Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_6T-55-2015.pdf
PDF · 103.81 KB
No categories available
6T/55/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Rudolfa Babiča, v trestnej veci obžalovaného V. F., trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 29. júna 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. F., nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom mesto V., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, slobodný, nezamestnaný,
j e v i n n ý, ž e
dňa 23. 1. 2015 v čase okolo 13,00 hod. v Poprade, po predchádzajúcom spoločnom požívaní alkoholických nápojov s poškodeným V. W. v Q. na autobusovej stanici v V., pod zámienkou ukázania poškodenému cestu do hotela F., zaviedol poškodeného do priestoru medzi hotelom F. a W. na chodník, ktorý spája ulicu W. s ulicou Q. v V., kde fyzicky napadol poškodeného V. W. takým spôsobom, že ho udrel päsťou do oblasti tváre, na čo poškodený spadol na zem, tak ho začal kopať do rôznych častí tela, následne sa nad neho zohol a začal mu prehľadávať vrecká na odeve, avšak poškodený si svoju ruku vložil do pravého vrecka nohavíc, kde si svoje peniaze zovrel do dlane a svojím telom ležal na zadnom pravom vrecku nohavíc, v ktorom mal svoj mobilný telefón, teda obvinený mu žiadne peniaze vo vreckách nenašiel, na čo ho znova začal kopať do rôznych častí tela a po chvíli z miesta ušiel, čím svojím konaním poškodenému V. W. spôsobil zranenia v oblasti čela a pomliaždenie palca, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť a poškodením odevu mu spôsobil škodu vo výške 15,- eur, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to
- rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/88/1999 zo dňa 8. 2. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 2. 2001 a ktorým bol uznaný vinným aj z pokračujúceho trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona k § 234 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 79 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 82 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, v ktorej skúšobnej dobe, na základe uznesenia Okresného súdu Poprad 5T/88/1999 zo dňa 7. 11. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. 11. 2002 neosvedčil a ktorým bolo rozhodnuté, že trest v trvaní 18 mesiacov vykoná so zaradením výkonu podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 23. 2. 2006
- rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/219/2001 zo dňa 10. 1. 2002, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 3To/77/2002 zo dňa 18. 7. 2002, ktorým bol uznaný vinným aj z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 23. 8. 2004
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol už dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za niektorý z trestných činov uvedených v § 47 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 437 ods. 5 Trestného zákona
č í m s p á c h a l
dokonaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 47 ods. 2 Trestného zákona a § 437 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej B. G. V., a. s. O., Q. XX XXX XX O., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 20,23 eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 14. 5. 2015 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 53/15 zo dňa 12. 5. 2015 na obvineného V. F. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v samotnej obžalobe. Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaný V. F. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Vo svojej výpovedi uviedol, že skutok, pre ktorý je trestne stíhaný priznáva a ľutuje s tým, že sa chce ospravedlniť poškodenému. Ďalej využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania spáchanie skutku poprel. Uviedol, že kritického dňa okolo obeda sa stretol s poškodeným na železničnej stanici, ktorému pomohol s odložením batožiny v Q. na autobusovej stanici, kde potom aj konzumovali aj alkoholické nápoje. Poškodený chcel ísť do hotela F., ale nakoľko nevedel, kde sa tento nachádza, tak mu šiel ukázať cestu. Keď išli po ceste do mesta, poškodený začal do neho vyskakovať a povedal, že mu zlomí väzy. Najprv ho poškodený chytil za bundu v oblasti hrude oboma rukami, na čo poškodeného chytil rovnakým spôsobom aj on. Poškodený si zrejme potom myslel, že mu chce vziať telefón, tak ho chytil za jeho ruku, spoločne sa naťahovali a spadli na zem. Chcel vstať a odísť, ale poškodený ho rukou chytil za nohu. Z uvedeného dôvodu ho asi dvakrát kopol do hlavy a potom ušiel preč. Nič poškodenému nevzal, ani ho neprehľadával, to si iba myslel poškodený. Ľutuje, že zbil poškodeného.
Svedok poškodený V. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 23. 1. 2015 pricestoval vlakom do Popradu, kde sa mal zúčastniť pohovoru o zamestnanie v hoteli F.. Po príchode na železničnú stanicu si chcel odložiť batožinu do úschovne, no žiadna úschovňa sa tam nenachádzala. Vyšiel pred stanicu, kde si chcel zafajčiť a vtedy k nemu prišiel nejaký Róm, ktorý od neho pýtal cigaretu. Následne sa dali spolu do reči, Róm mu navrhol, že má známu v jednom bare a že tam si môže nechať svoje veci, s čím súhlasil. Zaviedol ho do uvedeného baru, kde sa pýtal čašníčky, či si tam môže nechať tašku, s čím ona súhlasila. Za pomoc kúpil Rómovi pivo aj poldeci, rovnako ako sebe. Začali sa spolu rozprávať, či vypil aj ďalšie poldeci alkoholu, na to si už nepamätá, ale pamätá si, že obžalovaný potom doniesol dva poháriky alkoholu, z ktorých už isto nekonzumoval. Predtým, než sa stretol s obžalovaným, nič vypité nemal, celkovo mal vypité jedno pivo a jedno alebo dve poldeci. Následne sa obžalovaného opýtal, kde
je hotel F., tak mu tento povedal, že mu to ukáže. Spolu sa vybrali k predmetnému hotelu, obžalovaný šiel pred ním, zrazu začal bežať, na čo aj on bežal za ním. Potom ho stratil z dohľadu a následne obžalovaný vyšiel spoza stromov, resp. kríkov, ktoré tam boli a udrel ho päsťou do tváre, do čela, do oblasti pod nosom. Na to spadol na zem, na chrbát. Obžalovaný ho začal prehľadávať, prehľadával mu vrecká, zdá sa mu, že aj vnútorné vrecko bundy, ako aj vrecká na rifliach. Peniaze mal v pravom vrecku riflí, do ktorého sa obžalovaný tiež snažil dostať, ale on mu položil ruku a nepustil ho tam. Mal pri sebe aj mobilný telefón, ktorý mal však v zadnom vrecku nohavíc a keďže stále ležal na chrbte, tak sa tam obžalovaný nedostal. Všetko to trvalo veľmi rýchlo, on kričal opakovane o pomoc, no nablízku nikoho nevidel. Keď obžalovaný zistil, že nemá šancu peniaze vybrať, tak prestal, kopol ešte do neho, a to viackrát do oblasti celého tela a potom utekal preč. Potvrdil, že osoba, ktorá ho napadla a prehľadávala bol obžalovaný s tým rozdielom, že vtedy mal ešte bradu, no keď ho chytili policajti, tak mal už len fúzy. Po útoku vstal zo zeme, očistil sa a rovnakou cestou sa vrátil späť. Následne bol aj na lekárskom ošetrení. Ako poškodený nárok na náhradu škody voči obžalovanému si neuplatnil.
Z oboznámenej svedeckej výpovedi z prípravného konania X.. H. O. - splnomocnenca poškodenej B. G. V., a. s. súd konštatoval, že svedkyňa k okolnostiam skutku sa vyjadriť nevedela, pričom táto vypovedala iba k vynaloženým nákladom súvisiacim s poškodením zdravia poškodeného zo dňa 23. 1. 2015, keď si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 20,2 eur.
Svedkyňa G. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje ako čašníčka v Q. pri autobusovej stanici v V.. Pamätá si, že kritického dňa okolo obeda prišiel do baru obžalovaný, ktorého pozná z videnia spolu s poškodeným, ktorého videla prvýkrát v živote. Obaja prišli hneď k nej k baru s tým, či si tam môžu uschovať veci, s čím ona súhlasila. Hneď pri bare vypili dva poldeci a potom si šli obaja sadnúť. Pamätá si, že poškodený platil dvakrát alkohol, raz alkohol platil obžalovaný s tým, že v bare sa platí hneď každé kolo. Počula, ako obžalovaný s poškodeným sa bavil o tom, že ho pôjde odprevadiť, resp. mu ukáže, kde je hotel F.. Poškodeného potom upozornila, aby si dával pozor. Následne obaja odišli a po čase sa vrátil iba poškodený, ktorý bol zakrvavený a ktorý jej povedal, že bol prepadnutý osobou, ktorá s ním bola v Q..
Svedkyňa Q. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje v pracovnej agentúre, ktorá má svoje sídlo v hoteli F.. Kritického dňa do kancelárie vošiel jeden muž, na ktorom videla, že je zakrvavený, tiekla mu krv z čela. Ten muž sa jej predstavil ako W. s tým, že prišiel na pohovor. Takisto jej povedal, že bol obeťou prepadnutia. V kancelárii sa zdržal krátko, pričom ona mu dala iba dotazník s tým, aby ho vyplnil a poslal poštou.
Znalkyňa Q.. H. Q. S., ktorá je jedným z dvoch znalcov, ktorí podali znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu, ani v čase znaleckého vyšetrenia netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani chorobou. V osobe obžalovaného ide o emočne nevyrovnanú poruchu osobnosti s podpriemerným intelektom a chronickým alkoholizmom na rozhraní druhého a tretieho vývinového štádia s rozvinutou závislosťou od alkoholu. Obžalovaný v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, a to na rozhraní medzi podnapitosťou až opitosťou ľahkého stupňa, a tak jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť a nebezpečenstvo svojho konania, ako aj schopnosť svoje konanie ovládať, boli zmenšené pod vplyvom užitého alkoholu, a to nepodstatne. Keďže obžalovaný nie je duševne chorý, ochranné psychiatrické liečenie nie je potrebné, vzhľadom na chronický alkoholizmus však znalci doporučujú obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Patologický alkoholizmus u obžalovaného zistený nebol. V rámci osobnostnej výbavy a charakteristiky obžalovaného boli u neho zistené sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu, ktoré sú potenciované užitím alkoholom. Organické zmeny centrálneho nervového systému zistené neboli.
Z oboznámeného znaleckého posudku KÚ PZ Košice podaného pod číslom ČES: PPZ-KEU- EXP-2015/528 vyplýva, že DNA profil ľudskej krvi zaistenej z predloženého predmetu skúmania č. 1 - topánok (ktoré vydal obžalovaný V. F. po svojom zadržaní) sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru poškodeného V. W.. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom vyššie uvedených krvných stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom ďalších listinných dôkazov, a to zápisov o dychovej skúške obžalovaného, lekárskych správ a potvrdení vzťahujúcich sa k poranenia poškodeného, zápisnice o
prehliadke tela poškodeného a obžalovaného s fotodokumentáciou, pripojených rozsudkom a trestných spisov súvisiacich s osobou obžalovaného, ako aj registra trestov, charakteristík a výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal obžalovaný V. F..
Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti v celom rozsahu usvedčuje vo svojej výpovedi svedok poškodený V. W., ktorý tak na hlavnom pojednávaní, ale aj vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, resp. vyjadreniach v rámci vykonanej konfrontácie s obžalovaným popísal okolnosti skutku, popísal okolnosti, za ktorých prišiel do kontaktu s obžalovaným, ako aj skutočnosti, ktoré súvisia s fyzickým napadnutím jeho osoby zo strany obžalovaného, po ktorom nasledovala snaha obžalovaného zmocniť sa jeho vecí, keď tento mu začal prehľadávať vrecká, no v dôsledku aktívnej obrany sa obžalovanému žiadnej z vecí (či už peňazí alebo mobilného telefónu) zmocniť nepodarilo. Uvedenej výpovedi poškodeného korešponduje aj vlastné priznanie obžalovaného na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní obžalovaný spáchanie skutku popieral, priznával iba použitie násilia vo vzťahu k poškodenému s tým, že vrecká poškodenému neprehľadával (v prípravnom konaní v rámci procesného úkonu oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania už obžalovaný svoj postoj k trestnej činnosti zmenil, svoje konanie priznal a oľutoval a inicioval konanie o dohode o vine a treste). V zhode s vyššie uvedenými dôkazmi sú aj výpovede ďalších vypočutých svedkov, a to svedkyne F., ktorá potvrdila, že kritického dňa bol obžalovaný s poškodeným v kontakte, následne spolu odišli a keď sa potom vrátil už len poškodený, videla na ňom, že má zakrvavenú tvár, pričom uvádzal, že ho prepadol obžalovaný. V rovnakom obsahu sa nesie aj výpoveď aj ďalšej vypočutej svedkyne G.. Spáchanie skutku zo strany obžalovaného potvrdzujú aj výsledky expertízneho skúmania, ktorými bolo potvrdené, že na topánkach, ktoré vydal obžalovaný, boli nájdené biologické stopy - krv, pričom DNA analýzou bolo preukázané, že uvedený biologický materiál pochádza od osoby poškodeného V. W.. Na základe vyššie vykonaných dôkazov potom súd trestnú činnosť obžalovaného považoval v celom rozsahu za preukázanú.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako dokonaný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmyslu § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana osobnej slobody a majetku každého jednotlivca, ktorého sa chce páchateľ zmocniť násilným spôsobom. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Súčasne v súvislosti s ustálením právnej kvalifikácie súd konštatoval, že obžalovaný takéhoto trestného činu sa dopustil napriek tomu, že bol už potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to
rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/88/1999 zo dňa 8. 2. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. 2. 2001a ktorým bol uznaný vinným aj z pokračujúceho trestného činu lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona k § 234 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 79 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon mu podľa § 82 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, v ktorej skúšobnej dobe, na základe uznesenia Okresného súdu Poprad 5T/88/1999 zo dňa 7. 11. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. 11. 2002 neosvedčil a ktorým bolo rozhodnuté, že trest v trvaní 18 mesiacov vykoná so zaradením výkonu podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 23. 2. 2006,
rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/219/2001 zo dňa 10. 1. 2002, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 3To/77/2002 zo dňa 18. 7. 2002, ktorým bol uznaný vinným aj z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého podľa § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do I. nápravno-výchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 23. 8. 2004,
pričom žiadne z týchto odsúdení nie je u obžalovaného zahladené. V prípade odsúdenia vo veci Okresného súdu Poprad 5T/88/1999 súd zistil, že v danom prípade bol obžalovaný odsúdený a následne aj potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody ešte ako mladistvý páchateľ, pričom v tomto prípade nebolo rozhodnuté o zahladení odsúdenia menovaného po vykonaní trestu vychádzajúc zo správania obžalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere súd zistil, že uvedený trest odňatia slobody obžalovaný vykonával v období od 23. 8. 2004 (po vykonaní trestu vo veci Okresného súdu Poprad 5T/219/2001) až do 23. 2. 2006. S výkonom uvedeného trestu bolo započaté v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, pričom obžalovaný dňa 21. 9. 2004 pre ďalší výkon trestu bol dodaný do ÚVTOS Košice - Šaca, kde uložený trest vykonával až do svojho prepustenia dňa 23. 2. 2006. Z hľadiska posúdenia podmienok pre zahladenie odsúdenia v danej trestnej veci súd potom riešil ako predbežnú otázku, či takéto podmienky boli alebo neboli splnené, a preto si vyžiadal správu - charakteristiku zo strany ÚVTOS Košice - Šaca o správaní sa obžalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody v predmetnej trestnej veci. Zo strany ústavu bolo súdu oznámené, že takúto charakteristiku nie je možné zaslať, pretože doklady ohľadom týchto skutočností boli už skartované. Na druhej strane však súd v tomto smere zistil, že takáto charakteristika je obsahom pripojeného trestného spisu obžalovaného, a to spisu Okresného súdu Poprad 2T/30/2007 (na čl. 157 uvedeného spisu), z ktorej charakteristiky vyplýva, že obžalovaný počas výkonu trestu bol krátkodobo zaradený na rôzne pracoviská, kde sa neosvedčil, úlohy a povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku neplnil, patril k problémovým klientom. Vyskytovali sa u neho nedostatky najmä v dodržiavaní režimu dňa, v slabej pracovnej morálke, odmietaní práce, poškodzovanie ústavného majetku, neplnenie príkazov personálu. Počas výkon trestu bol 12-krát disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol. Vyššie uvedená charakteristika nesvedčí o tom, aby v prípade obžalovaného s prihliadnutím na jeho správanie počas výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával a ktorý mu bol uložený ako mladistvému páchateľovi, boli splnené zákonné predpoklady pre zahladenie odsúdenia.
K osobe obžalovaného v súvislosti s vykonaným dokazovaním ďalej súd zistil, že tento počas aktuálneho výkonu väzby v predmetnej trestnej veci je hodnotený kladne, keď Ústav na výkon väzby Prešov jeho správanie hodnotí ako slušné a disciplinované. Okrem vyššie uvedených odsúdení pre trestnú činnosť rovnakého charakteru bolo ďalej zistené v registri trestov, že obžalovaný bol ešte 4-krát odsúdený, a to v roku 1999 pre majetkovú trestnú činnosť, kedy bolo upustené od potrestania. Trestným rozkazom Špeciálneho súdu v Pezinku č. k.: PK 1T/3/2007 zo dňa 26. 2. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 3. 2007 bol právoplatne odsúdený pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad 2T/30/2007 zo dňa 19. 4. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 4. 2007, a to pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom súčasne výrok o treste z rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku vo veci PK 1T/3/2007 bol zrušený. V evidencii priestupkov má ďalšie 3 záznamy, a to za priestupky spáchané v decembri 2014, za ktoré bol postihovaný blokovými pokutami, keď šlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a priestupok proti majetku.
Za trestnú činnosť, pre ktorú je obžalovaný stíhaný a zo spáchania ktorej súd tohto uznal vinným hrozí páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere 3 až 8 rokov. Zároveň ako poľahčujúcu okolnosť súd konštatoval okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keď obžalovaný skutok priznal a oľutoval. Ako priťažujúcu okolnosť súd konštatoval okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že bol už v minulosti odsúdený.
S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný vinným z dokonaného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil napriek tomu, že bol už dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody (v danom prípade nie je rozhodujúce, že prvý takýto trest bol páchateľovi ukladaný ako trest podmienečný, pretože tento v skúšobnej podmienečného odsúdenia sa neosvedčil, výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu bol nariadený a bol takýmto trestom aj potrestaný, keď ho riadne vykonal), ktorý mu bol uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad 5T/88/1999, a to pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/212/2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 3To/77/2002, kedy takisto mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody pre
rovnaký trestný čin, a to trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, potom súd musel zohľadňovať pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin (okrem ďalších taxatívne vymedzených trestných činov) lúpeže podľa § 188, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) b); inak mu uloží trest odňatia slobody na 25 rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov.
Podľa § 437 ods. 5 Trestného zákona, ustanovenie § 47 ods. 2 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., trestný zákon v znení neskorších predpisov, ak osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2, po nadobudnutí účinnosti tohto zákona medzi trestné činy uvedené v § 43 ods. 1 Zákona č. 140/1961 Zb., trestný zákon v znení neskorších predpisov patrí aj trestný čin lúpeže podľa § 234. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že v prípade ukladania trestu obžalovanému je potrebné aplikovať zásadu „trikrát a dosť“ tak, ako to upravuje ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona. V súvislosti s ukladaním trestu je potrebné konštatovať, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie, pretože za trestný čin, z ktorého súd uznal obžalovaného vinným takýto trest uložiť nemožno. V danom prípade sú splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na 25 rokov. Podľa názoru súdu ukladanie trestu aj v takejto výmere je pre páchateľa neprimerane prísne, prihliadajúc pri tom na postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď tento trestnú činnosť priznal, oľutoval, poškodenému sa ospravedlnil, ale aj na okolnosti skutku, keď obžalovaný sa síce dopustil dokonaného trestného činu za použitia násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom použité násilie v danom prípade nevykázalo znaky ublíženia na zdraví a k zmocneniu sa cudzej veci ani nedošlo. Vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za dôvody osobitého zreteľa, pre ktoré je možné páchateľovi uložiť aj nižší než zákonom stanovený trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, pričom za primeraný trest v danom prípade súd považoval trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vymedzenej ustanovením § 47 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 20 rokov.
Súčasne súd vzhľadom na vykonané dôkazy súvisiace s duševným stavom obžalovaného, zistenými sklonmi k nadužívaniu alkoholu, pod vplyvom ktorého sa aj dopustil predmetnej trestnej činnosti, potom tomuto uložil aj ochranné opatrenie, a to ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Zároveň zaviazal obžalovaného na úhradu spôsobenej škody zdravotnej poisťovni poškodeného, a to v súvislosti s vynaloženými nákladmi za poskytnutú lekársku starostlivosť vo výške 20,23 eur. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol už dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za niektorý z trestných činov uvedených v § 47 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 437 ods. 5 Trestného zákona
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.