Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-4-2022.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/4/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému R. T., štátny občan SR, narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX T. J. o zaplatenie 3.686,38 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia:
Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 3.686,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.686,38 eura od 13.06.2018 do zaplatenia a to všetko v splátkach po 30,- eur mesačne vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou uznesenia o schválení súdneho zmieru. Žalobca a žalovaný sa dohodli, že výhoda splátok žalovaného dohodnutých podľa predchádzajúceho výroku tohto zmieru v celom rozsahu zaniká, ak sa žalovaný dostane do omeškanie s úhradou ktorejkoľvek splátky, t.j. nedodrží termín splatnosti splátky alebo dohodnutú výšku splátky, žalobca je v takom prípade oprávnený požadovať od žalovaného zaplatenie celej zvyšnej časti dlhu v celku. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou žalobca žiadal, aby súd deklaroval právo žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 3.686,38 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.06.2014 uzatvorili právny predchodca žalobcu 365.bank, a.s. v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1474315035. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 5000,-eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil Úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru právny predchodca žalobcu v zmysle ustanovenia § 565 OZ, v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 OZ upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 18.06.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal nasledovné úhrady dňa 11.07.2017 sumu vo výške 40,-eur, dňa 10.01.2018 sumu vo výške 40,-eur, dňa 23.01.2018 sumu vo výške 60,-eur, dňa 13.02.2018 sumu vo výške 210,- eur, dňa 12.03.2018 sumu vo výške 210,-eur, dňa 12.04.2018 sumu vo výške 210,-eur a dňa 12.06.2018 sumu vo výške 210,-eur. Platby vykonané žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvných dokumentov uplatnenú v tomto konaní na žalobcu ako postupníka. Žalovaný písomne uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku uplatnenú žalobcom v tomto konaní. Žalovaný do dňa spísania žaloby žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradil. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 3 nar. vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške 5.00 %. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver aj úroky, keď dojednaná bola úroková sadzba vo výške 23,90 % ročne. Žalobca
prostredníctvom amortizovaného výpisu, ktorý Žalobca predkladá ako dôkaz k tejto žalobe preukazuje, že za riadneho plnenia povinností by Žalovaný zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 7949,39 eura. Žalobcovi tak po započítaní 280,31 eura vzniká nárok na úroky z istiny vo výške 7669,08 eura ako rozdiel medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení a už zaplatenými úrokmi. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi a) istinu vo výške 3966,69 eura, b) vyčíslený zmluvný úrok z Istiny vo výške 7669,08 eura, c) vyčíslený úrok z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 16,26 eura, d) vyčíslený zákonný úrok z omeškania od momentu zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady Žalovaného vo výške 726,16 eura, e) zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3966,69 eura od 13.06.2018 do zaplatenia a f) bankové poplatky 39,51 eura.
2. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli 14.11.2022 dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.
3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli, nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.
4. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.
5. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p. (teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
6. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od 01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava
účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
7. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175 a 176, Cpj 141/80).
8. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.
9. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).