Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_13CoE-46-2015.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Subarea
13CoE/46/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: J. M. s.r.o., Y. XXX/A, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou verita, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: C. F., nar. XX.XX.XXXX, Y. 2, XXX XX F., zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice-okolie, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Exekútorský úrad, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 1203/14, o vymoženie 1.238,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 13.10.2014, č. k. 16Er/5621/2014-12, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie.
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 16Er/5621/2014-12 zo dňa 13.10.2014.
Z a s t a v u j e exekúciu.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. , so sídlom v Bratislave zo dňa 13.1.2014, sp. zn. PW-A/0413/0082, doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa dňa 26.9.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa § 2 písm. b/, § 3 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva zo dňa 26.6.2006 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému spotrebiteľský úver formou poskytnutia úverového rámca, pričom povinný vyčerpal z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1659,70 eur. Povinný sa zaviazal zaplatiť úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,46 eur z toho rámca vždy k 23.dňu v mesiaci. Povinný pohľadávku čiastočne splatil a ku dňu podania návrhu na začatie exekúcie nesplatil pohľadávku vo výške 1238,30 eur s príslušenstvom.
Uviedol, že pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnejšej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto zákon rámcovo vymedzuje, ktoré podmienky sa považujú za neprijateľné a v dôsledku toho za neplatné. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať tento spor od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom - Obchodné podmienky pre úver čl.9-bod 9.2, podľa ktorej všetky spory, ktoré medzi nimi zo zmluvy a v súvislosti s ňou vzniknú, rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd. Takéto dojednanie je v rozpore so zákonom a teda sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Poštová banka a.s., sú obsiahnuté neprijateľné podmienky, a to jednak v čl. 9 bod 9.2. - Záverečné ustanovenia Obchodných podmienok pre úver, ktorým je určená miestna príslušnosť všeobecného súdu v neprospech spotrebiteľa (vzdialenosť od bydliska spotrebiteľa viac ako 400 km) a tiež rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ neplatná. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z. z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s tým , že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. V ďalšom vyčítal súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.
Oprávnený písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 30.12.2014 zobral návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť a navrhol zastaviť exekučné konanie bez uvedenia dôvodu. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a žiadal zastaviť konanie o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň žiadal podľa ustanovenie § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátiť zaplatený súdny poplatok.
Oprávnený zobral návrh na vykonanie exekúcie späť v odvolacom konaní.
Odvolací súd preto podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku použil aj na toto exekučné konanie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o späťvzatí návrhu v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Odvolací súd na základe citovaného ustanovenia § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zobral späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd prvého stupňa poveril exekútora vykonaním exekúcie a skôr, ako o odvolaní oprávneného proti zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol odvolací súd.
Odvolací súd preto podľa § 208 veta tretia O.s.p. po tom, ako pripustil späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/5621/2014-12 zo dňa 13.10.2014, ktorým súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 208 veta tretia O.s.p. po zrušení uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd zastavil exekúciu.
Odvolací súd nerozhodol o návrhu oprávneného v späťvzatí návrhu o trovách konania, pretože o trovách konania nerozhodol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, preto o trovách celého konania podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa je oprávnený vo veci rozhodnúť aj o vrátení súdneho poplatku podľa § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože súd prvého stupňa je oprávnený vykonať poplatkové úkony - vyrubiť súdny poplatok a rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.