Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/87/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v právnej veci žalobcu: GRYF reklamné štúdio, s.r.o., Pažite 09 Žilina - Bytčica, IČO: 45 939 187, v zastúpení: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: DLT services s.r.o., Vyšehradská 23, 851 06 Bratislava, IČO: 44 087 268 o zaplatenie 6.949,60 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.949,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 6.949,60 EUR odo dňa 01.01.2011 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 416,50 EUR, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.175,98 EUR na účet právneho zástupcu vedený v Tatra banka, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 21.02.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.03.2011 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 6.949,60 EUR spolu s príslušenstvom a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil faktúru č. 20102157 vystavenú v zmysle objednávky žalovaného za prenájom reklamných plôch v celkovom počte 58 kusov za účelom umiestnenia reklamy žalovaného.

Súd vo veci vydal Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 15.03.2011. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore okrem iného uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobca pre neho predmetnú službu vykonal, zmluvné strany boli však ústne dohodnuté, že žalobca zohľadní vo výslednej cene za prenájom skutočnosť, že objednávka bola podpísaná až dňa 22.07.2010, preto k prenájmu reklamných plôch mohlo dôjsť nanajvýš na jeden júlový týždeň, žalovaný používal reklamné plochy na svoju reklamnú kampaň na hudobný festival TERCHOVSKÝ BUDZOGÁŇ asi len 2 - 3 týždne pred začiatkom festivalu (festival sa uskutočnil v dňoch ), preto mal žalovaný zaplatiť iba za toto obdobie. Žalovaný na reklamných plagátoch uvádzal po dohode so žalobcom, žalobcu ako reklamného partnera festivalu a robil mu tak reklamu.

V odpore tiež uviedol, že žalovaný a žalobca boli ústne dohodnutí, že žalobca vyššie uvedené skutočnosti zohľadní vo vystavenej faktúre za prenájom a v súlade s tým vystaví faktúru na sumu 5.840 EUR už vrátane DPH. Žalobca však napokon faktúru vystavil na sumu 6.949,60 EUR, čo bolo v rozpore s dohodou strán. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že žalobný návrh nie je dôvodný a navrhuje ho zamietnuť.

Vzhľadom na to, že žalovaný po podaní odporu voči platobnému rozkazu požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo povinnosťou súdu skúmať, či je oslobodenie žalovaného od platenia súdnych poplatkov dôvodné.

Súd uznesením sp. zn. - 133 zo dňa 16.01.2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 416,50 EUR. Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii a nie je schopný zaplatiť súdny poplatok za odpor. Žalovaný nemá dostatok disponibilných finančných prostriedkov vo výške umožňujúcej zaplatenie súdneho poplatku za odpor v relatívne krátkom časovom úseku určenom na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

Uznesením č.k. -129 zo dňa 08.10.2013 Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. -133 zo dňa 16.01.2014 potvrdil. V odôvodnení uznesenia uviedol, tak ako i súd prvého stupňa, že úhrada súdneho poplatku za odpor vo výške 416,50 EUR by nijako neohrozila existenciu ani nezmenila celkovú hospodársku situáciu žalovaného.

Súd vytýčil pojednávanie v predmetnej veci na deň 29.06.2015, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to žalobným návrhom, výpisom z obchodného registra žalobcu ako i žalovaného, predžalobnou výzvou zo dňa 21.02.2011, zmluvou o predaji podniku žalobcu, odporom voči platobnému rozkazu zo dňa 21.04.2011, vyjadrením žalobcu k podanému odporu zo dňa 26.05.2011, návrhom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalovaným, účtovnými dokladmi žalovaného, daňovým priznaním za rok 2009, výpismi z bežných účtov za mesiac marec 2011, apríl 2011 a máj 2011, účtovnou závierkou za rok 2009 a 2010, uznesením sp. zn. - 121 zo dňa 28.11.2012, uznesením sp. zn. - 133 zo dňa 16.01.2014, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 129 zo dňa 08.10.2013, vyslúchol právnu zástupkyňu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného a na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca tak, ako to opísal v žalobnom návrhu vystavil žalovanému faktúru č. 20102157, splatnú dňa 02.01.2011 na sumu 6.949,60 EUR vystavenú v zmysle objednávky žalovaného za prenájom reklamných plôch v celkovom počte 58 kusov za účelom umiestnenia reklamy žalovaného, prenájmu reklamných plôch, bilboardov a bigboardov.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu uviedla, že je skutočne pravdivá dohoda žalobcu so žalovaným o uvádzaní žalobcu ako reklamného partnera na plagátoch umiestnených na reklamných plochách. Tvrdenie žalovaného v odpore ohľadom prísľubu zohľadnenia tejto skutočnosti pri výslednej cene za prenájom je tiež pravdivé, avšak tu treba zdôrazniť, že táto skutočnosť už bola zohľadnená pri predložení cenovej ponuky. Nebolo povinnosťou žalobcu skúmať na aký účel, dobu, cieľ, produkt, resp. službu je reklamná kampaň žalovaného zameraná a túto skutočnosť žalobca ani neskúmal. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie ceny nájmu je dohoda účastníkov, pričom v prejednávanej veci sa cena odvíjala od dĺžky trvania nájmu, ktorá bola stanovená na mesačné obdobia a nie na počet dní poprípade týždňov počas ktorých žalovaný reklamnú kampaň reálne využíval.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že pred pojednávaním sa chcel skontaktovať so žalovaným, nepodarilo sa mu to, písomná zásielka sa vrátila späť ako „adresát neznámy“. Zotrval však na svojich písomných podaniach, ktoré sú založené v súdnom spise.

Z priloženej mailovej komunikácie vyplýva, že ku dňu 14.07.2010 žalovaný kontaktoval žalobcu za účelom špecifikácie doručenia potlačí na reklamné plochy žalobcu, ktoré boli predmetom nájmu. Z mailovej komunikácie je teda zrejmé, že žalovaný bol so žalobcom v kontakte už pred dňom 22.07.2010 (kedy došlo k podpísaniu objednávky reklamných panelov žalovaným), pričom žalobca vypracoval objednávku už skôr a následne ju zaslal žalovanému ako písomný doklad pre svoju potrebu.

Žalovaný v odpore uviedol - odsek 6. a 7., že .... po dohode so žalobcom na plagátoch obsahujúcich reklamu na festival .... uvádzal žalobcu, čím priamo potvrdil existenciu nájomného vzťahu medzi ním a žalobcom. Ďalej tvrdí: „žalovaný a žalobca boli ústne dohodnutí, že žalobca zohľadní skutočnosti .... vo výslednej cene za prenájom“, čím taktiež priamo potvrdzuje, že existoval nájomný vzťah a aj dohoda o cene za prenájom.

Žalovaný zaslanú faktúru nikdy nenamietal a nerozporoval, bol si teda vedomý, že medzi ním a žalobcom existoval právny titul na základe ktorého bolo jeho povinnosťou vykonať za dodanú službu úhradu žalobcovi. Naviac žalobca na podporu svojich tvrdení založil do súdneho spisu i objednávku reklamných panelov, kde je uvedené: Cena kampane spolu 5.840 EUR bez DPH, ceny sú uvedené bez 19% DPH. Pri súčte ceny 5.840 EUR a 19% DPH vyjde výsledná cena a to cena fakturovaná žalobcom - 6. 949,60 EUR.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že cena uvedená vo faktúre č. XXXXXXXX splatnej dňa 02.01.2011 spolu s DPH vo výške 6.949,60 EUR je správna.

Faktúra je písomným, účtovným dokladom, ktorý zachytáva určitý výmenný vzťah (napríklad predaj tovaru, poskytnutie služieb a podobne) dvoch právnych subjektov. V oblasti obchodu patrí medzi najrozšírenejšie písomnosti. Faktúru vystavuje strana, ktorá dodávku tovaru, službu, a podobne, realizovala. Faktúra slúži ako daňový doklad na účely dane a môže byť aj podkladom pre vystavenie platobného dokladu - napríklad príkazu na úhradu, zmenky a podobne.

Súd na základe vykonaného dokazovania prisvedčil tvrdeniam žalobcu, že žalovaný spornú faktúru nereklamoval, nežiadal o jej opravu, nespochybnil legitimitu vystavenej faktúry. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že žalovaný ju s veľkou pravdepodobnosťou v súlade so zákonom o účtovníctve, zahrnul aj do svojho účtovníctva ako výdavky. Za predpokladu, že tak urobil, uznal dôvodnosť a opodstatnenosť faktúry, ktorú mu žalobca zaslal.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Vykonaným dokazovaním súd ustálil, že nie je možné stotožniť sa s obranou žalovaného v tom zmysle, že žalovaný a žalobca boli ústne dohodnutí, že žalobca skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v odpore zohľadní vo vystavenej faktúre za prenájom a v súlade s tým vystaví faktúru na sumu 5.840 EUR už vrátane DPH. Žalobca však napokon faktúru vystavil na sumu 6.949,60 EUR, čo bolo v rozpore s dohodou strán. Žalovaný k podanému odporu nepriložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval tvrdenia uvedené v odpore. V prípade, ak by aj súd pripustil, obranu žalovaného, že tovar dodaný žalobcom bol vadný, mal žalovaný možnosť reklamovať vadný tovar alebo žiadať zľavu z ceny. Obranu žalovaného považuje súd za účelovú s cieľom oddialiť konečné rozhodnutie vo veci samej, čo sa mu v konečnom dôsledku rôznymi úkonmi procesného charakteru i podarilo.

Štautárny zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, aj keď mu právny zástupca písal, predmetná zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy.“ Právny zástupca žalovaného mal snahu skontaktovať sa so svojim klientom, uviedol, že ho písomne kontaktoval aj ohľadom súdneho pojednávania, avšak bezvýsledne. Je potrebné uviesť, že v prípade ak dôjde k vypovedaniu plnomocenstva právneho zástupcu žalovaného bude na žalovanom, aby sa „sám staral o spory, v ktorých je účastníkom“ lebo zánikom mandátnej zmluvy medzi ním a advokátskou kanceláriou tieto povinnosti prevezme na seba.

Právnemu zástupcovi žalovaného nemožno uprieť jeho snahu skontaktovať sa so žalovaným, žiaľ jeho úsilie bolo bezvýsledné a bez prítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného nemohol účinne svojho klienta brániť.

Podľa § 101 odsek 1 OSP účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 101 odsek 3 OSP ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

Vychádzajúc zo vzájomnosti záväzkovo právneho vzťahu, žalobca si svoj záväzok splnil, čím mu vznikol nárok na plnenie zo strany žalovaného. Žalovaný si však svoju povinnosť zaplatiť za dodaný prenájom reklamných plôch nesplnil, čím sa dostal do omeškania.

Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je úroková sadzba určená podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. s účinnosťou od 15.01.2009 je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný súdu nepredložil relevantné dôkazy na preukázanie tvrdení v podanom odpore.

Súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odpore neboli počas prejednania veci vôbec preukázané a súd vyhodnotil konanie žalovaného ako účelové s cieľom predĺžiť súdne konanie, čo sa mu skutočne v jeho prospech aj podarilo.

Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t. j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na hospodárnosť konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe predložených dokladov mal súd nárok žalobcu za dostatočne preukázaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.S.P., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi.

Súd žalobcovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 416,50 EUR podľa položky 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Výška trov konania žalobcu pozostávala z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1.175,98 EUR podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:

1.) 1 úkon PS - prevzatia a príprava právneho zastúpenia za rok 2011 vo výške 237,34 EUR + režijný paušál 7,41 EUR + 20 % DPH,

2.) 1 úkon PS - písomné podanie na súd zo dňa 21.02.2011 vo výške 237,34 EUR + režijný paušál 7,41 EUR + 20 % DPH,

3.) 1 úkon PS- písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 26.05.2011 vo výške 237,34 EUR + režijný paušál 7,41 EUR + 20% DPH,

4.) 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 29.06.2015 vo výške 237,34 EUR + režijný paušál 8,39 EUR + 20 % DPH.

Súd právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - predžalobná výzva zo dňa 21.02.2011, nakoľko súd uvedenú výzvu nepovažoval za potrebnú. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedený úkon navrhovateľa považuje za nadbytočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.