudku.

Kolízny opatrovník so znížením výživného nesúhlasil, pretože to nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré v priebehu konania nadobudlo právoplatnosť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi zo spisu, obsahom rozsudku Okresného súdu Piešťany ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

X. bola rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. -48 zo dňa 23.5.2011 zverená do osobnej starostlivosti matke, pričom otcovi bola uložená povinnosť platiť na jej výživu sumu 150,- € mesačne s účinnosťou od 1.9.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 28.6.2011. V tom čase bol otec fyzickou osobou - podnikateľom. Za roky 2009 a 2010 nepodal daňové priznanie, nepreukázal výšku svojich príjmov a súdu sa nepodarilo zistiť jeho príjem, preto súd vychádzal z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. zo sumy 3.707,60 €. Otec sa žiadnym spôsobom na výžive dieťaťa nepodieľal. Matka mala čistý mesačný príjem 470,62 €. Obaja rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. X. bola žiačkou 8. ročníka základnej školy. Bola zdravá, stravovala sa v škole a hrala hádzanú.

Otec vykonával živnosť od 8.3.2006, živnosť pozastavil od 20.8.2013 do 20.8.2016. Daňové priznanie za roky 2011 až 2014 nepodal. Na úrade práce nie je evidovaný a o dávky v hmotnej núdzi nepožiadal, nepoberal nemocenské dávky. Príjem má len z príležitostných brigád. V čase podania návrhu býval s priateľkou 5 rokov a staral sa s ňou o jej syna. V čase rozhodovania súdu bol odsťahovaný od priateľky a býval u známych. Od 12.5.2014 sa zamestnal ako stavebný robotník za minimálnu mzdu, pričom jeho príjem bol 249,41 € čistého za máj 2014, za jún 2014 len 29,05 €, za júl už nemal žiadny príjem podľa potvrdenia zamestnávateľa. Bol zamestnaný vo firme MPM STAV s.r.o. na dohodu o pracovnej činnosti od 23.2.2015 do 25.3.2015, kedy bol pracovný pomer ukončený, nakoľko odišiel bez udania dôvodu, mal príjem 26,70 €. Otec uviedol, že v minulosti pracoval v Nemecku, ale zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu bez špecifikácie obdobia. Ďalej uviedol, že nevyplatenú mzdu vymáha. Napriek výzve súdu nepredložil žiadny doklad o svojich príjmoch a výdavkoch ani o svojich majetkových pomeroch. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Matka má priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 vo výške 516,18 € a v roku 2015 vo výške 522,13 €. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa 23,52 €. Má vyživovaciu povinnosť ku E. X., 24-ročnej, ktorej platí výživné 33,- €. Platí podnájom 265,- €, internet 374,- € mesačne. Spláca pôžičku vo výške 100,- €, ktorá bola použitá na rozbehnutie živnosti otca.

X. je študentkou 3. ročníka F. G. T. R.. Matka jej platí obedy 15,- € až 20,- €, cestovné 25,- až 30,- €. V škole musí nosiť uniformu, za ktorú zaplatila 80,-€, na učebnice naposledy doplácala 15,- €. Je zdravá.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného voči dieťaťu nie je dôvodný.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia, ktoré sa má meniť, ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom č.k. -48 zo dňa 23.5.2011 nedošlo k zmene pomerov na strane otca, naďalej nepreukázal svoj príjem ani majetkové pomery. Neevidoval sa na úrade práce, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Súd i naďalej musí vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1, t.j. podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu a ak túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. v súčasnosti 3.961,80 €. Otec dlhodobo napriek tomu, že od roku 2006 je živnostník, nepodáva daňové priznania, najmenej od roku 2009. Napriek poučeniu súdu nepreukázal svoj príjem a súdu sa jeho príjem nepodarilo zistiť. Podľa vlastného tvrdenia pracoval v zahraničí, svoj príjem ani tvrdenie, že mu nebol vyplatený nepreukázal.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Pokiaľ ide o príjmové pomery matky, u nej prišlo k zvýšeniu jej čistého mesačného príjmu oproti poslednému rozsudku zo sumy 470,62 € na sumu 522,13 €, ale zároveň sa zvýšili náklady na dieťa z dôvodu jej veku a nástupu na strednú školu v inom meste, matka má zároveň i ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel súd k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči dcére nemožno vyhovieť, pretože nie je dôvodný sa preto súd návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.