Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23C-31-2014.pdf
PDF · 87.45 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/31/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci navrhovateľky: S.. O. G., bytom Y. 6, G., zastúpená advokátskou kanceláriou Balcar Polanský Eversheds s .r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Z.. S. G., bytom I. 9, G., o určenie výživného na manželku takto
rozhodol:
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky v sume 700 Eur mesačne od 01.07.2014 k rukám navrhovateľky vždy najneskôr k 12. Dňu kalendárneho mesiaca vopred Zročné výživné za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015 v sume 2 400 Eur je povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporca je povinný uhradiť súdny poplatok vo výške 504 Eur na účet Okresného súdu Bratislava I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 01.07.2014 sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi uloženia povinnosti prispievať navrhovateľke na výživu sumou 900 eur mesačne od 01.07.2014 titulom výživného na manželku do jej rúk vždy do 12 dňa v mesiaci vopred. Uviedla, že účastníci sú manželia . Manželstvo bolo zo začiatku harmonické, odporca sa venoval budovaniu kariéry a ona sa starala o deti a o domácnosť. Počas posledných rokov manželského spolužitia bolo toto poznačené viacerými aférami odporcu napriek ktorým mu poskytovala potrebnú oporu. Vo februári roku 2013 vyšla najavo odporcova nevera s pani Q. G., s ktorou odporca v súčasnosti býva v byte ich dcéry na I. ulici, v ktorom byte až do odchodu v októbri 2013 bývala s odporcom ona. Vyššie uvedená nevera spôsobila , že musela opustiť koncom októbra 2013 spoločnú domácnosť, ktorú vytvorila s odporcom v byte ich dcéry na I. ulici 9. Uvedený odchod zo spoločnej domácnosti nebol daný len emocionálnou bolesťou , ktorá táto nevera u nej vyvolala a v súčasnosti aj naďalej vyvoláva, ale bol odôvodnený aj s ohľadom na jej zdravotný stav a vek. Poukázala na to, že listom zo dňa 12.11.2013 , v ktorom mu oznámila dôvod opustenia spoločnej domácnosti, vyzvala odporcu na poskytovanie príspevku na výživu vo výške 900 Eur mesačne. Uviedla, že odporca čiastočne vyhovel je požiadavke a na uhrádzanie príspevkov na výživné jej prispel sumou cca 500 eur mesačne. Doplnila, že je dôchodkyňa, jej zdravotný stav si vyžaduje aj uhrádzanie nákladov na lieky a jej mesačný príjem predstavuje výlučne starobný dôchodok v sume 322,40 eur mesačne, pričom príjem odporcu je približne 10 násobne vyšší ako jej mesačný príjem. Uviedla, že jej mesačný príjem spolu s výživným od odporcu predstavuje sumu cca 644,40-822,40 eur pričom jej mesačné výdavky sú spolu od 618,07 eur do 944, 10 eura. Mala za to, že jej životná úroveň je vzhľadom na jej nízky príjem a výšku výdavkov výrazne ohrozená, pričom bez príspevkov odporcu na výživné, ktoré
jej odporca poskytuje až na opakované výzvy detí, by tento príjem nemohol pokrývať ani jej základné životné náklady. Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že si vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne vo výške 500 eur mesačne- Navrhovateľka dňa 12.11.2013 odišla zo spoločnej domácnosti, v ktorej žili od roku 2002, dobrovoľne a odišla do ich spoločného bytu na Y. ulici. Predmetný byt majú v bezpodielovom spoluvlastníctve, od uvedeného bytu nevlastní kľúče a ani nemá do neho prístup. Navrhovateľka s ním nekomunikuje a nemá na ňu žiaden kontakt okrem jej čísla účtu, na ktorý je pravidelne v deň výplaty posiela výživné vo výške 500 eur. V byte dcéry, v ktorom býva uhrádza všetky nevyhnutné výdavky spojené s bývaním, s tým,. že náklady na bývanie predstavujú čiastku cca 350 eur mesačne, náklady spojené s užívaním osobného motorového vozidla cca 90 eur mesačne( náklady na pohonné hmoty, zákonné poistenie a uskladnenie a výmena pneumatík)., ročné jednorazové náklady / poistenie domu, daň za byt v G.) vo výške cca 300 eur ma taktiež sa stará o dcérinu chalupu na L.. Poukázal na to, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu cca 2100 eur. Uviedol, že po uhradení nákladov a výživného na manželku v sume 500 eur ako aj nákladov na stravu, ošatenie, obuv jeho životná úroveň nie je nadštandardná a v prípade ochorenia ako aj odchodom do starobného dôchodku poklesne. Návrh ako nedôvodný žiadal zamietnuť. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a listinnými dôkazmi:, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 26.9.2007 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: Zo sobášneho listu Mestského národného výboru v K. súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013 súd zistil, že od 01.01.2014 predstavoval starobný dôchodok navrhovateľky sumu 322,40 eur mesačne. Z potvrdenia o výške príjmu odporcu súd zistil, že priemerný mesačný príjem odporcu bol v období od 7/2014 do XX/XXXX vo výške 2447,85 eur, v období od 1/2015 do 5/2015 v o výške 2561,54 eur. Z vyjadrení navrhovateľky a dokladov založených do spisu navrhovateľkou súd zistil, že jej mesačné výdavky predstavujú výdavky na náklady na bývanie vo výške 154,13 eur, výdavky na potraviny cca 150 eur, náklady na lieky a lekára, v sume od 15,50 do 56 eur, a iné výdavky vrátane drogérie, cestovného, ošatenia, pričom tieto výdavky sa v priemere pohybovali v sume okolo 618- 715 eur mimo mesiacov, kedy mala navrhovateľka mimoriadne výdavky na kúpu notebooka ( február 2014) a kúpu letenky (máj 2014). Navrhovateľka sa na pojednávaní pridržala písomne podaného návrhu. Poukázala na to, že odišla som od manžela preto, že spolužitie s ním jej spôsobovalo psychickú, traumu a zhoršoval sa jej zdravotný stav.. Odchodom zo spoločnej domácnosti sa zhoršila jej finančná situácia. Mala za to, že vzhľadom na to, že odporca žije v luxusnom byte, zostalo mu auto a užíva aj vidiecky dom, je jej životná úroveň neporovnateľne horšia ako životná úroveň manžela. Jej mesačný príjem je starobný dôchodok, ktorého v sume od 01.01.2015 je 327,60 Eur. Odchod zo spoločnej domácnosti dlho zvažovala nakoľko jej išlo o udržanie rodiny. O rozvod nepožiadala z dôvodu náboženského presvedčenia. Okrem starobného dôchodku iný príjem nemá, jej mesačné výdavky predstavujú sumu cca 900 eur. Do vidieckeho domu na L. chodiť nechce z dôvodu, že tam chodí aj priateľka odporcu.
Odporca na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol že jeho celkové mesačné výdavky predstavujú sumu 900-1500 eur, pričom výdavky na byt na I. aj s chalupou na L. predstavujú sumu 500-600 eru, náklady na stravu, ošatenie a cestu do zamestnania sumu 300-400 eur a výdavky na lieky sumu cca 40 eur mesačne. Poukázal na to, že navrhovateľke nikdy nebránil užívať byt na I. ulici ani chalupu na L., avšak rozumie navrhovateľke keď tam nechce chodiť. Keď navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti ostal na všetko sám musel sa starať o domácnosť, chalupu aj dcérinho psíka. V byte na I. býva v súčasnosti s priateľkou. Navrhovateľke ponúkol možnosť výmeny bytov, tá však túto ponuku odmietla Podľa § 71 ods. 1/ Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1/ Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine vzniká uzavretím manželstva a končí jeho zánikom. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (§ 18 prvá veta Zákona o rodine). Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj na dôvod pre ktorý si jeden z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť a otázkou osobnej starostlivosti o deti ( § 19 Zákona o rodine), pričom výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečeniu potrieb rodiny.
Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade rozporu s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 zákona o rodine). Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom.
Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.
Po právnom posúdení tvrdených a preukázaných skutočností, po vyhodnotení listinných dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný.
V prejednávanej veci sú účastníci konania stále manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Manželia v rozvodovom konaní nie sú, z dôvodu náboženského presvedčenia na strane navrhovateľky. Za príčinu rozvratu vzťahov v manželstve navrhovateľka uvádza za dôvod rozvratu ich vzťahu narušené vzťahy s odporcom, odporcov mimomanželský pomer a odporcove správanie následkom čoho sa jej zdravotný stav zhoršil a rozhodla sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Odporca mimomanželský pomer nepoprel, uviedol, že keby manželka neodišla ostali by spolu a vzťah s priateľkou by ukončil, keďže odišla na Vianoce a nechala ho samého ostal s priateľkou.
Za tohto stavu nie sú prekážkou určenia výživného medzi manželmi dobré mravy v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, pretože je evidentné, že k rozvratu vzťahov v manželstve prispela nevera na strane odporcu a dobrovoľný odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti nemôže mať sám o sebe za následok zánik práva na rovnakú životnú úroveň manželov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca si vyživovaciu povinnosť voči manželke neplnil v plnej miere, v dôsledku čoho vznikol rozdiel v ich životnej úrovni.
Odporca argumentoval, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti dobrovoľne a že vyživovacia povinnosť, ktorú si plní od začiatku dobrovoľne vo výške 500 eur mesačne je postačujúcou a zohľadňuje kritéria stanovené v § 71 ods. 1 zákona o rodine, teda, že životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Napriek tomu, že ako manželia žijú oddelene, ich životná úroveň by mala byť podľa Zákona o rodine v zásade rovnaká.
Navrhovateľka je starobná dôchodkyňa, ktorej príjem predstavuje výlučne starobný dôchodok vo výške 327,60 eur a príspevok na výživné od odporcu v sume 500 eur mesačne Odporca vykonáva činnosť prokurátora okresnej prokuratúry. Jeho priemerný mesačný príjem bol v období od 7/2014 do 12/2014 vo výške 2447,85 eur, v období od 1/2015 do 5/2015 v o výške 2561,54 eur. Účastníci spolu nežijú, spolu nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť. Odporca od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu navrhovateľky sumou 500 eur mesačne. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že životná úroveň navrhovateľky bola nižšia ako životná úroveň odporcu hoci odporca dobrovoľne prispieval na výživné manželke sumou 500 eur mesačne. Vychádzajúc z dikcie zákona (ust. § 71 ods. 1 ZR) súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Prihliadol pritom k tomu, že navrhovateľka okrem starobného dôchodku žiaden iný príjem nemá U odporcu prihliadol k tomu, že prispieval na výživu navrhovateľky dobrovoľne od začiatku a zohľadnil aj skutočnosť, že odporca je pracovne aktívny, v dôsledku čoho má zvýšené výdavky na ošatenie, cestovné náklady. Vzhľadom na celkové pomery odporcu možno považoval stanovené výživné za primerané na úhradu odôvodnených potrieb navrhovateľky. Súd má za to, že suma 700 eur mesačne ako suma výživného na manželku je primeranou sumou a plní účel tak ako to má na mysli ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade bude príjem navrhovateľky tak predstavovať sumu 1027,60 eur mesačne a príjem odporcu sumu ( keď súd vychádza z priemerného mesačného príjmu odporcu za 1. Polrok roku 2015 vo výške 2561,54 eur ) bude predstavovať sumu 1861,54 eur. Na základe vyššie uvedeného a s ohľadom na ustanovenie § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd uzatvára, že odôvodneným potrebám navrhovateľky na jednej strane, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu na druhej strane, pri zachovaní rovnakej životnej úrovne oboch manželov, zodpovedá manželská vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľku v sume 700 EUR a to dňom podania návrhu, čo v tomto prípade bolo 01.07.2014. Takto určené výživné odporcu na navrhovateľku nijako neohrozuje zabezpečenie všetkých potrieb odporcu.
Zároveň súd rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2014 do 29.06.2015, ktoré predstavuje sumu 2400 EUR (12 x 200 = 2400 EUR), pričom do zročného výživného odporcovi započítal sumu 500 EUR x 12, t.j. výživné, v sume, ktoré odporca plnil navrhovateľke dobrovoľne, a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie spolu s bežným výživným, povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur pod následkom straty výhody splátok.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a určil vyživovaciu povinnosť odporcu na manželku vo výške 700 eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. O plnení v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 /O.s. p. O povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 /Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.