Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-540-2014.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/540/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123, so sídlom Vysoká 9, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti odporcom: 1) Prvá metropolitná, s.r.o., IČO: 35 961 341, so sídlom Kladnianska 20, Bratislava, 2) E. X., narodený X.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, Y. X. a 3) F. X., narodená XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, Y. X., o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom a odmenou 66,67eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. XZm XXX/XXXX-XX zo dňa 8.9.2014 sa proti odporcom v 2. a 3. rade ponecháva v platnosti.
II. Odporcovia v 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 908,47 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX-XX, ktorý tunajší súd vydal dňa 8.9.2014, boli odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 20.000 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 3.7.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 66,67 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 2.111,14 eur. Námietky podali len odporca v 2. a 3. rade a zmenkový platobný rozkaz žiadali zrušiť. V námietkach uviedli, že si nespomínajú, že by podpísali a avalovali uplatnenú zmenku, a preto majú pochybnosti, či nebola predmetná zmenka vyhotovená manipuláciou s podpismi. Zo zmluvy o financovaní vyplýva, že ju uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade, oni jej účastníkmi neboli, ani ju nepodpísali ako dlžníci, či vo vlastnom mene ako ručitelia. Žiadali, aby súd zadovážil úverovú zmluvu, záložnú zmluvu a najmä dohodu o vyplňovacom práve k zmenke, keďže uplatnená zmenka bola vypísaná rukou a mohlo ísť o blankozmenku. Z návrhu nie je zrejmé, na základe akého oprávnenia navrhovateľ zmenku vyplnil v údajoch o mieste a dátume vystavenia, splatnosti, sumy a meny. Ak boli údaje doplnené bez oprávnenia po vystavení zmenky, takýto záväzok nie je možné voči nim uplatniť. Ďalej poukázali na to, že voči odporcovi v 1. rade bolo 15.10.2014 začaté konkurzné konanie, ktoré bolo na návrh dlžníka prerušené z dôvodu prípravy reštrukturalizačného plánu. Majetok odporcu v 1. rade mnohonásobne prevyšuje uplatnenú pohľadávku, odporca v 1. rade rokoval s navrhovateľom o možnosti úhrady dlžnej sumy, ale navrhovateľ trval na splátkach vo výške, ktoré odporca v 1. rade nebol schopný hradiť a neakceptoval možnosť speňaženia majetku. Z toho vyvodili, že bol navrhovateľ nedobromyseľný a pohľadávku proti nim uplatňuje proti dobrým mravom. Nakoniec uviedli, že im navrhovateľ v zákonom stanovených lehotách nepredložil zmenku na platenie, lebo keby tak spravil, bola by táto skutočnosť na zmenke poznačená a ani doložka „bez protestu“ nezbavila navrhovateľa povinnosti, aby zmenku predložil. V deň splatnosti zmenky ani v nasledujúce dni navrhovateľ ani odporcu v 1. rade a ani ich nekontaktoval za účelom preplatenia zmenky. Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. XCbZm XXX/XXXX. Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že odporcovia námietkou, že si na podpísanie zmenky nespomínajú, pravosť svojich podpisov relevantným spôsobom nespochybnili. Ničím nepreukázané tvrdenie, že zmenku neavalovali, považuje len za ich účelovú špekuláciu, s cieľom vyhnúť sa splneniu zmenkového záväzku. Zmenky zabezpečujúce zaplatenie peňažných úverov sú vystavované na príslušnom obchodnom mieste a totožnosť osôb zaviazaných zo zmenky overuje povereným zamestnancom. Pri vystavovaní spornej zmenky bol tento postup dodržaný. Zmenka zabezpečovala pohľadávky zo zmluvy o financovaní č. 400 119 8301, ktorú dňa 7.6.2012 uzavrel s odporcom v 1. rade ako dlžníkom, na jej základe dlžníkovi poskytol kontokorentný úver vo výške 200.000 eur. Odporcovia v 2. a 3. rade nemajú postavenie úverových dlžníkov, účastníkmi zmluvy o financovaní neboli, vo vzťahu k nemu vystupujú len ako zmenkoví ručitelia, keďže sa svojimi podpismi na zmenke za jej zaplatenie zaručili. Považoval preto námietku odporcov, že nie sú účastníkmi kauzálneho záväzku, vo vzťahu k platnosti ich ručiteľského vyhlásenia na zmenke za irelevantnú. Zmenka bola vystavená ako neúplná, zmluvu oprávňujúcu na jej vyplnenie uzavrel so všetkými odporcami dňa 7.6.2012, zmluvu podpísali aj odporcovia v 2. a 3. rade a ich podpisy boli overené zamestnancom banky. Blankozmenku bol oprávnený vyplniť v prípade, ak zabezpečená pohľadávka nebude splatená v celej výške v lehote podľa zmluvy o financovaní. Dodatkom č. 1 ku zmluve o financovaní bol dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru na deň 31.5.2014, k tomuto dňu úver vrátený nebol, preto listom z 12.6.2014 vyzval dlžníka na splnenie povinnosti, a keď tak neurobil ani v dodatočnej lehote, blankozmenku v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve vyplnil. Keďže zmenka je cenný papier, z ktorého vyplýva abstraktný záväzok zmenkovo zaviazaných osôb, nebol povinný k návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu predkladať iné listiny, než prvopis zmenky. Zmenkoví dlžníci majú postavenie solidárnych dlžníkov, majiteľ si môže zvoliť, či bude plnenie požadovať od všetkých alebo iba od niektorého z nich. Zmenkový dlžník sa svojho záväzku nemôže zbaviť len poukazom na to, že sú tu aj iní dlžníci, ani žiadať, aby bola pohľadávka pomerne rozdelená medzi jednotlivých dlžníkov. Plnenie zo zabezpečovacej zmenky je samostatný právny nárok, nezávislý na zabezpečenej pohľadávke, obe si môže veriteľ uplatniť aj súčasne. Začatie konkurzného konania voči odporcovi v 1. rade preto nie je prekážkou, ktorá by bránila požadovať splnenie zmenkového záväzku od odporcov v 2. a 3. rade. K námietke o nepredložení zmenky odporcom v 2. a 3. rade na platenie uviedol, že bol zmenku povinný prezentovať v platobnom mieste, v deň splatnosti bol na platobnom mieste pripravený predložiť odporcom zmenku na platenie, ale ani jeden z nich sa nedostavil a zmenkovú sumu neuhradil. Poukázal aj na to, že odporcovia sú priami zmenkoví dlžníci, preto by voči nim práva nestratil ani v prípade, ak by zmenku na platenie nepredložil a podľa odbornej literatúry má aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu plnohodnotné účinky prezentácie zmenky na platenie. K písomnému vyjadreniu k námietkam navrhovateľ pripojil vo fotokópii zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 400 119 8301, zmluvu o financovaní č. 400 119 8301 s dodatkom č. 1 a svoj prípis z 12.6.2014, ktorým odporcu v 1. rade vyzval na zaplatenie splatnej pohľadávky. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) nariadil pojednávanie. Odporcovia v 2. a 3. rade sa nedostavili bez uvedenia dôvodu, i keď im bolo predvolanie doručené riadne a včas a súd im doručil aj rovnopis vyjadrenia navrhovateľa so všetkými prílohami. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti odporcov a dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 7.6.2012, súd zistil, že sa odporca v 1. rade ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť remitentovi VOLKSBANK Slovensko, a.s., pod ktorým obchodným názvom v čase vystavenia zmenky navrhovateľ podnikal, dňa 2.7.2014 v Bratislave, Vysoká 9, zmenkovú sumu 202.733,36 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísali odporcovia v 2. a 3. rade. V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil len časť zmenkovej sumy 20.000 eur. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu navrhovateľ zmenkové práva preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Odporcovia namietali, že si nespomínajú, že by podpísali a avalovali uplatnenú zmenku, a preto majú pochybnosti, či nebola predmetná zmenka vyhotovená manipuláciou s podpismi.
Len samotná skutočnosť, že si odporcovia nepamätajú, že zmenku per aval podpísali, nepostačuje na záver, že ich zmenka nezaväzuje. V námietkach netvrdili, že sú ich podpisy nepravé a pochybnosti, či nedošlo pri vyhotovení zmenky k manipulácii s podpismi, boli vyvrátené listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ. Zabezpečenie pohľadávok veriteľa blankozmenkou avalovanou odporcami v 2. a 3. rade, bolo dojednané v bode 6. písm. b) zmluvy o financovaní č. 400 119 8301, ktorú navrhovateľ a odporca v 1. rade uzavreli dňa 7.6.2012. Všetci traja odporcovia boli účastníkmi zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 400 119 8301 zo dňa 7.6.2012. Odporcovia v 2. a 3. rade sú v záhlaví zmluvy označení ako avalisti. Podpisom zmluvy potvrdili, že vystaviteľ vydáva remitentovi neúplnú zmenku popísanú v tejto zmluve. Podľa popisu blankozmenky, uvedeného v článku 3 ods. 1.1.1. zmluvy, bola zmenka podpísaná odporcom v 2. a 3. rade ako avalistami. Ako nedôvodnú hodnotil súd aj námietku proti vyplneniu blankozmenky, ktorú odporcovia odôvodnili len predpokladom, že údaje boli doplnené bez oprávnenia po vystavení zmenky. Zo zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 400 119 8301 je zrejmé, že nielen odporca v 1. rade, ale aj odporcovia v 2. a 3. rade pri vydaní zmenky udelili navrhovateľovi oprávnenie blankozmenku vyplniť. K tejto námietke treba uviesť, že ak po doplnení chýbajúcich údajov listina obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, stáva sa riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia, t. j. ako by blankozmenkou nikdy nebola. Keďže si navrhovateľ uplatňuje práva z úplnej zmenky, nemal dôvod v návrhu uviesť, že pôvodne išlo o blankozmenku, ani preukázať, že mal oprávnenie chýbajúce údaje v listine doplniť. Zmenka je dokonalý, nesporný a abstraktný cenný papier, čo znamená, že zmenkové práva a záväzky sú definované iba zmenkovou listinou, z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu. Abstraktný charakter zmenka nestráca ani v prípade, ak bola vydaná ako zabezpečovacia. Vzhľadom na to nie je podstatné, že odporcovia v 2. a 3. rade neboli účastníkmi zmluvy o financovaní a nemali povinnosť navrhovateľovi ako kauzálnemu veriteľovi úver splatiť. Podpísaním zmenky per aval sa zaviazali za zaplatenie zmenky a podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona sú zaviazaní ako odporca v 1. rade, za ktorého sa zaručili. Odporcovia v 2. a 3. rade nemôžu odoprieť splnenie zmenkového ručiteľského záväzku len poukazom na to, že majetok odporcu v 1. rade mnohonásobne prevyšuje uplatnenú pohľadávku a navrhovateľ (údajne) nevyužil možnosť uspokojiť si svoju kauzálnu pohľadávku speňažením majetku dlžníka, resp. pri dojednávaní splátkového kalendára požadoval vyššie splátky, než boli v možnostiach dlžníka. Bez ohľadu na to, že odporcovia postup navrhovateľa považujú za nedobromyseľný a uplatňovanie postihových práv voči nim za odporujúce dobrým mravom, nie je možné námietke priznať úspech. Právo ručiteľa odoprieť plnenie, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník, upravuje § 549 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ).. Zmenkovo-právne vzťahy sú upravené zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie vyčerpávajúcim spôsobom, preto sa práva, povinnosti a postavenie zmenkového ručiteľa nemôžu posudzovať podľa iných predpisov všeobecnej povahy, ku ktorým patrí aj Občiansky zákonník. Na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je zabezpečenie povinnosti dlžníka (podľa druhej vety § 546 OZ ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník), sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30 ods. 1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej. V prípade všeobecného ručenia môže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie vyzval (§ 548 ods. 1 OZ), zmenkový ručiteľ je však samostatným dlžníkom, v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady. Majiteľ zmenky by preto mohol žiadať plnenie hoci len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných osôb. Záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či vystaviteľ zmenky má majetok, z ktorého bolo možné kauzálnu či zmenkovú pohľadávku uspokojiť. Nie je ku záväzku dlžníka subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine. Proti povinnosti poskytnúť plnenie zo zmenky sa avalista môže ubrániť len z dôvodov, ktoré vyplývajú zo zmenkového zákona. Zmenkový ručiteľský záväzok odporcov v 2. a 3. rade by preto nezanikol ani v prípade, ak by preukázali, že odporca v 1. rade ponúkol splatenie kauzálneho záväzku, či už splátkami alebo speňažením majetku a navrhovateľ jeho ponuku odmietol. S odporcami treba súhlasiť v tom, že doložka „bez protestu“ nezbavila navrhovateľa povinnosti predložiť zmenku na platenie. Skutočnosť, že ich navrhovateľ na zaplatenie zmenky nevyzval, však nie je dôkazom, že zmenku na platenie nepredložil. Prezentačnú povinnosť navrhovateľ mal len voči odporcovi v 1. rade, z čl. I. § 38 zmenkového zákona, ani z iných jeho ustanovení nevyplýva povinnosť majiteľa predkladať zmenku na platenie ručiteľom. Zhodne s navrhovateľom súd poukazuje na to, že vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky (čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona), preto by v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona navrhovateľ nestratil voči nemu svoje práva, ani keby sa odporcom podarilo preukázať, že lehoty na predloženie zmenky zmeškal. Odporcovia v 2. a 3. rade sú zaviazaní rovnako ako vystaviteľ zmenky, keďže sa zaňho zaručili (čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona), preto nemohol navrhovateľ postihové práva stratiť ani proti nim. Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach nemali odporcovia v 2. a 3. rade povinnosť tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti splniť, z ktorého dôvodu ponechal súd proti nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastúpením. Poskytnuté boli dva úkony právnej služby: písomné vyjadrenie zo 14.5.2015 k námietkam a účasť na pojednávaní 29.6.2015. Z tarifnej hodnoty veci 20.000 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 370,14 eur. Paušálna náhrada výdavkov prislúcha v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za každý z úkonov po 8,39 eur. Súčet odmeny a paušálnej náhrady, spolu 757,06 eur, sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 151,41 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %. Náhradu trov odporcovia v 2. a 3. rade zaplatia navrhovateľovi na základe § 149 ods. 1 OSP k rukám jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..