Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Pc/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským, v právnej veci navrhovateľky - oprávnenej: W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. - O. Z., Z. XXXX/XX, proti povinnému: W.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. N. - O. Z., Na M. XXXX/XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, v Dolnom Kubíne dňa 15.11.2022 takto

rozhodol:

I. Otec navrhovateľky W.. X. M., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľky

- oprávnenej W. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky - oprávnenej počnúc dňom 19.09.2022.

II. Zameškané výživné za obdobie od 19.09.2022 do 30.11.2022 vo výške 144,- eur je otec navrhovateľky p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.09.2022 sa navrhovateľka domáhala voči svojmu otcovi určenia výživného tak, že otec je povinný prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala priznať zmeškané výživné za obdobie od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou 1. ročníka na Pedagogickej fakulte TU v Trnave. Otec s ňou a jej matkou nežije v spoločnej domácnosti už 7 rokov. Od tej doby na ňu platil výživné k rukám matky v mesačných sumách najskôr 80- eur, neskôr 90,- eur a naposledy v sume 100,-eur. Okrem výživného jej nič viac neprispieval, a ostatné výdavky okrem písacieho stola a slúchadiel k mobilnému telefónu (ošatenie, hygiena, školské výlety, príležitostné udalosti) jej hradila matka, príp. ich hradila z príjmov z brigád. S nástupom na vysokú školu sa jej zvýšia náklady, takže výživné so sumou 100,- eur mesačne považuje za nedostatočné. Predbežné mesačné výdavky spojené so štúdiom podľa nej budú predstavovať 115,- eur za internát, cestovné na MHD, vlak - 5 eur, učebné pomôcky, strava, hygienické potreby. Navyše je známe, že náklady sa neustále zvyšujú. Podľa navrhovateľky je jej otec riadne zamestnaný a jeho možnosti a schopnosti mu umožňujú prispievať na jej výživu vo vyššej miere, ako tomu bolo doposiaľ. Má síce ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, avšak tieto má s inou ženou a deti sú ešte v nízkom veku. Okrem toho jeho súčasná manželka už pracuje.

2. Otec navrhovateľky sa k jej návrhu vyjadril dňa 12.10.2022 tak, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na jej výživu v navrhovanej výške. Domnieva sa, že taká výška nezodpovedá potrebám navrhovateľky. Dňa 09.06.2018 uzavrel manželstvo s Z. O., s ktorou

majú dve maloleté deti (5 a 2 roky). Tým sa na jeho strane zmenili pomery. V súčasnosti platí na výživu navrhovateľky 100,- eur mesačne. Jeho príjem je vo výške 1.000,- eur mesačne a nie je pravdou, že by jeho manželka pracovala; táto je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 430,- eur mesačne. Jeho pravidelné mesačné výdavky (výživné, hypotéka, elektrina, bývanie, školné, telekomunikačné služby, benzín, strava, ošatenie, lieky pre deti, hygienické potreby) predstavujú sumu približne 1.315,- eur. Navyše v tomto roku má zdravotné komplikácie so zubami, čím sú jeho náklady zvýšené, a to aj v súvislosti s nepravidelnými návštevami lekárov s jeho dvoma maloletými deťmi, ktoré majú dlhodobé zdravotné problémy. Vo svojom vyjadrení súčasne poprel tvrdenia navrhovateľky, že by jej na nič iné neprispieval, nakoľko jej pravidelne kupuje darčeky na narodeniny, meniny, Vianoce. Taktiež jej priebežne počas celého roka kupuje veci podľa jej potrieb. Podľa neho môže navrhovateľky študovať v rovnakom odbore aj na inej, bližšej vysokej škole, napr. v RK, BB alebo ZA, čo by jej umožňovalo denne dochádzať do školy bez potreby platenia drahého internátu, na zaplatenie ktorého nemá zvyšné peniaze. Vzhľadom k tomu navrhol, aby ho súd zaviazal k plateniu výživného v rozsahu 120,- eur mesačne. K svojmu vyjadreniu predložil sobášny list, 2x rodné listy a potvrdenie o príjme za obdobie 02-09/2022.

3. Súd určil termín pojednávania na deň 03.11.2022. Na pojednávanie sa dostavili obaja účastníci konania a právny zástupca povinného (otca). Navrhovateľky zotrvala na svojom návrhu. Právny zástupca povinného, okrem skutočnosti uvedených v jeho skoršom vyjadrení, uviedol, že výdavky na internát v Žiline by boli výrazne nižšie, a to približne 50,- eur. Navrhovateľka by mala zvážiť možnosti svojich rodičov a rovnako by sa mala snažiť si dačo privyrobiť. Navrhovateľka sa však podľa neho vyjadrila, že pracovať nechce že si chce ešte užívať. To nie je podľa neho zodpovedné správanie. Na pojednávaní navrhovateľka predložila súdu potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplynulo, že je študentkou prvého ročníka na PF TU v Trnave. Pri svojom výsluchu navrhovateľka k podstate veci uviedla, že ju mrzí, že sa to dostalo až pred súd, ale vzhľadom na správanie svojho otca nemala na výber. Celé jej štúdium a potreby hradí jej mama, ktorá kvôli tomu zmenila aj prácu a robí nadčasy. Vie, že jej otec má aj iné príjmy, nakoľko pravidelne inzertuje predaj hodiniek za sumy ako 100,- eur, 200,- eur kde ako dôkaz pripojila screenshoty obrazovky, na ktorej sú uverejnené inzeráty. Na jej 18. Narodeniny jej otec napísal, že jej výživné v sume 90,- eur bude posielať na účet, z čoho si pokryla časť nákladov na vysokú školu. Náklady na vysokoškolský život u nej predstavuje internát - 115,-eur, MHD - 15,-eur, cesta vlakom - 5,- eur, strava - 120,-eur, paušál 20,-eur, ktorý potrebuje k dištančnej výučbe. Predložila tiež výpisy z účtu jej mamy, kde jej od roku 2018 prispieva. Vzhľadom k tomu, že nemá žiadny príjem a nechce, aby všetko ťahala jej mama, žiada o výživné vo výške uvedenej v návrhu. V priamej komunikácii s otcom vulgárna nie je, pokiaľ nie je vulgárny aj on. Vyučovanie v škole má každý deň, hľadá si brigádu, ale môže ísť len o prácu v noci. Býva na ubytovni Nukleon, ktorú jej ponúkla univerzita, nakoľko lacnejšie ubytovanie už nebolo. Na strednú školu išla nie preto, aby robila časníčku, ale aby sa naučila jazyky. V gastro sektore nechce pracovať. V súčasnosti býva s mamou v rodinnom dome v B. ten však mame ešte nepatrí. Mama predala byt a peniaze z predaja vložila do tohto domu. Na to právny zástupca povinného reagoval, že majú LV, kde je matka zapísaná ako vlastník predmetného domu. Navrhovateľka súdu okrem iného predložila aj výpis komunikácie so svojim otcom v aplikácii Messenger, status otca uverejnený na Facebooku, detaily o pohyboch na účte (zrejme matky), resp. platby na výživné navrhovateľky od roku 2018 po súčasnosť, zmluvu o vysporiadaní záväzku a dohodu o urovnaní medzi rodičmi navrhovateľky, informácie o ubytovaní študentov TU v Trnave.

4. Pri výsluchu otca navrhovateľky tento k podstate veci uviedol, že v poslednom období jej kúpil zrkadlovku za 300,- eur, tablet, mobily, slúchadlá, na strojček som jej prispel 380,- eur, topánky na snowboard, bundu v sume 80,- eur. Keď to bolo v jeho možnostiach, vždy prispel aj mimo určeného výživného. Po rozchode s jej matkou odišiel s holým zadkom, musel si zobrať ďalšiu hypotéku, matke musel vyplatiť 7.800,- eur, na stravu mu vtedy ostávalo 70,- eur mesačne, musel si požičiavať od najbližších, ktorým to neskôr musel vrátiť. Pokiaľ ide o inzeráty, nejde o pravidelný príjem, a ak nejaký príjem je, tak je minimálny. V súvislosti s problémom so zubami uviedol, že ho to stálo asi 1.200,- eur, pričom poisťovňa mu preplatila len 90,- eur. Otec doložil potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku svojej manželky za rok 2022, lekárske a prepúšťacie správy svojich maloletých detí, zmluvu o úvere na bývanie, pohyby na účte s popisom „splátka úveru“, predpis mesačnej zálohy za užívanie bytu, rozpis preddavkových platieb za elektrinu,bankové transkackie na úhradu elektriny, jedálne, škôlky, PZP k motorovému vozidlu, rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za komunálny odpad a dane z nehnuteľnosti, bankové transakcie pri nákupe v lekárni, bankové transakcie k úhrade výživného na navrhovateľku, pokladničné bločky s nákupu pohonných hmôt. Súd pojednávanie odročil na deň 15.11.2022 za účelom ďalšieho dokazovania.

5. Na pojednávaní dňa 15.11.2022 navrhovateľka súdu predložila potvrdenie o príjme jej matky za posledný rok, príjem z prídavkov na dieťa, písomnú komunikáciu s otcom, bankové transakcie - náklady na pohonné hmoty matky, náklady na lieky, poistku na dom, hypotéka, elektrina, telekomunikačné služby, žumpa, lekársku správu z endokrinologického a gastroenterologického vyšetrenia. Na pojednávaní k podstate veci uviedla, že pripúšťa, že okrem bežného výživného jej otec nejaké maličkosti dával. K bezplatným lístkom na vlak sa vyjadrila tak, že bezplatné sú len vtedy, ak nie je vyčerpaný kontingent, a keď študenti chodia do školy a zo školy, vlaky sú preplnené a musí sa za lístok platiť. Otec sa k podstate veci vyjadril tak, že jeho priemerný zárobok sa zvýšil v dôsledku vyplatených odmien vo výške 500,- eur a 427,- eur, ktoré však nemožno očakávať v budúcnosti, nakoľko išlo o protiinflačné odmeny. Na záver navrhovateľka zotrvala na svojich vyjadreniach. Otec navrhovateľky okrem už uvedených skutočnosti uviedol, že výživné vo výške 200,- eur by bolo pre neho a jeho rodinu likvidačné. Rovnako poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke má aj jej matka, ktorá má vyživovaciu povinnosť len voči nej. Právny zástupca otca uviedol, že ak by sme aj vychádzali z priemerného príjmu otca vo výške 1.200,- eur, hoci sme zdokladovali, že tento priemerný príjem zvyšujú odmeny, ktoré sú nenárokovateľné, tak keď pripočítame príjem jeho manželky 430,- eur, tak štvorčlenná rodina otca má spolu príjem 1.630,- eur. Z tohto príjmu však otec v súčasnosti hradí na navrhovateľku výživné v sume 100,- eur mesačne, čiže otcova 4-členná rodina môže v skutočnosti disponovať sa finančnými prostriedkami cca 1.530,- eur, čo vychádza na jedného člena rodiny na sumu cca 380,- eur. Naopak matkin príjem je približne 1.000,- eur mesačne, teda spolu s výživným hradeným otcom matka s navrhovateľkou disponujú sumou približne 1.100,- eur, čo na jedného člena rodiny vychádza na sumu 550,- eur. Navyše sú presvedčení, že aj navrhovateľka by sa mala snažiť svojou prácou pokryť aspoň časť svojich výdavkov. Navrhli preto, aby otec prispieval na výživu navrhovateľky sumou 120,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, a o zmeškanom výživnom aby súd nerozhodoval.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania, pričom listinné dôkazy pre prejednávanú vec nepodstatné (najmä vzájomná elektronická komunikácia medzi účastníkmi konania) súd pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval. Súd pritom zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľka tento rok začala študovať na vysokej škole - PF TU v Trnave. Dovtedy jej otec prispieval na výživu sumou 100,- eur, čo otec tiež dokladoval pohybmi na účte. Navrhovateľka žije s matkou v rodinnom dome v obci B. Matka navrhovateľky pracuje ako zdravotná sestra v Dolnooravskej nemocnici DK, kde jej priemerný čistý mesačný plat dosahuje 1.000,- eur, dostáva prídavok na dieťa v sume 30,- eur mesačne. Pravidelné výdavky matky (platba za hypotéku, elektrinu, lieky, poistka, pohonné hmoty, telekomunikačné služby) predstavujú podľa predložených listín sumu približne do 500,- eur s tým, že v nej nie sú obsiahnuté výdavky na stravovanie. Matka pravidelne finančne prispievala navrhovateľke minimálne od roku 2018, čo navrhovateľka zdokladovala bankovými pohybmi na účte matky s popisom „W., o čom súd nepochybuje, že ide o čiastky adresované navrhovateľke. Otec navrhovateľky žije so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi. Je zamestnaný ako učiteľ, pričom jeho mesačný príjem súd ustálil na sumu 1.200,- eur. Jeho manželka je na rodičovskej dovolenke s mesačným príjmom zhruba 430,- eur mesačne. Jeho pravidelné výdavky vyplývajúce z predložených dôkazov súd ustálil na sumu približne 1.100,- eur (vrátane doterajšieho výživného pre navrhovateľku).

7. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

12. Vznik a zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je v zmysle ZR viazaný na jedinú konštitutívnu (právotvornú) skutočnosť, a síce schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne a z vlastných zdrojov uspokojovať svoje nevyhnutné životné potreby (strava, bývanie, ošatenie, hygiena, zdravotná starostlivosť a pod.) To, kedy dieťa nadobudne schopnosť živiť sa samé, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Medzi rozhodujúce atribúty na strane dieťaťa patrí najmä jeho vek, zdravotný stav, príprava na budúce povolanie, schopnosť a možnosť zamestnať sa, stupeň telesnej a duševnej vyspelosti a stým súvisiaca pripravenosť dieťaťa po mravnej a charakterovej stránke (R 14/1966, R 16/1968, R 74/1969). Dieťa spravidla nadobúda schopnosť živiť sa samé vtedy, keď ukončilo prípravu na povolanie (dokončením strednej, príp. prvej vysokej školy), má primeraný zdravotný stav a existujú preň pracovné príležitosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je však charakteristická tzv. elasticitou. To znamená, že prípadný zánik vyživovacej povinnosti z dôvodu nadobudnutia schopnosti dieťaťa živiť sa samé nemusí byť definitívny, ale vyživovacia povinnosť rodiča sa môže kedykoľvek a bez ohľadu na vek dieťaťa obnoviť. Pre vznik a zánik vyživovacej povinnosti rodiča je jedinou určujúcou skutočnosťou schopnosť dieťaťa živiť sa samé.

13. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že navrhovateľka sa po ukončení stredoškolského štúdia pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole - PF TU v Trnave, odbor učiteľstva a pedagogické vedy, učiteľstvo Anglického jazyka a literatúry a histórie. Nie je preto schopná sama sa živiť, čím vyživovacia povinnosť k nej zaťažuje jej rodičov, ktorí sú povinní jej výživu poskytovať. Vo vzťahu k tvrdeniam otca navrhovateľky, že zvolený odbor nekorešponduje s odborom, ktorý študovala na strednej škole, súd uvádza, že je nereálne od dieťaťa na základnej škole očakávať, aby malo naplánovanú svoju budúcnosť, kam pôjde na strednú, príp. vysokú školu. Mnoho detí dokonca ani v končiacom ročníku základnej školy nevie, na akú strednú školu by šlo. Nie je potom nezvyčajné, že dieťa študuje na strednej škole, ktorá ho vôbec nezaujíma. Dôležité je len to, že nejakú strednú školu má. Je tomu tak potom aj preto, lebo je povinnosťou dieťaťa plniť školskú dochádzku aspoň 10 rokov. Rozhodnutie o voľbe strednej školy preto môže byť výsledkom nie slobodnej voľby či záujmu dieťaťa, ale čisto výsledkom jeho povinnosti si nejakú školu vybrať. V týchto intenciách je potom absolútne irelevantné, aký odbor vysokoškolského štúdia si dieťa po skončení strednej školy vyberie. Pokiaľ vysokoškolské štúdium pomôže dieťaťu lepšie sa uplatniť na trhu práce, a vysokoškolský titul má nesporne pridanú hodnotu, potom nemožno nevyhnutne požadovať prepojenosť vysokoškolského odboru s odborom stredoškolským. Súd iba príkladom uvádza, že dieťa by sa pripravovalo na budúce povolanie a teda vyživovacia povinnosť rodičov k nemu by trvala aj vtedy, ak by dieťa zmaturovalo v odbore klampiarstvo a rozhodlo by sa ísť študovať zubné lekárstvo na lekárskej fakulte. Navrhovateľka navyše sama tvrdila, že sa nechce živiť gastro sektorom, a že strednú školu si vybrala kvôli jazykom. Cudziemu jazyku sa pritom bude študijne venovať aj na vysokej škole, čím u nej príprava na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole fakticky nadväzuje na stredoškolské štúdium. Rovnako nie je relevantným ani tvrdenie otca navrhovateľky ohľadom možnosti štúdia na inej univerzite, bližšej ku jej bydlisku. Pri výbere vysokej školy nie je rozhodujúcim faktorom iba vzdialenosť od bydliska, ale tiež kvalita poskytovaného vzdelania, podmienky internátneho ubytovania a pod.. Nie je spravodlivé od dieťaťa vyžadovať, aby si vyberal školu iba v kontexte vzdialenosti od bydliska. Krajské mestá sa pritom z pohľadu vysokoškolského života čo do jeho nákladov výraznejšie od seba neodlišujú. Taktiež nie je od dieťaťa možné spravodlivo požadovať, aby denne dochádzalo na vyučovanie niekoľko hodín, ktoré by mohlo efektívnejšie využiť na samoštúdium. Súd v tejto súvislosti uzatvára, že navrhovateľka nie je v dôsledku denného štúdia na vysokej škole schopná samostatne sa živiť, preto vyživovacia povinnosť jej rodičov stále trvá.

14. Vo vzťahu k výške výživného súd uvádza, že pre jej určenie sú relevantné jednak odôvodnené potreby oprávneného a jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pri výživnom pre plnoleté osoby ZR navyše vyjadruje požiadavku, aby priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd v správaní navrhovateľky ako oprávnenej osoby nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odporovali dobrým mravom , i keď spôsob komunikácie otca i dieťaťa považuje súd za zbytočne ostrý na oboch stranách. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám oprávneného (navrhovateľky) súd uvádza, že je notoricky známe, že so stúpajúcim vekom dieťaťa náklady na jeho výživu stúpajú. O to viac to platí pri začiatku vysokoškolského štúdia. Hoci štúdium na verejných vysokých školách je bezplatné, predsa len je nevyhnutné hradiť nie malé finančné čiastky za ubytovanie, stravu, študijné pomôcky, cestovanie,... Navrhovateľka definovala čiastky za štúdium - internát v sume 115,- eur, MHD v sume 15,- eur, strava 120,- eur, paušál 20,- eur. Je pritom zrejmé, že zo súčasnej výšky výživného v sume 100,- eur sa nepokryje ani len polovica týchto nákladov. Súd pritom nemá dôvod spochybňovať

odôvodnenosť a nevyhnutnosť týchto nákladov. Odôvodnené potreby oprávnenej preto opodstatňujú navýšenie výšky výživného. Navrhovateľka požadovala navýšenie na sumu 200,- eur mesačne, čo však súd nemohol akceptovať, nakoľko tomu bránia okolnosti na strane povinného (otca). Pred zhodnotením majetkových pomerov otca navrhovateľky však súd musí zaujať stanovisko aj vo vzťahu k matke oprávnenej, nakoľko aj ju zaťažuje vyživovacia povinnosť k navrhovateľke, na čo narážal aj otec navrhovateľky. Hoci vyživovacia povinnosť je chápaná viac v zmysle peňažného plnenia (tak ju de facto vníma aj sám ZR), z účelu výživného je možné vyvodiť, že je ho možné plniť aj v nepeňažnej podobe - tzv. naturálne plnenie. To zahŕňa predovšetkým starostlivosť o oprávneného, v prípade plnoletého dieťaťa najmä poskytnutie „strechy nad hlavou“. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka býva v dome svojej matky. Z toho potom plynie záver, že matka plní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke hlavne tým, že jej poskytuje „bezpečné útočisko a teplo domova“. Napriek tomu však z dokazovania vyplynulo, že matka plní vyživovaciu povinnosť tiež peňažne. Podľa súdu by nebolo spravodlivé, aby za takýchto okolností matka hradila tiež väčšiu časť zvýšených nákladov súvisiacich so štúdiom navrhovateľky. Ak musí súd pri určovaní výšky výživného zohľadňovať naturálne plnenie pri maloletom dieťati (§ 62 ods. 4 ZR), niet rozumného dôvodu nezohľadňovať naturálne plnenie jedného z rodičov aj pri plnoletom dieťati.

15. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca), súd predovšetkým zohľadnil pomer jeho príjmov k výdavkom, pričom dôležitá je tiež skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktoré majú navyše dlhodobé zdravotné problémy. Taktiež nemožno opomenúť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, ktorá z dôvodu starostlivosti o maloleté deti nedosahuje príjem zo závislej či podnikateľskej činnosti. Napriek tomu je ale poberateľkou sociálnych dávok, ktoré tvoria príjem ich domácnosti. Ak by súd nebral do úvahy príjem manželky otca navrhovateľky, po odpočítaní výdavkov by na konci dňa v mesiaci bol „takmer“ na nule. Manželkin príjem však predstavuje približne 430,- eur. Vo výdavkoch otca je navyše zahrnutá aj suma 100,- eur na výživné navrhovateľky. Súd je názoru, že navýšenie výživného o ďalších 100,- eur by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach, a mohlo byť mať nepriaznivý vplyv na jeho dve maloleté deti a manželku, voči ktorým má otec rovnako vyživovaciu povinnosť, čo súd nemôže ignorovať. Súd je však názoru, že navýšenie o 60,- eur mesačne (t. j. 160,- eur) korešponduje s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi. Zároveň je súd názoru že navýšenie o uvedenú sumu nedostane povinného do finančnej núdze, pre ktorú by sa musel zadlžovať. Tu je nevyhnutné pripomenúť, že v zásade nemožno od povinného žiadať, aby sa zadlžoval či speňažoval svoj majetok v prospech plnenia vyživovacej povinnosti. Dieťa má právo na výživné len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá životnej úrovni jeho rodičov. Súd preto uzatvára, že v schopnostiach a možnostiach povinného (otca) je, aby navrhovateľke prispieval na výživu sumou 160,- eur mesačne.

16. Vo vzťahu k zameškanému výživnému súd uvádza, že navrhovateľka žiadala zameškané výživné priznať od podania návrhu, t. j. od 19.09.2022. Hoci navýšenie výživného žiadala priznať až mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, súd zdôrazňuje, že zvýšené a odôvodnené náklady oprávnenej vznikli ešte pred samotným návrhom. To, že súd rozsudkom určil výšku výživného, len spätne deklaruje odôvodnenosť nároku. Rozsudok o výživnom preto nemá konštitutívny (právotvorný) účinok, ale iba deklaratórny. Rodič má povinnosť vyživovať svoje dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, pričom rozsah a spôsob plnenia tejto povinnosti závisí hlavne od odôvodnených potrieb dieťaťa. Ak sa preto dieťaťu odôvodnene zvýšia náklady, je rodič zo zákona povinný v rámci svojich možností a schopností tieto náklady pokryť. Rozhodnutie súdu preto nie je potrebné, nakoľko táto povinnosť je rodičovi uložená priamo zákonom, a v prípade rozhodovania súdom tento vyživovaciu povinnosť iba spätne potvrdzuje (deklaruje). Ak navrhovateľka žiadala priznať zmeškané výživné, súd jej toto bez ďalšieho priznal napriek tomu, že v návrhu uviedla zvýšenie výživného až od mesiaca nasledujúceho po dni právoplatnosti rozsudku a zmeškané výživné žiadala priznať od podania návrhu (teda skôr než súd vôbec rozsudkom deklaroval povinnosť otca poskytovať zvýšenú sumu).Súd vychádzal zo samotného obsahu návrhu/resp. jeho petitu/, z ktorého bolo zrejmé , že úmyslom navrhovateľky bolo žiadať zvýšené výživné už od podania návrhu , musel prihliadnúť na skutočnosť , že nemá právnické vzdelanie a počiatok zvýšenia výživného tak opísala zbytočne zložitým , ale dostatočne jasným spôsobom. Súd záverom opakovane zdôrazňuje, že súd neuložil povinnosť otcovi prispievať zvýšené výživné, súd len túto povinnosť spätne deklaroval. Povinnosť mu uložil samotný zákon (ZR), teda otec bol povinný prispievať zvýšenú čiastku ešte pred tým, než navrhovateľka podala návrh. Vzhľadom k tomu, že spätné priznanie (deklarovanie) výživného je možné len pri maloletých deťoch, súd môže pri plnoletom dieťati priznať (deklarovať) výživné len od podania návrhu, a tak aj navrhovateľka žiadala. Pokiaľ ide o výšku zmeškaného výživného, súd navýšil doterajšiu výšku výživného o 60,- eur, preto za celý mesiac október

(60,- eur) a november (60,- eur) patrí navrhovateľke suma 120,- eur. Návrh bol podaný v 19. deň mesiaca september, pomerne preto na mesiac september vychádza suma 24,- eur (september má 30 dní, zvýšené výživné za september navrhovateľke patrí od podania návrhu do konca mesiaca, t. j. za 12 dní, čo vychádza na 24,- eur). V súčte (120 + 24) je potom otec navrhovateľky povinný doplatiť zmeškané výživné v sume 144,- eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

17. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na citované ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , a odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.