Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-101-2015.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/101/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.1.2014 č. k. 16C/253/2014-33, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16C/253/2014-33 žalobu zamietol. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy 365,11 eur titulom oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu - Okresného súdu Humenné o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej M. W. v exekučnej veci sp. zn. Ex 7466/2011. Majetková škoda mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala sa takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda predstavuje účelne náklady vynaložené na správu pohľadávky, z toho 70,- eur na pracovné výkony zamestnancov informačného, sumou 40,- eur na udržiavanie a správu informačného systému, na urgencie exekučného súdu ďalších 15,- eur. Pri nemajetkovej ujme u žalobcu boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania na skoré vybavenie veci, pričom došlo k ohrozeniu podnikateľských aktivít žalobcu, porušením jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Podľa Ústavného súdu, primeraná náhrada za prieťahy v súdnom konaní je 55,- eur za jeden mesiac.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť štátu musí byť preukázaná, že bolo vydané nezákonné rozhodnutie, resp. došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že vznikla škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal. Praktiky žalobcu sú vnímané verejnosťou negatívne, pričom Európska komisia už konštatovala porušenia práv spotrebiteľov v dôsledku podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne povedomie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka vyčíslenia škody a náhrady nemajetkovej ujmy, tak náhrada škody je vypočítaná hypoteticky a nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody. Nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tam je potrebné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj subjekt, ktorý tvrdí, že mu vznikla škoda alebo ujma, tak musí ju preukázať.
Okresný súd vo veci vychádzal zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku porušenia povinnosti Okresným súdom Humenné ako exekučného súdu rozhodnúť o zámene súdneho exekútora v 15- dňovej lehote. Táto lehota vyplýva z Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., a to § 44 ods. 2, že súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Základným predpokladom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie a vybavenie sťažnosti na prieťahy v konaní, s tým, že musí byť konštatované, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia prieťahmi v súdnom konaní, resp. je to rozhodnutie Ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v exekučnej veci došlo k zbytočným prieťahom, resp. že sudca bol v exekučnom konaní bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy v súdnom konaní. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou uplatnených nárokov.
Súd konštatuje, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom konaní bol spotrebiteľ. Spotrebiteľom je potrebné poskytovať zvýšenú ochranu, pretože k tomu ho zaväzuje § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., podľa ktorého sa posudzujú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a pri ich zistení tieto neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preskúmavanie vyplýva ako z Exekučného poriadku, tak aj zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu má skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Potom súd exekúciu zastaví. Keď exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý má určité špecifiká, potom integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu je aj preskúmavanie exekučného titulu, na čo je súd oprávnený z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vec, ktorý sa preskúmavala, sa týkala aj zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia pre súdneho exekútora. Keď žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ide o zmenšenie jeho majetku. Podľa súdu, náklady,
ktoré sú účtované ako náhrada škody, nie sú relevantné, pretože informačný systém musí žalobca udržiavať tak či tak a náklady, ktoré si vyčíslil, nemohli byť priamo spôsobené tvrdeným neskorým konaním exekučného súdu. Súdu tak chýba priama príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením práva a vznikom škody. Ďalej sa poukazuje na to, že každé podnikanie nesie so sebou určité riziko. Z toho dôvodu okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnych skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnych skutočností a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Súdom neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti či rozsahom nevybavenej súdnej agendy a pod.. Dohovor ale zaväzuje zmluvné strany, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.
Odvolateľ vyčíta súdu, že nevyužil Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, pričom je to dôkaz, ktorý mal byť súdom oboznámený. Súd neprerušil konanie z dôvodov ústavnej sťažnosti. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie prejednanie.
Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdom skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Exekučný poriadok dáva súdom z úradnej moci povinnosť skúmať žiadosti o udelenie poverenia a limituje to 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia.
Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej zmluve, kde exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. Potom žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa 10.11.2011 č. k. 10Er/589/2011-11 proti povinnej M. W.). Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, preto okresný súd zamietol žiadosť žalobcu o udelenie poverenia.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia, ale táto 15-dňová lehota nie je stanovená aj pre prípady, keď súd nevyhovie návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Keďže z Exekučného poriadku nevyplýva táto povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia v konkrétnej lehote, nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcom na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z..
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa ani žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie a neexistujúce zákonné lehoty. Nemožno ani konštatovať porušenie právnej povinnosti súdom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
Predpokladom nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je v prvom rade konštatovanie porušenia tejto povinnosti súdom, pričom všeobecné súdy nie sú oprávnené v konaní o náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní iným súdom. Preto nie je dostatok právomoci všeobecných súdov preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdnych konaní v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. K takémuto posúdeniu môže dôjsť len Ústavným súdom na základe ústavnej sťažnosti alebo na základe sťažnosti predsedovi okresného súdu, ktorý prípadne bude riešiť disciplinárne postihy sudcu. Keďže neexistuje rozhodnutie o prieťahoch Okresného súdu Humenné v súdnom konaní, nie je ani materiálny predpoklad na začatie konania o náhrade škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514, čo už konštatuje okresný súd v odôvodnení rozhodnutia. Aj z tohto dôvodu je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu na náhradu škody zamietol.
Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu pri použití § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný postup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy, prípadne na disciplinárne konanie, ktoré konštatoval Ústavný súd. Keďže neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy v sporových veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného aj pred 1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody, kde škoda predstavuje náklady v súvislosti s evidenciou pohľadávky. Ide o administratívne náklady správy pohľadávky, ktoré nie je možné uplatniť ako náhradu škody, pretože tieto administratívne náklady tak či tak má žalobca v súvislosti so správou pohľadávok z úverových zmlúv. Pokiaľ si uplatňuje nemajetkovú ujmu, tak žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup, ktorým by došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, nepreukázal, že došlo k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít, že stratil dôveru v spravodlivosť v súdnictve, pričom ide len o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či nemajetkovej ujmy, keď v exekučných konaniach boli už konštatované neprijateľné zmluvné podmienky, a to rozhodcovská doložka, preto žalobca ako oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie proti povinnému a dám zapríčinil neúspech v exekučnom konaní.
Žalobca vyčíta, že nebol využitý Znalecký posudok č. 1/2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave. Na tzv. znalecký posudok nie je možné prihliadať, pretože dokazovanie znalcom nebolo nariadené súdom. Naviac, sumy uvádzané v znaleckom posudku sú len absolútne čísla výpočtu hypotetickej paušálnej náhrady za porušenie povinnosti súdom bez konkrétneho vzťahu k tomu-ktorému konkrétnemu prípadu zo súdnych žalôb. Keďže nie je preukázaná konkrétna výška škody v jednotlivých uplatnených nárokoch žalobcu, ani z tohto dôvodu pre neunesenie dôkazného bremena nie je možné priznať žalobcovi náhradu škody či nemajetkovej ujmy.
Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, pretože o nich bolo rozhodnuté správne. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., neúspešný žalobca má povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto úspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov prvostupňového konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Žalobca vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky a konanie na Ústavnom súde. V spise sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania, preto o takomto návrhu žalobcu nemohol rozhodovať ani súd prvého stupňa. Odvolací súd preto nevidí dôvod na porušenie práva žalobcu v tom, že okresný súd neprerušil konanie do doby rozhodnutia o ústavnej sťažnosti.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.