Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-132-2012.pdf
PDF · 198.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Topoľčanoch samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v trestnej veci obž. T. X. pre účastníctvo vo forme organizátorstva podľa § 10 odsek 1 písmena a) Trestného zákona k trestnému činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. v znení neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2015 rozhodol
rozhodol:
obžalovaný
T. X. , narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Ul. W. XXXX/XX, súkromný podnikateľ, na slobode
sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 20.01.2006 vedenej pod 1Pv 305/2005, zo skutku právne posúdenom v bode 1 až 3 rozsudku ako účastníctvo vo forme organizátorstva podľa § 10 odsek 1 písmena a) Trestného zákona k trestnému činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z. v znení zák. č. 227/2005Zb.z., v bode 4 rozsudku trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 odsek 1 písmena a), b), odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005Zb.z. ktorého sa mal dopustiť tak, že: 1/ potom, čo dňa 03.12.2002 v penzióne LUNA v obci Jacovce, okr. Topoľčany obžalovaný T. X. prevzal od poškodeného N. T. ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov, ktoré mu obžalovaný T. X. požičal, iba čiastočne vypísanú kúpno-predajnú zmluvu na osobné motorové vozidlo zn. VOLVO S 60, EČ BA- 404 ID, čiastočne vypísanú plnú moc na jeho predaj a jeho technický preukaz a potom, čo obžalovaný T. X. odovzdal tieto doklady v bližšie nezistenej dobe dňa 15.08.2003 O. W. s tým, aby do kúpno-predajnej zmluvy a plnej moci dopísal na stranu kupujúceho a splnomocnenca vlastné osobné údaje a podal na polícii trestné oznámenie na poškodeného N. T., v ktorom ho lživo obviní zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s predajom uvedeného vozidla jeho osobe, podal O. W. s použitím takto doplnených listín dňa 15.08.2003 v bližšie nezistenom čase pred 09.10 hod. na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch toto trestné oznámenie, v ktorom poškodeného N. T. lživo obvinil, že bol z jeho strany podvedený tým, že aj napriek tomu, že od neho dňa 02.12.2002 v Topoľčanoch kúpil za čiastku 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk) osobné motorové vozidlo zn. VOLVO S 60, EČ BA- 404 ID, toto vozidlo mu do dňa podania tohto trestného oznámenia poškodený N. T. neodovzdal, ale medzi tým ho dal do leasingovej spoločnosti LB Leasing so sídlom v Bratislave, následne O. W. dňa 03.09.2003 v čase od 09.10 hod. do 09.50 hod. na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch nepravdivo vypovedal pred vyšetrovateľom ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a také okolnosti zamlčal, keď zatajil, že doklady svedčiace o kúpe osobného motorového vozidla zn. VOLVO S 60, EČ BA- 404 ID jeho osobou od poškodeného N. T. mu v skutočnosti poskytol obžalovaný T. X. za účelom podania lživého trestného oznámenia na poškodeného N. T. a keď opätovne tvrdil, že poškodený N. T. ho podviedol v
súvislosti s predajom uvedeného motorového vozidla jeho osobe o čiastku 33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk), pričom najmä v dôsledku uvedeného trestného oznámenia O. W. a jeho svedeckej výpovede dňa 30.10.2003 vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch vzniesol pod sp. zn. OÚJP-191/TO-2003 obvinenie za jeden z troch čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. l, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona platného v tom čase poškodenému N. T., ktorý aj na základe týchto dôkazov bol uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 9 Tp 90/03 zo dňa 31.10.2003 vzatý do väzby, pričom O. W. na tomto lživom obvinení a nepravdivej výpovedi, v ktorej taktiež lživo tvrdil, že sa čiastočne podieľal na sprostredkovaní kúpy vozidla zn. VOLVO S 80, EČ BA-080HX L.. L. H. od v tej dobe obvineného N. T., na sprostredkovaní kúpy vozidla zn. SEAT Alhambra, EČ: BA-858 HA F. G. od v tej dobe obvineného N. T., a že pritom, ako on sám zaplatil v tej dobe obvinenému N. T. kúpnu cenu za vozidlo zn. VOLVO S 60, EČ BA- 404 ID bol prítomný aj N. W., zotrval aj vo svojich výpovediach, ktoré podal pred vyšetrovateľom na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 19.02.2004 v čase od 11.05 hod. do l3.15 hod. a dňa 04.05.2004 v čase od 09.00 hod. do 10.20 hod., ako aj pri konfrontácii s v tej dobe obvineným N. T., vykonanej vyšetrovateľom dňa 18.03.2004 v čase od 12.55 hod. do 14.15 hod. v Nápravnovýchovnom ústave a Ústave na výkon väzby v Leopoldove, pričom trestné stíhanie proti v tej dobe obvinenému N. T. bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Topoľčanoch zo dňa 27.09.2004 pod sp. zn. OUJP-191/TO-2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2004, podľa § 172 odsek 1 písm. a) Tr. por. v tom čase platného zastavené, 2/ potom, čo dňa 13.11.2002 v mieste svojho trvalého bydliska v H., na ulici W. číslo XXXX/XX prevzal obžalovaný T. X. iba čiastočne vypísanú kúpno-predajnú zmluvu na osobné motorové vozidlo zn. VOLVO S 80, EČ BA- 080 HX, čiastočne vypísanú plnú moc na jeho predaj a jeho technický preukaz, ktoré mu prostredníctvom V. K. odovzdal poškodený N. T., ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov, ktoré mu obžalovaný T. X. požičal a potom, čo obžalovaný T. X. odovzdal uvedenú kúpno-predajnú zmluvu a plnú moc v bližšie nezistenej dobe do dňa 13.10.2003 L.. L. H. s tým, aby do týchto listín dopísal na stranu kupujúceho a splnomocnenca vlastné osobné údaje a podal na polícii trestné oznámenie na poškodeného N. T., v ktorom ho lživo obviní zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s predajom uvedeného vozidla jeho osobe, L.. L. H. podal s použitím doplnených údajov do listín a to kúpno-predajnej zmluvy na osobné motorové vozidlo zn. VOLVO S 80, EČ BA- 080 HX, čiastočne vypísanej plnú moc na jeho predaj dňa 13.10.2003 v čase od 11.30 hod. do 12.00 hod. na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Partizánskom trestné oznámenie, v ktorom poškodeného N. T. lživo obvinil, že bol z jeho strany podvedený tým, že aj napriek tomu, že od neho v mesiaci novembri roku 2002 v Topoľčanoch kúpil za čiastku 28.214,83Eur (850.000,-Sk) osobné motorové vozidlo zn. VOLVO S 80, EČ BA- 080 HX, toto vozidlo mu do dňa podania tohto trestného oznámenia poškodený N. T. neodovzdal a ďalej toto trestné oznámenie L.. L. H. prostredníctvom advokátky JUDr. I. A. z Advokátskej kancelárie v Topoľčanoch, ktorá ho zastupovala na základe neplatnej plnej moci, na ktorej bol sfalšovaný jeho podpis, ktorý zabezpečil obžalovaný T. X., dňa 15.10.2003 písomným podaním na Okresnú prokuratúru v Partizánskom doplnil, pričom v ňom poškodeného N. T. lživo obvinil, že bol z jeho strany podvedený tým, že aj napriek tomu, že od neho dňa 13.11.2002 v Topoľčanoch kúpil osobné motorové vozidlo zn. VOLVO S 80, EČ BA- 080 HX, za čiastku 28.214,83Eur (850.000,- Sk), toto vozidlo mu do dňa podania trestného oznámenia poškodený N. T. neodovzdal, pričom L.. L. H. zistil, že vozidlo sa nachádza v leasingovej spoločnosti VB Leasing SK so sídlom v Bratislave, následne L.. L. H. dňa 30.10.2003 v čase od 10.30 hod. do 1l.50 hod. na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch nepravdivo vypovedal pred vyšetrovateľom ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a také okolnosti zamlčal, keď zatajil, že doklady svedčiace o kúpe osobného motorového vozidla zn. VOLVO S 80, EČ BA- 080 HX jeho osobou od poškodeného N. T.o mu v skutočnosti poskytol obžalovaný T. X. za účelom podania lživého trestného oznámenia na poškodeného N. T. a keď' opätovne tvrdil, že poškodený N. T. ho podviedol v súvislosti s predajom uvedeného motorového vozidla jeho osobe o čiastku 28.214,83Eur (850.000,- Sk), pričom najmä v dôsledku uvedeného trestného oznámenia L.. L. H., jeho doplnenia prostredníctvom JUDr. I. A. a jeho svedeckej výpovede vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 30.10.2003 vzniesol pod sp. zn. OÚJP-1911TO-2003 obvinenie za jeden z troch čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. l, ods. 4 písm. b) Trestného zákona platného v tom čase poškodenému N. T., ktorý aj na základe týchto dôkazov bol uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 9 Tp 90/03 zo dňa 31.10. 2003 vzatý do väzby, pričom L.. L. Tvrdý na tomto lživom obvinení a nepravdivej výpovedi zotrval aj vo výpovediach, v ktorých ako svedok taktiež lživo tvrdil, že O. W. sa čiastočne podieľal na sprostredkovaní kúpy uvedeného vozidla od v tej dobe obvineného N. T. a ktoré podal pred vyšetrovateľom na Okresnom úrade justičnej polície Policajného
zboru v Topoľčanoch dňa 7.1l.2003 v čase od 08.00 hod. do 09.15 hod. a na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 24.02.2004 v čase od 08.15 hod. do 10.00 hod. a dňa 05.05.2004 v čase od 11.40 hod do 12.30 hod., ako aj pri konfrontácii s vtedy obvineným N. T., vykonanej vyšetrovateľom dňa 22.03.2004 v čase od 10.10 hod. do 11.30 hod. v Nápravnovýchovnom ústave a ústave na výkon väzby v Leopoldove, pričom trestné stíhanie proti v tej dobe obvinenému N. T. bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Topoľčanoch zo dňa 27.09.2004 pod sp. zn. OUJP- 1911TO-2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2004, podľa § 172 odsek l písm. a) Tr. por. v tom čase platného zastavené.
3/ potom, čo v bližšie nezistenej dobe medzi dňom 24.07.2002 a dňom 31.07.2002 v Bratislave prevzal obžalovaný T. X. od G. S., ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov, ktoré mu obžalovaný T. X. požičal, iba čiastočne vypísanú kúpno-predajnú zmluvu na osobné motorové vozidlo zn. SEAT Alhambra, EČ: BA-858 HA, čiastočne vypísané splnomocnenie na jeho predaj a jeho technický preukaz a potom, čo obžalovaný T. X. odovzdal tieto doklady v bližšie nezistenej dobe do dňa 22.10.2003 F. G. s tým, aby do kúpno-predajnej zmluvy a splnomocnenia dopísal na stranu kupujúceho a splnomocnenca vlastné osobné údaje a podal na polícii trestné oznámenie na poškodeného N. T., v ktorom ho lživo obviní zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s predajom uvedeného vozidla jeho osobe, podal F. G. s použitím takto doplnených listín dňa 22.10.2003 v čase od 09.35 hod. do 10.20 hod. na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch toto trestné oznámenie, v ktorom poškodeného N. T. lživo obvinil, že bol z jeho strany podvedený tým, že aj napriek tomu, že od neho dňa 19.7.2002 v Topoľčanoch kúpil za čiastku 13.277,57Eur (400.000,- Sk) osobné motorové vozidlo zn. SEAT Alhambra, EČ BA: 858 HA, toto vozidlo mu do dňa podania trestného oznámenia poškodený N. T. neodovzdal, pričom F. G. neskôr zistil, že vozidlo je založené v leasingovej spoločnosti VB Leasing so sídlom v Bratislave, následne dňa 30.10.2003 v čase od 11.00 hod. do 11.10 hod. na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch F. G. nepravdivo vypovedal pred vyšetrovateľom ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a také okolnosti zamlčal, keď zatajil, že doklady svedčiace o kúpe osobného motorového vozidla zn. SEAT Alhambra, EČ BA: 858 HA jeho osobou od poškodeného N. T. mu v skutočnosti poskytol obžalovaný T. X. za účelom podania lživého trestného oznámenia na poškodeného N. T. a keď opätovne tvrdil, že poškodený N. T. ho podviedol v súvislosti s predajom uvedeného motorového vozidla jeho osobe o čiastku 13.277,57Eur (400.000,- Sk), pričom najmä v dôsledku uvedeného trestného oznámenia F. G.u a jeho svedeckej výpovede dňa XX.XX.Q. vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch vzniesol pod sp. zn. OÚJP-1911TO-2003 obvinenie za jeden z troch čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. l, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v tom čase platného poškodenému N. T., ktorý aj na základe týchto dôkazov bol uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 9 Tp 90/03 zo dňa 31.10.2003 vzatý do väzby, pričom F. G. na tomto lživom obvinení a nepravdivej výpovedi zotrval aj vo výpovediach, v ktorých ako svedok taktiež lživo tvrdil, že O. W. sa čiastočne podieľal na sprostredkovaní kúpy uvedeného vozidla od v tej dobe obvineného N. T. a ktoré podal pred vyšetrovateľom na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 07.11.2003 v čase od 09.45 hod. do 10.30 hod. a na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 25.02.2004 v čase od 09.25 hod. do 11.20 hod., dňa 04.05.2004 v čase od 12.15 hod do 12.35 hod., a dňa 18. 5. 2004 v čase od 08.10 hod. do 08.40 hod., ako aj pri konfrontácii s vtedy obvineným N. T., vykonanej vyšetrovateľom dňa 22.03.2004 v čase od 09.00 hod. do 10.00 hod. v Nápravnovýchovnom ústave a ústave na výkon väzby v Leopoldove, pričom trestné stíhanie proti v tej dobe obvinenému N. T. bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Topoľčanoch zo dňa 27.09.2004 pod sp. zn. OUJP-191/TO-2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2004, podľa § 172 odsek l písm. a) Tr. por. v tom čase platného zastavené, 4/ potom , čo obžalovaný T. X. zosnoval prostredníctvom O. W., L.. L. tvrdého a F. G. podanie troch hore opísaných krivých obvinení na poškodeného N. T., dňa 31.10.2003 v čase od 10,40 hod. do 11,40hod. na Okresnom úrade justičnej polície policajného zboru v Topoľčanoch nepravdivo vypovedal pred vyšetrovateľom ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a takéto okolnosti zamlčal, keď poprel, že mu poškodený N. T. a G. S. odovzdali ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov, ktoré im požičal, spomínané kúpnopredajné zmluvy na osobné motorové vozilo zn. VOLVO S 60, EČ: BA 404 ID, zn. VOLVO S 80, EČ: BA-080HX a zn. SEAT Alhambra, EČ: BA 858 HA, splnomocnenia na ich predaj a ich Technické preukazy, poprel aj to, že uvedené doklady od predmetných vozidiel odovzdal O. W., L.. L. H. a F. G. za účelom podania lživých trestných oznámení na poškodeného N. T. týmito
osobami a naopak uviedol, že má vedomosť o tom, že poškodený N. T. tieto vozidlá predal O. W. ako aj ďalším trom osobám, ktorí v predmetnej veci vystupovali ako oznamovatelia, čím O. W., L.. L. H. a F. G. potvrdzoval ich lživé obvinenia a nepravdivé svedecké výpovede a aj v dôsledku tejto svedeckej výpovede bol v tej dobe obvinený N. T. uznesením okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9Tp 90/03 zo dňa 31.10.2003 vzatý do väzby, pričom obžalovaný T. X. následne na tejto svojej nepravdivej výpovedi zotrval aj pri nasledujúcich svedeckých výpovediach, ktoré podal pred vyšetrovateľom na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch dňa 26.02.2004 v čase od 08,05hod. do 10,00hod., dňa 12.03.2004 v čase od 12,00hod. do 12,20hod., a dňa 14.09.2004 v čase od 07,50hod do 08,20hod, ako aj pri konfrontácií s v tej dobe obvineným N. T., vykonanej vyšetrovateľom dňa 22.03.2004 v čase od 12,50hod. do 14,25hod. v nápravnovýchovnom ústave a ústave na výkon väzby v Leopoldove, pri konfrontácií so svedkom G. S., vykonanej vyšetrovateľom dňa XX.XX.XXXX v čase od 10,15hod. do 11,35hod. na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, pričom trestné stíhanie proti v tej dobe obvinenému N. T. bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Topoľčanoch zo dňa 27.09.2004 pod sp.zn. OUJP-191/TO-2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2004, podľa § 172 odsek 1 písmena a) H. zákona v tom čase platného zastavené,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Topoľčanoch podal na obž. T. X. (ďalej len „obžalovaný") obžalobu pre účastníctvo vo forme organizátorstva podľa § 10 odsek 1 písmena a) Trestného zákona k trestnému činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. v znení neskorších predpisov a iné. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný v súlade s § 257 ods.1 písm. a) Trestného zákona vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov, kladených mu obžalobou za vinu.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to prečítaním výpovede obžalovaného T. X., svedka-poškodeného N. T., svedkov G. S., L. S., M.. I. A., L.. A. T., F. C., V. K., M. O., O.. A. S., G. M., O. X., I. X., L.. F. A., R. W., L.. F., Rastislava O., F. U., oboznámením pripojeného spisu ČVS: ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Topoľčanoch ČVS: OÚJP-191/TO-2003, výsluchom znalcov MUDr. Svetozára Drobu, MUDr. Klaudie Stanislavovej, prečítaním znaleckých posudkov znalcov z odvetvia psychiatrie č. 60/2014/E.V./, 100/2014/M.S./, 27/2014/K.Z./, znaleckého posudku Psychiatrickej nemocnice Phlippa Pinela č. 12/2014, ostatných listinných dôkazov a dospel k záveru, že bolo dokázané, že skutok nie je trestným činom.
Obžalovaný odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní, podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa v ktorej uviedol: ku skutku 1) dňa 03.12.2002 bol v penzióne Luna, kde prišiel poškodený T.. Potvrdil, že stretnutie inicioval, aby sa svedok S. zoznámil s poškodeným, mal záujem o dovážanie motocyklov z Francúzska. V tom čase mu poškodený dlžil finančné prostriedky, poprel, že by od neho prevzal doklady od vozidla Volvo S60, EČ: BA 404 ID. Poprel, že by nejaké doklady dával O. W. ohľadne tohto vozidla. Poprel, že by navádzal O. W., aby podal trestné oznámenie na poškodeného, v ktorom by ho krivo obvinil z podvodu v súvislosti s predajom uvedeného vozidla. ku skutku 2) tvrdil, že meno V. K. mu nič nehovorí, osobne ho nepoznal a poprel, že by poškodený po takejto osobe mu poslal doklady k vozidlu Volvo S 80. Pripustil, že poškodený mu po niekom mohol poslať naspäť peniaze, pokiaľ nekúpil vozidlo, na ktoré mu peniaze požičal. Poprel, že by dal L.. H. doklady od vozidla Volvo S 80 za účelom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia. Potvrdil, že v minulosti, keď bol u svedkyne JUDr. A., spýtala sa ho, či bude s L.. H., potrebovala podpísať plnú moc na zastupovanie, pričom jej uviedol, že v daný deň s ním bude, zobral plnú moc. Nakoľko bol v časovej tiesni, nešiel cez Bošany, volal H., ktorý mu povedal, aby plnú moc podpísal za neho, vedel čoho sa týka. Plnú moc podpísal on v aute a následne ju zaniesol svedkyni JUDr. A.. ku skutku 3) poprel, že by prevzal od svedka S. doklady na vozidlo Seat Alhamnra a odovzdal ich G.. Uviedol, že G. nenahováral na podanie nejakého trestného oznámenia. K vzťahu so svedkami S. a S. uviedol, že v minulosti nemal s nimi žiaden zlý vzťah, prepísal im svoj byt v Ul. Vajnorskej za účelom, aby si svedok S. vybavil úver, ktorým by mu svedok vyrovnal kúpnu cenu bytu.
ku skutku 4) poprel, že by prostredníctvom O. W., L.. L. H. a F. G. zosnoval podanie krivých obvinení na poškodeného. Uviedol, že bol predvolaný na výsluch OÚJP Topoľčany, na otázky vyšetrovateľa odpovedal pravdivo. Zotrval na svojej výpovedi s tým, že poškodený ako i svedok S. mu nedali žiadne doklady od uvedených vozidiel, tieto doklady nikomu nedával a nikoho nenahováral, aby na poškodeného podal krivé trestné oznámenie. K vzťahu s poškodeným uviedol, že sa s ním poznal, poškodený požiadal W. o pôžičku cca 500-550 000,-Sk, na ktorú sa mu s W. poskladali, veriteľom bol W.. V priebehu roku 2002 ho požiadal poškodený viac krát o pôžičku, vždy mu požičal bezúročne, peniaze mu boli vrátené, problém nebol. V roku 2003 ho poškodený požiadal o pôžičku pre svokru p. N., ktorá chcela zakúpiť byt pre svojho syna, išlo o sumu cca 650.000Sk, preto šiel za svojou matkou, ktorá mu dala peniaze, dal pripraviť i znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti. Peniaze boli vyplatené a neskôr ho oslovil poškodený, že chce požičať pre svokru sumu 2,5mil. Sk, vzhľadom k čomu dal prerobiť zmluvy, matka mu poskytla sumu 1.700.000Sk a Detko 800.000Sk, peniaze boli odovzdané, zmluvy podpísané a pôžička bola splatná 31.12.2003, išlo o bezúročnú pôžičku, poškodený ich mal zobrať na dovolenku.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka N. T. (ďalej len „ poškodený") z ktorej vyplynulo, že s W. mali kamarátsky a obchodný vzťah. W. mu požičiaval peniaze. Na začiatku mu W. požičal 250.000Sk, ktoré mu poškodený vrátil. Následne ho požiadal o pôžičku 500.000Sk, W. požadoval zálohu bytom. I táto pôžička bola vrátená. Potom požadoval pôžičky od obžalovaného, s ktorým sa dohodol, že mu bude požičiavať peniaze na kúpu vozidiel. Pôžičky obžalovaný podmieňoval ručením autami, odovzdaním veľkého technického preukazu od vozidla, odovzdaním kúpno-predajnej zmluvy na vozidlo a splnomocnenia na prepis vozidla. Písomné zmluvy neboli spisované, pôžičky boli úročené. Tvrdil, že takto odovzdal obžalovanému doklady od vozidiel Volvo S80, Volvo S60, Seat Alhambra a Fiat Ullyse u ktorého bola ako kupujúca resp. splnomocnenec neb. manželka obžalovaného, na ostatných zmluvách a splnomocneniach neboli údaje o kupujúcom a splnomocnencom vypísané. Doklady od Fiat Ullyse odovzdával obžalovanému svedok G. S. a obžalovaný mal požadovať, aby následne údaje o kupujúcom a splnomocnencom neboli vypísané, aby mohol s dokladmi nakladať. Neskôr požadoval obžalovaný zmenu ručenia a podal tri alternatívy - okamžité vrátenie požičaných peňazí cca 1.000.000Sk, čo nemal, ručenie formou nehnuteľnosti a tretia bola „2 až 8 " rokov, čo bolo neprijateľné. Zvolili druhú alternatívu, ručenie domom N., ktorý mal väčšiu hodnotu ako pôžička, preto požadoval ďalšiu pôžičku, aby mohol N. presvedčiť, aby s týmto súhlasili. Obžalovaný pripravil zmluvy a požičal mu 1.600.000Sk. Táto suma pozostávala zo sumy 800.000Sk od obžalovaného, 800.000Sk od W., čo sa dozvedel pri odovzdávaní peňazí, kde bol i W. prítomný. Ústne bolo dohodnuté, že to bude vrátené do 2-3 mesiacov, mohlo byť i neskôr, za podmienky, že bude riadne platený úrok okolo 3% požičanej sumy. Úrok sa znižoval, ak zaplatili časť istiny. Úroky platil včas. Ku dňu výsluchu 29.05.2005 potvrdil, že suma 1.600.00Sk nebola ešte splatená. V lete 2003 sa dostal do finančných problémov, nezaplatil úroky, nemal peniaze. Odcestoval na Maurícius a žiadal obžalovaného SMS-kou, aby bol zhovievavý. V zahraničí bol od júla do septembra 2003. Otec mu telefonicky oznámil, že bol u neho obžalovaný s W., aby prevzal jeho záväzky, nedohodli sa a obžalovaný mal uviesť, že doklady od Volva S60 dal W..
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka G. S. z ktorej vyplynulo, že nevedel dátum stretnutia, ale dostavil sa so svojou manželkou a poškodeným do penziónu v Jacovciach. Poškodený si išiel požičať peniaze od obžalovaného. Stretnutia sa zúčastnil on, poškodený, obžalovaný a nejaký muž. Poškodený mal zo sebou doklady od vozidla Volvo S60, v tom aute i prišli. Z penziónu išli k obžalovanému domov, potvrdil, že s manželkou čakali v aute. Nepamätal si, či doklady od vozidla odovzdal obžalovanému poškodený v penzióne, alebo u neho doma. Nemal vedomosť o tom, že by toto vozidlo poškodený predal W.. U Volva S80 mu poškodený povedal, že doklady od vozidla sú u obžalovaného ako protihodnota za finančnú hotovosť, ktorú mu poskytol. V roku 2002 sa stretol s obžalovaným v Bratislave, tento mu požičal peniaze cca 200.000Sk - 400.000Sk a za to mu on odovzdal doklady od vozidla Seat Alhambra, ktoré bolo písané na jeho manželku, údaje o kupujúcom zostali nevypísané. Tvrdil, že mu odovzdal i splnomocnenie na prepis vozidla, nespomínal si, či i technický preukaz. Ďalej svedok uviedol, že od obžalovaného kúpil byt v Bratislave, ako zábezpeka bol byt jeho svokra a dohoda, že vyplatí obžalovanému do istej doby 1.000.000Sk, platil mu i mesačný úrok 30.000Sk. Požičanú sumu nevrátil, dohodol sa s obžalovaným, že mu dá založený 3-izbový byt a on mu vrátil doklady od vozidla Seat Alhambra, ktoré ale nevrátil. Potvrdil, že medzi ním a obžalovaným boli iba tieto dve pohľadávky. Následne vo výpovedi uviedol, že prvou pôžičkou poskytnutou od obžalovaného bolo založené vozidlo Fiat Ullyse. Papiere boli vypísané na I. X., bola kupujúcou. Tieto doklady mu
neboli vrátené po vyrovnaní dlhu, ani po tom, čo jeho záväzky voči obžalovanému zanikli odovzdaním založeného bytu.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka L. S. z ktorej vyplynulo, že poškodený bol kamarát jej manžela a on ich zoznámil s obžalovaným. Poprela, že by sa vozidlo Seat Alhambra predalo G.. Potvrdila, že papiere - originál technického preukazu, čiastočne vypísanú kúpnopredajnú zmluvu na čiastočne vypísané plnomocenstvo na prepis vozidla boli odovzdané obžalovanému ako ručenie na pôžičku, ktorú im tento poskytol. Išlo o sumu cca 300.00Sk. Bola pri tom, ako tieto doklady odovzdával jej manžel obžalovanému na čerpacej stanici v Bratislave. Za doklady im obžalovaný odovzdal peniaze. V dokladoch nebol vypísaný kupujúci ani splnomnocnenec, ona ich podpísala pred notárom. Tieto doklady chceli použiť následne pre náhodného kupujúceho, nakoľko na kúpu vozidla im požičal peniaze poškodeného kamarát, leasingovka im ponúkla kúpnu cenu, čo bolo pre nich neprijateľné, nakoľko mali vrátiť peniaze požičané na kúpu auta a ešte auto opraviť. Nakoniec sa rozhodli že auto dajú do leasingu (pre spätný leasing) a zostatok pôžičky na kúpu auta pokryjú pôžičkou od obžalovaného, ktorému platili úroky. Ďalej uviedla, že ako prvé bolo vozidlo Fiat Ullyse, písané na jej manžela, ktoré s poškodeným manžel založil obžalovanému za pôžičku. Obžalovaný na ňu previedol jednoizbový byt v Bratislave s tým, že do istej doby bolo treba zaplatiť 900.000Sk až 1.000.000Sk, pričom pôžička bola zaručená bytom jej otca. Nemali na zaplatenie, a preto byt jej otca bol prevedený na neb. manželku obžalovaného, ktorý im mal vrátiť i doklady od vozidla Fiat Ullyse.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka JUDr. I. A. z ktorej vyplynulo, že poskytla L.. H. právnu službu, napísala doplnenie podnetu na prešetrenie, v ktorom uvádzala okolností, ktoré jej L.. H. ako klient uviedol. Potrebovala k podaniu doplneného podnetu priložiť plnú moc od L.. H.. Do jej kancelárie sa dostavil obžalovaný, ktorý jej uviedol, že sa môže zastaviť doma u L.. H. a dať podpísať plnú moc. Obžalovaný jej doniesol podpísanú plnú moc ešte v ten deň okolo 17,00hod. Na druhý deň si všimla, že na plnej moci je uvedené nesprávne meno, o niekoľko dní sa L.. H. u nej zastavil, podpísal jej plnú moc, ktorú ale nezaslala na políciu k podaniu.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka L.. A. T. z ktorej vyplynulo, že sa za ním na dom v Klatovej Novej Vsi dostavil obžalovaný spolu s W. a bola vznesená požiadavka, aby za poškodeného splatil úrok 150.000,-Sk. Dozvedel sa, že obžalovaný poškodenému požičiaval peniaze na zakúpenie áut, firemné auta mu boli dávané do zálohy. Potvrdil, že poškodený dal do zálohy i firemné auto Volvo S80, čo podľa svedka nemohol. Uviedol, že požiadal obžalovaného o 2-3 týždne, pokiaľ vec vyrieši. Poškodený mu k veci povedal, že bol obžalovanému dlžný cca. 2 mil. Sk, z čoho bolo 1.600.000.-Sk na byt a zostatok na nákup vozidla Volvo S60. Poškodený mu mal povedať, že firemné auto Volvo S80 založil iba na 2-3 týždne, pokiaľ sa neurobia doklady na Volvo S60, ktoré vraj zaniesol obžalovanému do Topoľčian na výmenu za doklady vozidla Volvo S80, ktoré mu obžalovaný ale nevydal. Poškodený svedkovi tvrdil, že ukázal obžalovanému urgencie z leasingovky ohľadne vozidla Volvo S80 a ten mu na veľké naliehanie vrátil veľký technický preukaz, ktorý odovzdal leasingovke a kúpnopredajnú zmluvu mu obžalovaný nevrátil. Tiež mu poškodený mal uviesť, že Fiat Ullyse je vozidlo svedka S., ktoré bolo založené oproti pôžičke 200.000Sk a Seat Alhambra je vec svedka S. auto si kúpil v Nemecku. Poškodený ďalej svedkovi tvrdil, že s tým on nič nemá, je to výlučne medzi obžalovaným a svedkom S.. Poškodený mal svedkovi uviesť, že vozidlo Renault Megane založil obžalovanému, nakoľko nemal na úroky a vozidlo bolo napísané na p. N.. Svedok tvrdil, že s obžalovaným sa stretol o 3-4 dni, tento mu povedal, že bude konať, lebo vidí, že poškodený nemá peniaze. Neskôr sa dozvedel, že chodí po Bratislave, hľadá ľudí, ktorým poškodený bol dlžný peniaze. so svedkom M. sa v reštaurácií v Topoľčanoch stretli s obžalovaným a W., kde obžalovaný prišiel a prezentovali mu silu, akú vraj mali v Meste Topoľčany. V druhej polovici augusta mu obžalovaný cez svedka M. ponúkol zmluvu ohľadne Renault Megane, ktoré bolo napísané na p. N.. Poslal mu faxom zmluvu a splnomocnenie, veľký technický preukaz nevlastnil. Poškodený mu povedal, že autom ručil za úroky. Dohodli sa s obžalovaným na sume 250.000Sk, túto sumu odovzdal svedok M. a doniesol doklady. Doklady boli vypísané na manželku obžalovaného.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka F. C. z ktorej vyplynulo, že sa s obžalovaným zoznámil, keď bol s poškodeným na káve. Poškodenému poskytol zálohu 10.000Eur na nákup vozidla v zahraničí v januári v roku, keď ho zobrali do väzby. Vozidlo mu nebolo dovezené, peniaze mu zaplatil otec poškodeného po dohode. Mal vedomosť o tom, že poškodený si požičiaval od obžalovaného peniaze na nákup vozidiel, čo sa dozvedel na stretnutí s poškodeným a obžalovaným.
Uviedol, že bol na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo z aktivity obžalovaného, boli tam ľudia, ktorým mal poškodený dlžiť peniaze a kde bolo dohodnuté, že by ešte nebolo efektívne na poškodeného podávať trestné oznámenie. Obžalovaný mu telefonoval asi 2-3 krát a oznámil mu, že poškodeného sa podarilo dostať za mreže, aby sa pripojil k trestným oznámeniam.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka V. K. z ktorej vyplynulo, že na požiadanie poškodeného viezol 13.11.2002 obžalované do Topoľčian doklady od vozidla a to veľký technický preukaz, čiastočne vypísanú kúpnopredajnú zmluvu, kde bola pečiatka firmy a údaje o vozidle, ktoré doklady odovzdal doma u obžalovaného. Po ceste domov volal poškodenému, že doklady odovzdal a že sa vracia.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka M. O. z ktorej vyplynulo, že prišiel za ním na kriminálku G. sa poradiť. Prišiel s technickým preukazom vozidla Seat Alhambra, že je majiteľom vozidla, ktoré nemá. Zistil, že na vozidlo je vydaný nový technický preukaz a ako majiteľ je vedená leasingová spoločnosť. V originály technického preukazu bola zapísaná iná osoba, táto bola zapísaná skôr ako leasingová spoločnosť. G. poslal na vyšetrovačku, nakoľko procesné úkony on robiť nemohol. W. ho tiež navštívil s podobnou vecou, povedal, že má podobnú vec ako G.. Zistil, že údaje na technickom preukaze sa nezhodujú s údajmi v evidencií, došlo k zmene vlastníka vozidla, čo nebolo v technickom preukaze predloženom W.. Potvrdil, že W. i G. sa dostavili za ním sami, v tom čase pracoval na kriminálke a zaoberal sa problematikou motorových vozidiel.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka A. S. z ktorej vyplynulo, že sa s poškodeným stretol v reštaurácií Luna, kde ho s ním zoznámil obžalovaný. V tej dobe mal predajňu motocyklov a poškodený mu sľúbil, že z Paríža dovezie motocykle. Po stretnutí sa rozišli. Pri stole sedel on, poškodený a obžalovaný. Poškodený prišiel na vozidle Volvo. Bavili sa iba o motocykloch a nebol svedkom odovzdávania nejakých dokladov, listín. Tvrdil, že v reštaurácií boli i W. a G..
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka G. M. z ktorej vyplynulo, že mal vedomosť o obchodnom vzťahu poškodeného s obžalovaným. V auguste 2003 bol s rodičmi poškodeného, svedkom L.. T. a jeho manželkou, na ich dome v Klátovej Novej Vsi. Svedkovi L.. T. volal obžalovaný, ktorý sa chcel s ním stretnúť. Potvrdil, že išiel so svedkom L.. T. do Topoľčian, kde sa stretli s obžalovaným a W. v reštaurácií. Uviedol, že obžalovaný tlačil na svedka L.. T., aby splácal poškodeného pôžičky, nakoľko by to inak riešil formou trestných oznámení. Potvrdil, že obžalovaný mu dal nejaké doklady, ktoré on odovzdal poškodenému a tvrdil, že o odovzdanie peňazí obžalovanému a prevzatie od neho dokladov vozidla Reanaut ho požiadal svedok L.. T..
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka O. X. z ktorej vyplynulo, že požičali poškodenému peniaze, potom si to vymáhali. Potvrdila, že i W. na to peniaze doložil.
Svedkyňa I. X., manželka obžalovaného v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka L.. F. A. z ktorej vyplynulo, že sa dostavil O. W., ktorý mu uviedol, že bol asi podvedený poškodeným, lebo kúpil od neho auto, vyplatil mu peniaze, auto mu nechal v užívaní. Mal u seba originál technického preukazu od vozidla, originál kúpnopredajnej zmluvy a cestou kriminálnej polície bolo zistené, že vozidlo bolo odpredané do leasingovej spoločnosti LB Leasing. W. spontánne hovoril o okolnostiach predaja vozidla, tvrdil, že ho poškodený podviedol, čo potvrdzovali ním predložené doklady. Preveril po trestnom oznámení vozidlo a zistil, že bolo vo VB Leasingu, boli mu zaslané doklady, z ktorých zistil, že bol vydaný duplikát technického preukazu z dôvodu straty. Z tohto vyplývalo, že sa mal poškodený dopustiť podvodu, nakoľko z dokladov, ktoré jemu W. predložil zistil, že po predaji vozidla W., poškodený nahlásil stratu technického preukazu, dal si vystaviť duplikát a vozidlo odpredal do leasingovej spoločnosti. Po poškodenom bolo vyhlásené pátranie, keď sa vrátili predvolania z adresy bydliska a nepodarilo sa ho zaistiť ani cestou jeho otca, na ktorého mal telefónne číslo.
Svedkyňa R. W. odmietla ako manželka O. W. v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní vypovedať.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka L.. O. F., z ktorej vyplynulo, že zastavil trestné stíhanie vedené voči poškodenému, nakoľko skutok sa nestal, dôvody zastavenia boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka F. O., z ktorej vyplynulo, že poškodený ho nepožiadal, či môže na neho vybaviť leasing, čo zdôvodnil mu s tým, že obžalovaný potrebuje leasing a nevie to mimo Bratislavy vybaviť. Najskôr s tým nesúhlasil, poškodený na neho naliehal, nakoniec súhlasil, vybavoval to poškodený, on iba podpísal zmluvy, v ktorých bolo poškodeným uvedené, že u neho pracuje, nikdy však u neho nepracoval. Nemal vedomosť o tom, kto zaplatil akontáciu a potvrdil, že 3x zaniesol do banky sumu po 30.000Sk, ktoré mu dal poškodený.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka F. U. z ktorej vyplynulo, že ho oslovil svedok S., či nemá záujem o kúpu vozidla Fiat Ulise. Stretli sa následne na čerpacej stanici v Partizánskom, kde mu svedok S. odovzdal veľký technický preukaz vozidla, kúpnopredajnú zmluvu s cenou 550.000Sk, kde bola ako kupujúca uvedená p. X. I. z dôvodu, nakoľko si od nej požičal 100.000Sk. K prevzatiu vozidla nedošlo, mesiac po tom, ako malo dôjsť ku prevzatiu vozidla, mu svedok S. telefonicky oznámil, že mal dopravnú nehodu, mal o dať opraviť a zohľadniť v cene. Keďže vozidlo mu nebolo dodané, podal trestné oznámenie.
Znalec z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie MUDr. Svetozár Droba na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na znaleckom posudku č. 152/2005 tak ako ho vypracoval a predložil do spisu, nechcel k nemu nič doplniť a bol ochotný zodpovedať prípadné otázky. Potvrdil, že obžalovaný netrpel , ani netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Prekonanú epizódu akútnej duševnej poruchy, diagnostikovanej ako paranoidná psychotická porucha bola v zmysle poznatkov a vyšetrení znalcami hodnotená ako reaktívny situačný stav s výraznejšími vzťahovačnými paranoidnými prejavmi a afektomotívnymi prejavmi. V čase spáchania trestnej činnosti sa jednalo o akcesovanosť osobnostnej štruktúry. Porucha nemala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Vedel a mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť v plnom rozsahu, ako i ovládať svoje konanie.
Znalkyňa z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie MUDr. Klaudia Stanislavová, na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva v plnom rozsahu na znaleckom posudku zo dňa 17.09.2012 čl. 979, tak ako ho vypracovali a predložili do spisu, nechcela k nemu nič doplniť a bola ochotná zodpovedať prípadné otázky. Potvrdila, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu trpel duševnou chorobou a to bludovou poruchou, ide o psychotické ochorenie v užšom slova zmysle, s príznakmi schizofrénie. V klinickom obraze dominujú poruchy myslenia a to chorobná vzťahovačnosť, paranoidita, pocity prenasledovania, ohrozovania s vytvorením bludného kruhu. V čase spáchania trestného činu nemohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a nemohol svoje konanie ovládať.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znaleckého ústavu z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie Psychiatrickej nemocnice Phlippa Pinela čl. 12/2014, z jeho záverov vyplýva, že u obžalovaného v čase spáchania trestného činu v roku 2002 bola prítomná porucha osobnosti zmiešaná, aj s črtami vzťahovačnosti a paranoidity, ktorá nemala forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Pri skutku v roku 2002 znalci nezistili u obžalovaného takú duševnú poruchu, ktorá by spôsobila zníženie ev. vymiznutie rozpoznávacích alebo ovládacích schopností. V čase spáchania trestného činu mohol obžalovaný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 Tr. por. prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, oboznámil spis Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/5/2006, v ňom pripojený spis ORPZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Topoľčanoch ČVS: OÚJP-191/ TO-2003 bolo zistené, že uznesením OR PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Topoľčanoch zo dňa 27.09.2004 bolo podľa § 172 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie zastavené proti obv. N. T., lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa záverov znaleckého posudku č. PPZ-6498/ KEU-BA-EXP-2004 sv. S. L. a poškodený na sporných listinách vypísali vlastnou rukou skutočne iba tie údaje, ktoré uvádzali vo svojich výpovediach, pričom ostatné údaje boli vypisované inými osobami. V prípade listín, týkajúcich sa vozidla SEAT Alhambra bolo zistené, že sporné texty - najmä údaje o
kupujúcom a splnomocniteľovi vypísala vlastnou rukou R. W., pričom použila iný písací prostriedok ako sv. S., u listín vozidla VOLVO S80, najmä údaje o predávajúcom, o kupujúcom, o splnomocniteľovi a o splnomocnencovi vypísal vlastnou rukou L.. H., u vozidla VOLVO S60, nebol zistený pisateľ sporných textov. Bolo zistené ďalej, že na základe žiadosti L. S. zo dňa 19.07.2002, ku ktorej doložila potvrdenie z polície o strate Technického preukazu od motorového vozidla zn. SEAT Ahambra jej dňa 31.07.2002 bol vydaný duplikát technického preukazu č. SA 353 599. V rozhodnutí sa konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania sa došlo ku záverom, že k predaju jednotlivých vozidiel medzi N. T. a F. G., L.. L. H. a O. W., tak ako to v trestných oznámeniach a svojich svedeckých výpovediach uviedli nedošlo a že medzi nimi nedošlo ku odovzdaniu nimi uvádzaných finančných čiastok za predaj jednotlivých vozidiel. Okrem viacerých vykonaných dôkazov sa uvedený záver opieral najmä o zistené údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti konkrétne o výpisy hovorov z účastníckych staníc uvedených osôb ktoré preukazovali neexistenciu telefonických kontaktov medzi nimi v inkriminovaných obdobiach a o zistenia vykonanej časovo priestorovej lokalizácie miest, kde sa v čase spáchania jednotlivých skutkov B. T. v skutočnosti nachádzal, ktorými bolo nepochybne preukázané, že B. T. sa v inkriminovaných časoch, kedy sa mal jednotlivých skutkov dopustiť, nenachádzal v mieste ich spáchania, teda v regióne mesta Topoľčany, uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného úradu justičnej polície PZ ČVS: OÚJP-191 zo dňa 26.08.2003, zo dňa 22.10.2003, zo dňa 30.10.2003 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, uznesenie vyšetrovateľa PZ Okresného úradu justičnej polície PZ ČVS: OÚJP-191 zo dňa 30.10.2003 ktorým bolo vznesené obvinenie N. T. podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku, uznesenie prevzal dňa 30.10.2003, uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31.10.2003 sp.zn. 9Tp/90/2003 ktorým bol N. T. podľa § 68 ods. 1 Tr. Por. z dôvodov § 67 ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku vzatý do väzby, uznesenie Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 29.03.2004 sp.zn. Pv 735/2003 ktorým bol podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku N. T. prepustený z väzby na slobodu pretože dôvody väzby pominuli, rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/5/2006 zo dňa 09.01.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.11.2014 sp.zn. 1To/21/2014, ktorým boli obž. O. W., F. G., L.. L. H. a N. W. podľa § 285 písmena b) Trestného poriadku oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 20.01.2006 vedenej pod 1Pv 305/2005 , zo skutku právne posúdenom u obž. W. v bode 1) rozsudku, obž. L.. H. v bode 2) rozsudku, obž. G. v bode 3) rozsudku zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1,3 Trestného zákona č. 300/2005Z.z. a prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. a obž. W. v bode 4) rozsudku trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961Zb.v znení zák.č. 227/2005 Z.z., pretože skutok nebol trestným činom.
Skutky v bode 1-3) účastníctvo vo forme organizátorstva podľa § 10 odsek 1 písmena a) Trestného zákona k trestnému činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1, 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z. v znení zák. č. 227/2005Zb.z.:
Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), (§ 10 odsek 1 písmena a) Trestného zákona č. 140/1961Zb.z.)
Účastníctvo je úmyselnou formou účasti na trestnom čine, ktorá je namierená proti rovnakému konkrétnemu záujmu chránenému trestným zákonom. Trestná činnosť účastníka bezprostredne prispieva k tomu, aby došlo k naplneniu znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Účastníctvo je vybudované na zásade akcesority účastníctva, čo znamená, že organizátorstvo je podľa § 10 Trestného zákona č.140/1961Zb.z. trestné, ak sa hlavný páchateľ o trestný čin aspoň pokúsil. Účastníctvo predpokladá úmysel smerujúci k účasti vo forme organizátorstva na konkrétnom úmyselnom trestnom čine, medzi konaním účastníka a trestným činom spáchaným hlavným páchateľom musí byť príčinný vzťah. Organizátor je zodpovedný len za čin, ktorého spáchanie zosnoval alebo riadil, pokiaľ trestný čin bol dokonaný, alebo sa oň páchateľ aspoň pokúsil. Za „zosnovanie" trestného činu treba považovať činnosť, ktorá spočíva v iniciovaní dohody o spáchaní trestného činu, vo vytvorení plánu na jeho spáchanie, vo vyhľadaní osôb, zisťovaní ich styku, v rozdelení úloh a pod. Za „riadenie" trestného činu je potrebné považovať úkony, ktoré spočívajú v usmerňovaní všetkých osôb podieľajúcich sa na trestnej činnosti, vydávanie konkrétnych pokynov jednotlivým osobám a vyžadovanie ich splnenia a pod.
Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov súd zistil skutkové zistenia tak, ako je to uvedené vyššie, pričom zo svedeckých výpovedi ani z iných listinných dôkazov nevyplynulo, že by obžalovaný úmyselne zosnoval a riadil spáchanie toho, aby niekto iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle
privodiť jeho trestné stíhanie a spôsobil takým činom iný obzvlášť závažný následok. V konaní nebol produkovaný žiaden priamy dôkaz na preukázanie viny obžalovaného. Bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným bol obchodný vzťah, na základe ktorého požičiaval vyššie finančné čiastky obžalovaný poškodenému, ktorý mu za takto poskytnuté pôžičky podľa jeho vlastného vyjadrenia ručil i tým, že mu mal odovzdávať kúpnopredajné zmluvy na motorové vozidla, ktoré boli čiastočne vypísané na strane predávajúceho, plnomocenstvo na prepis vozidiel, veľký technický preukaz, pričom ako sám poškodený uviedol, obžalovaný mohol nakladať s týmito listinami v prípade, ak svoj záväzok nesplní. Poškodený taktiež uviedol, že mu bola poskytnutá suma 1.800.000Sk, z čoho suma 800.000Sk bola pôžička od W. a suma 800.000Sk od obžalovaného, pričom doba splatnosti bola do 2-3 mesiacoch, pričom svoj záväzok nesplnil a ku dňu 29.05.2005 pôžička nebola splatená. V konaní však nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúcim akým spôsobom, kedy a ako sa kúpne zmluvy dostali k W., G., L..H.. Taktiež nebolo preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorý by úmyselne zosnoval a riadil konanie W., G. a L.. H. za účelom lživého obvinenia poškodeného z trestného činu v úmysle privodiť mu trestné stíhanie.
Nebol preukázaný u obžalovaného úmysel smerujúci k jeho účasti vo forme organizátorstva na úmyselnom krivom obvinení poškodeného inými osobami (W., G. a L.. H., ktorí boli oslobodení spod obžaloby zo skutku právne posúdeného ako zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1,3 Trestného zákona č. 300/2005Z.z. pretože skutok nebol trestným činom v konaní sp.zn. 2T/5/2006), nebol preukázaný medzi konaním obžalovaného a konaním W., G., L.. H. príčinný vzťah. Nebola preukázaná u obžalovaného žiadnym priamym ako i nepriamym dôkazom, že by vykonal činnosť, ktorá by spočívala v iniciovaní dohody s W., G. a L.. H. o spáchaní krivého obvinenia poškodeného zo spáchania trestného činu, vo vytvorení plánu na spáchanie krivého obvinenia, ako i v rozdelení úloh na tomto obvinení. Taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaný vykonával úkony, ktoré by spočívali v usmerňovaní týchto osôb, že im vydával konkrétne pokyny na ich konanie.
Súhrn nepriamych dôkazov na preukázanie viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanie sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ??ale zároveň vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní konkrétne dôkazné bremeno, pričom je to všeobecný súd, na ktorom spočíva zodpovednosť za náležité objasnenie veci. V konaní nebola žiadnym hodnoverným priamym, ako i súborom nepriamych dôkazov preukázaná činnosť obžalovaného ako organizátora na konaní iných osôb vo vzťahu ku poškodenému, za účelom jeho krivého obvinenia z trestného činu.
Vzhľadom na prevedené dokazovanie bola zistená dôkazná situácia, pri ktorej existuje iba jediný nepriamy dôkaz, pričom na preukázanie viny obžalovaného je potrebný priamy dôkaz, ktorý musí byť doplnený dôkazmi nepriamymi, vzhľadom k čomu podľa názoru súdu nemožno z tejto dôkaznej situácie vyvodiť, že vina obžalovanému bola jednoznačne preukázaná.
Z princípu prezumcie neviny plynie pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého, ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnuté praktickej istoty o existencií relevantných skutkových okolností, tj. ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nie je možné odstrániť ani prevedením ďalšieho dôkazu je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nie je nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odcudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni obecného pravidla „preukázané mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť" .
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak iba za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno odvodiť iba jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť záveru iného. Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, nevylučujúce však reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného. Je ťažko možné hovoriť o nenarušenej a uzatvorenej sústave (nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich) v situácií kedy vo vzťahu k obžalovanému bol doposiaľ zaobstaraný iba jeden nepriamy dôkaz, ktorým je tvrdenie poškodeného, že mal odovzdať obžalovanému kúpnopredajné zmluvy na motorové vozidla, ktoré boli čiastočne vypísané na strane predávajúceho a plnomocenstvo
na prepis vozidiel. Jeho tvrdenie čiastočne potvrdil svedok K., ktorý uviedol, že dňa 13.11.2002 viezol obžalovanému veľký technický preukaz, kúpnopredajnú zmluvu čiastočne vypísanú s pečiatkou firmy a údajmi o vozidle, neuviedol konkrétne údaje o vozidle, ktorého doklady mal odovzdávať. Svedkovia S. a S. tvrdili, že šli s poškodeným, ktorý mal pri sebe doklady od vozidla Volvo S60 do penziónu v Jacovciach, kde sa stretol s obžalovaným, nevedeli potvrdiť, či doklady poškodený obžalovanému odovzdal. Dôkazy preukazujúce úmyselné zosnovanie a riadenie spáchania toho, aby niekto iný poškodeného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, neboli v konaní zaobstarané a to priame a ani nepriame dôkazy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jednoznačne a s najvyšším možným stupňom intenzity, že to bol obžalovaný, ktorý by sa dopustil skutkov popísaných v obžalobe.
Súd poukazuje i na tie skutočnosti, že z hľadiska subjektívnej stránky zákona u účastníctve vo forme organizátorstva podľa § 10 odsek 1 písmena a) Trestného zákona č. 140/1961Zb.z. k trestnému činu krivého obvinenia podľa § 174 odsek 1,2 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z. predpokladá úmysel priamy vo vzťahu činnosti ku lživému obvineniu. Úmysel vyžaduje taktiež naplnenie účastníctva vo forme organizátora. Skutkový dej uvedený v obžalobe nie je trestným činom, a to v dôsledku absencie obligatórneho znaku - úmyselného konania obžalovaného a príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom konania iných osôb poškodenému.
Vzhľadom ku uvedenému bol obžalovaný v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Skutok v bode 4) trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 odsek 1 písmena a), b), odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005Zb.z. Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom alebo vyšetrovateľom alebo policajným orgánom v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine alebo pred vyšetrovacou komisiou zákonodarného orgánu a) uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie alebo pre zistenie vyšetrovacej komisie zákonodarného orgánu, alebo b) takúto okolnosť zamlčí, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.( § 175 ods. 1,2 trestného zákona č. 140/1961Zb.)
Objektom trestného činu krivej výpovede je záujem na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonného rozhodnutia súdu. Konanie, ktorým sa naplní skutková podstata trestného činu môže mať aktívnu formu (úmyselné uvedenie nepravdy) tak formu pasívnu (úmyselné zamlčanie). O zamlčanie okolnosti pôjde i vtedy, pokiaľ páchateľ nebol na túto okolnosť vyslovene dotazovaný. Pri oboch formách konania sa krivá výpoveď musí týkať okolností, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Či ide o takú okolnosť, vždy je nutné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nemusí ísť o okolnosť, ktorá má rozhodujúci význam. Spravidla pôjde o skutočnosť, ktorú orgán uvedený v tomto ustanovení musí vziať v úvahu pri riešení otázky o ktorej má rozhodovať (v trestnom konaní pôjde o všetky okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste). Okolnosť, či obžalovaný uviedol ako svedok v inej veci nepravdu, musí súd, ktorý rozhoduje o trestnom čine krivej výpovede, vyriešiť samostatne ako predbežnú otázku, lebo sa jedná o posúdenie viny obžalovaného, a to na podklade porovnania výpovede svedka so skutočnosťou a bez ohľadu na to, či v uvedenej inej veci bola orgánmi činnými v trestnom konaní táto výpoveď vyhodnotená ako nepravdivá alebo nevierohodná. Posúdenie svedeckej výpovede orgánmi činnými v trestnom konaní ako nevierohodnej ešte nemusí znamenať, že sa zároveň jedná o výpoveď nepravdivú, pretože nevierohodnosť vyjadruje iba pochybnosti o pravdivosti takej výpovede, zatiaľ čo nepravdivosť znamená istotu, že tvrdenie obsiahnuté vo výpovedi je v rozpore so skutočnosťou.
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. (§ 2 ods. 12 Trestného poriadku)
Podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené že obžalovaný X. opakovane požičiaval poškodenému pomerne vysoké čiastky finančných prostriedkov, ktoré mu napriek jeho naliehaniu nebo vrátené, pričom na ručenie zapožičaných finančných prostriedkov podľa vyjadrenia poškodeného, mal obžalovanému X. odovzdať príslušné kúpnopredajné zmluvy čiastočne vyplnené, ako i plnomocenstvo na prepis vozidiel, u ktorých podpis si dal overiť poškodený u notárky a veľký technický preukaz. Poškodený tvrdil, že tieto doklady predložil obžalovanému na ručenie svojho záväzku, aby s nimi obžalovaný nakladal v prípade, pokiaľ svoj záväzok nesplní. Poškodený vo výpovedi taktiež potvrdil, že obžalovaný mu poskytol peniaze, ako pôžičku (na jar 2002) vo výške 800.00Sk, zo sumy 1.600.000Sk, pričom tiež potvrdil, že túto sumu nevrátil obžalovanému a to ani ku dňu 29.05.2005, pričom podľa dohody to mal vrátiť do 2-3 mesiacov. Súd ma zato, že takýmto, poškodeným tvrdeným konaním, teda i prípadným poskytnutým predmetných listín obžalovaným iným osobám, mohlo dôjsť k uzatvoreniu občianskoprávneho vzťahu, ktorým si vysporiadal obžalovaný svoju pohľadávku, ktorú mal u poškodeného a vzhľadom k tomuto zo strany obžalovaného mohlo ísť o konanie, ktoré nemá trestnoprávny charakter, ale naopak iba občianskoprávny charakter - uplatnenie nároku podľa zmlúv, ktorými mal poškodený obžalovanému ručiť za poskytnuté pôžičky. O otázku či išlo o pôžičku plynúcu z istého právneho dôvodu, zmarenú investíciu jednotlivými stranami, neprislúcha posudzovať súdom v trestnom konaní, takisto ako im neprislúcha pôsobiť na dlžníkov trestnoprávnymi inštitútmi, tak aby boli prinútení splniť svoje záväzky.
V konaní, ktoré tomuto konaniu predchádzalo a kde bol poškodený v postavení obvineného, bolo potrebné venovať sa i spoločenskej škodlivosti činu, resp. subsidiarity trestnej represie a zásady ultima ratio, ktorej mali orgány činné v trestnom konaní venovať zvýšenú pozornosť. Trestnú zodpovednosť páchateľa a trestnoprávne dôsledky s tým spojené je možné uplatňovať iba v prípadoch spoločenský škodlivých, v ktorých nepostačuje uplatnenie zodpovednosti podľa iného právneho predpisu. Takto definovaným princípom „ultima ratio", je zaistené, aby prostriedky trestného práva boli použité zdržanlivo, predovšetkým tam, kde iné právne prostriedky zlyhávajú, alebo sú neefektívne. Týmto je vyjadrená funkcia trestného práva ako krajného prostriedku vo vzťahu k ostatným právnym úpravám napríklad občianskoprávnej. Z tohto vyplýva, že trestnými činmi môžu byť iba závažné prípady protispoločenských konaní, a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky civilného práva v širšom slova zmysle, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípov právneho štátu taktiež aj neprípustné. Ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva a iba tam, kde takáto ochrana je neúčinná a kde porušenie občianskoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú spoločenskú škodlivosť, je namieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. V rámci posudzovania naplnenia objektívnych znakov trestného činu pri premietnutí princípu ultima ratio, nemôže byť ignorovaná občianskoprávna stránka veci. Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ ako trestného činu, je treba považovať za ultima ratio, ktorý má význam predovšetkým celospoločensky, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Vzhľadom k tomuto v predchádzajúcom konaní bolo povinnosťou orgánom činným v trestnom konaní sa zaoberať i touto otázkou a konanie obžalovaného, v prípade ak by bolo preukázané, že poskytol poškodeným predložené listiny, ktorými ručil za svoje záväzky voči obžalovanému, ktoré v lehote splatnosti nesplnil, iným osobám, bolo treba posúdiť z hľadiska princípu „ ultima ratio". Pokiaľ už k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania poškodeného T. v pôvodnom konaní došlo, nemôže to viesť k tomu, aby pri hodnotení dôkazov, bol význam zastavujúceho uznesenia preceňovaný a aby sa nebrali do úvahy dôkazy a listiny, ktorými boli prevádzané dôkazy v pôvodnom konaní.
Objektívna stránka prečinu krivej prísahy a krivej výpovede spočíva v uvedení nepravdy svedkom o okolnosti dôležitej pre rozhodnutie, prípadne zamlčanie takej okolnosti svedkom, v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní. Jedným zo základných znakov citovaného trestného činu je, že páchateľ „uvedie nepravdu", pričom tento znak je naplnený vtedy, pokiaľ vo svojej výpovedi v postavení svedka tvrdí niečo, čo odporuje skutočnosti. Predpokladom záveru, že tento zákonný znak bol naplnený konaním páchateľa, je zistenie súdu, ktorý rozhoduje o vine, aký je skutočný stav toho, o čom páchateľ vypovedal v postavení svedka v inej veci. Záver o naplnení uvažovaného zákonného znaku je potom výsledkom porovnania tohto zistenia s obsahom tvrdenia páchateľa v postavení svedka. Naplnenie zákonného znaku „uvedie nepravdu" musí mať skutkový podklad v zistení toho súdu, ktorý rozhoduje o vine .
Súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. z dôvodu, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa síce stal (obžalovaný na súde vypovedal ako svedok po riadnom poučení podľa § 100 ods. 1,2 Tesného poriadku č. 141/1960Zb.z.), avšak :
A) na naplnenie zákonného znaku „uvedie nepravdu" nebol zistený skutkový podklad, obžaloba neposkytla dostatočné dôkazy usvedčujúce obžalovaného z trestného činu uvedeného v obžalobe, nie je doložený žiaden dôkaz, že obžalovaný uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie a takúto okolnosť zamlčal. Dôkazná situácia, pri ktorej v trestnom konaní existuje iba jediný usvedčujúci dôkaz, je z poznávacieho hľadiska neľahká a obsahuje v sebe riziko možných chýb a omylov. V takýchto prípadoch musí byť venovaná mimoriadna pozornosť dôkladnému prevereniu tohto jediného priameho usvedčujúceho dôkazu a takýto dôkaz musí byť mimoriadne starostlivo hodnotený. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyvinúť všemožné úsilie, aby tento jediný usvedčujúci dôkaz bol pokiaľ možno doplnený inými, hoci treba indíciami. Takáto povinnosť pre nich vyplýva zo zásady oficiality a zo zásady vyhľadávacej, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní sú povinné samy vykonávať ďalšie potrebné a dostupné úkony tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Priamy dôkaz má byť doplnený dôkazmi nepriamymi, potom podľa názoru súdu nemožno vyvodiť, že vina obžalovanému bola preukázaná. V konaní bol predložený iba jeden priamy dôkaz a to výpoveď poškodeného, ktorý priamo usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutkov, keď tvrdil, že odovzdával obžalovanému doklady, ako záruku za poskytnuté pôžičky, pričom zároveň tieto vozidla spätne leasingoval, o čom podľa jeho vyjadrenia obžalovaný mal vedieť. Tento samotný dôkaz je nepostačujúci na usvedčenie obžalovaného. Už z hľadiska záruky za pôžičky, presahujúce vysoké sumy, je nelogické tvrdenie, že by poskytovateľ pôžičky súhlasil s tým, aby dlžník ručil predložením kúpnopredajných zmlúv čiastočne vypísaných na vozidlo, splnomocnením na prevod vozidla, veľkým technickým preukazom a zároveň by súhlasil veriteľ i s tým, aby dlžník predal vozidla leasingovej spoločnosti na spätný leasing, čím sa dlžník zbavil vlastníctva k veci, ktorou ručil za pôžičku a veriteľ za takejto situácie mal doklady na vozidlá, ktoré už neboli vo vlastníctve dlžníka t.j. nemal by zabezpečenú svoju pohľadávku. Na preukázanie viny obžalovaného bolo potrebné predloženie súhrnu nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú a ničím nenarušovanie sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ??ale zároveň vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
Podľa obžaloby mal obžalovaný nepravdivo vypovedať ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a takéto okolnosti zamlčať, keď: 1) poprel, že poškodený a S. mu odovzdali ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov, ktoré požičal, kúpnopredajné zmluvy na osobné motorové vozilo zn. VOLVO S 60, EČ: BA 404 ID, zn. VOLVO S 80, EČ: BA-080HX a zn. SEAT Alhambra, EČ: BA 858 HA, splnomocnenia na ich predaj a ich technické preukazy, skutočnosť, že poškodený a S. odovzdali ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov kúpnopredajné zmluvy na konkrétne osobné motorové vozidlá obžalovanému nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané. V konaní ČVS:OÚJP-191/TO-2003 bolo preukázané, že poškodený si dal overiť svoj podpis u notárky ku kúpnopredajnej zmluve a plnej moci dňa 13.11.2002 a 02.12.2002, a svedkyňa S. dňa 19.07.2002 Notárka a ani jej pracovníčka Mgr. art. B., ktorá podpis overovala, sa nevedeli vyjadriť ku konkrétnym údajom na listinách a ani k tomu, či boli na listinách vyplnené údaje o kupujúcom a predávajúcom. Svedok K. sa vyjadril, že dňa 13.11.2002 viezol od poškodeného pre obžalovaného doklady od vozidla - veľký technický preukaz, čiastočne vypísanú kúpnopredajnú zmluvu, nevedel však uviesť konkrétne údaje ohľadne dokladov, či išlo o doklady, na ktorých bol overovaný podpis poškodeného dňa 13.11.2002, toto nepotvrdil. Ďalšie doklady -
kúpnopredajné zmluvy na osobné motorové vozidlá a splnomocnenie, mali byť odovzdané poškodeným v reštaurácií Luna v Jacovciach, kde bol pri stretnutí poškodeného s obžalovaným prítomný i svedok S., ktorý jednoznačne tvrdil, že nedošlo k odovzdaniu žiadnych listín. Svedok S. tvrdil, že bol na stretnutí v Lune, nepamätal si však, či tu došlo k odovzdaniu listín, následne podľa vyjadrenia svedka mal ísť obžalovaný s poškodeným k nemu domov a on čakal s manželkou v aute. Svedkyňa S. tvrdila, že mala vedomosť o odovzdaní dokladov poškodeným obžalovanému v nejakom penzióne pri Topoľčanoch, pričom zároveň potvrdila, že pri stretnutí nebola prítomná, sedela v aute a teda nemohla mať priamu vedomosť o tom, či došlo skutočne ku odovzdaniu dokladov, jej výpoveď je v tejto časti nehodnoverná a taktiež nepotvrdila ani výpoveď svojho manžela, že z penziónu šiel obžalovaný s poškodený k nemu domov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nebolo jednoznačne preukázané, že kedy a či skutočne došlo k odovzdaniu dokladov od vozidiel poškodeným obžalovanému. Pokiaľ ide o odovzdanie dokladov svedkom S. obžalovanému, tento tvrdil, že ich odovzdal na benzínovom čerpadle, svedkyňa S. tvrdila, že to bolo za jej prítomnosti. Súd vyhodnotil výpovede týchto svedkov za nevierohodné, nakoľko svedok S. podával rozdielne výpovede. Vo veci ČVS: OÚJP-191/TO-2003 na výsluchu dňa 25.02.2004 tvrdil, že dňa 18.07.2002 podala manželka žiadosť na leasing vozidla, dňa 19.07.2002 mu mal oznámiť poškodený, že zohnal kupca, chcel od neho doklady - veľký technický preukaz, kúpnopredajnú zmluvu a splnomocnenie na prepis vozidla, čo mu odovzdal a až potom, ako bol poškodený vo väzbe zistil, že zrejme Alhambru založil obžalovanému, pričom jemu mal uviesť, že odovzdané doklady stratil. Následne na výsluchu 08.03.2004 tvrdil, že sa stretol s obžalovaným, požiadal ho o pôžičku, doklady už mal k dispozícií, zostali mu z neúspešného predaja vozidla. Tvrdil, že obžalovaný mu odovzdal 300.000Sk a on jemu doklady od vozidla. V týchto výpovediach, ako i vo výpovedi v predmetnej prejednávanej veci nepotvrdil, že by pri výmene dokladov za finančné prostriedky bola prítomná svedkyňa S., ktorá podala zhodné rozporné výpovede dňa 25.02.2004 a 08.03.2004 ako svedok S.. 2)poprel aj to, že uvedené doklady od predmetných vozidiel odovzdal O. W., L.. L. H. a F. G. za účelom podania lživých trestných oznámení, v priebehu celého konania, teda vo veci ČVS: OÚJP-191/TO-2003 ako i predmetného konania nebol predložený žiaden priamy ako i nepriamy dôkaz, že to bol práve obžalovaný, ktorý odovzdal doklady od vodidiel iným osobám a to za účelom podania lživých trestných oznámení na poškodeného. 3)vypovedal, že má vedomosť o tom, že poškodený tieto vozidlá predal W. ako aj ďalším osobám, ktorý vystupovali v trestnej veci ako oznamovatelia, vo veci ČVS: OÚJP-191/TO-2003 obžalovaný uviedol, že mal vedomosť o tom, že W. kúpil auto od poškodeného s tým, že mu W. v roku 2003 ukázal overenú zmluvu aj s technickým preukazom na vozidlo VOLVO a vyjadril sa mu, že dal poškodenému 1.000.000Sk. Ďalej uviedol, že G. mu mal povedať v roku 2003, že dal peniaze poškodenému na nejaké auto a ku L.. H. sa vyjadril, že nemal vedomosť o tom, že by kúpil vozidlo od poškodeného. Išlo o výpoveď v ktorej uvádzal, že osoby W. a G. mu uviedli, že mali zakúpiť vozidlá od poškodeného, teda vo výpovedi reprodukoval ich tvrdenia.
Podstata skutkovej vety uvedenej v obžalobe, že „nepravdivo vypovedal pred vyšetrovateľom ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a takéto okolnosti zamlčal," nebola vôbec dokázaná. Skutková podstata trestného činu nebola naplnená, nebolo preukázané, že obžalovaný uviedol nepravdu resp. zamlčal podstatné okolnosti, ktoré mali význam pre rozhodnutie, taktiež nebolo preukázané, že išlo o okolnosti, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a že „aj v dôsledku tejto svedeckej výpovede bol v tej dobe obvinený N. T. uznesením Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9Tp/90/03 zo dňa 31.10.2003 vzatý do väzby". Poškodený bol vzatý do väzby vo veci ČVS: OÚJP-191/ TO-2003 uznesením Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9Tp/90/03 zo dňa 31.10.2003 podľa § 68 ods. 1 z dôvodov § 67 ods. 1 písmena a), c) Trestného poriadku č. 141/1961Zb.z. t.j. z dôvodu obavy, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že poškodený sa v mieste bydliska nezdržiaval, bolo vyhlásené po ňom pátranie, za účelom zabezpečenia jeho účasti k vyšetrovacím úkonom a jeho ponechaním na slobode by mohol ujsť a naďalej by sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, resp. by pokračoval v páchaní trestnej činnosti, nakoľko bol nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu. Z uvedeného vyplýval čo bol dôvod väzby poškodeného, nebolo preukázané, že by to bol v dôsledku výpovede obžalovaného poškodený vzatý do väzby.
B) Obžaloba dávala za vinu obžalovanému, že ako svedok pred vyšetrovateľom v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie a takúto okolnosť zamlčal a spôsobil takým činom iný obzvlášť závažný následok, nakoľko poprel, že poškodený a S. mu odovzdali
ako formu záruky vrátenia finančných prostriedkov, ktoré požičal, kúpnopredajné zmluvy na osobné motorové vozilo zn. VOLVO S 60, EČ: BA 404 ID, zn. VOLVO S 80, EČ: BA-080HX a zn. SEAT Alhambra, EČ: BA 858 HA, splnomocnenia na ich predaj a ich Technické preukazy, poprel aj to, že uvedené doklady od predmetných vozidiel odovzdal O. W., L.. L. H. a F. G. za účelom podania lživých trestných oznámení, vypovedal, že má vedomosť o tom, že poškodený tieto vozidlá predal W. ako aj ďalším osobám, ktorý vystupovali v trestnej veci ako oznamovatelia. V prípade, pokiaľ by bolo preukázané, že obžalovaný nepravdivo vypovedal ako svedok o okolnostiach, významných pre rozhodnutie a takéto okolnosti zamlčať, súd poukazuje na to, že skutočnosť, že páchateľ trestného činu, vypočúvaný ako svedok v trestnej veci iného obvineného a vypovedajúci nepravdu ohľadne svojho trestného činu, bol riadne poučený o práve odoprieť výpoveď, má len procesný význam v tom smere, že takúto výpoveď treba považovať za dôkaz výpoveďou svedka podľa § 89 ods. 2 a § 97 a nasl. Trestného poriadku č. 141/1961Zb.z., nemá však hmotnoprávny význam v tom smere, že sa takýto páchateľ dopúšťa trestného činu krivej výpovede podľa § 175 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z. Trestná zodpovednosť takéhoto páchateľa za trestný čin krivej výpovede podľa § 175 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z. by odporovala zásade, že obvinený nesmie byť donucovaný k doznaniu žiadnym spôsobom ( § 91 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z.). U osoby stíhanej pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z., ktorá mala nepravdivo popísať okolnosti spáchania určitej trestnej činnosti, musia orgány činné v trestnom konaní vyriešiť ako predbežnú otázku (§ 91 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z.), či nie je sama jej páchateľom. V takom prípade by nemohla byť trestnej zodpovedná za trestný čin krivej výpovede. Osoba, ktorá spácha trestný čin, sa nemôže dopustiť trestného činu krivej výpovede, a to ani vtedy, ak bola riadne o právach a povinnostiach svedka poučená, ako to bolo i v tomto prípade. Ustanovenie § 100 ods. 2 Trestného poriadku č. 141/1961Zb.z. má ten význam, že svedok môže odoprieť výpoveď okrem iného i vtedy, pokiaľ by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe. Toto oprávnenie je v súlade s ústavným princípom na obhajobu. Avšak ani v tých prípadoch, kedy svedok nevyužije svoje právo odoprieť výpoveď a vypovedá pred orgánmi vymenovanými v ustanovení § 175 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z., nepravdu v snahe zatajiť vlastnú trestnú činnosť, nenaplňuje znaky trestného činu krivej výpovede. Z ustanovenia § 91ods. 1 Trestného poriadku č.141/1961Zb.z totiž plynie, že obvinený nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný k doznaniu a to ani nepriamo. Nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby osoba, ktorá vypovedá, neprezradila svoju trestnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby. Túto obhajobu nie je možné vynútiť výsluchom obvineného ako svedka, ktorý na rozdiel od obvineného je inak povinný vypovedať pravdu pod sankciou trestného postihu. Takýto postup by bol nepriamym donucovaním obvineného usvedčovať samého seba k doznaniu, čo je vzhľadom k zhora uvedenému ustanoveniu § 91ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961Zb.z neprípustné.
V predmetnej veci, výpoveď obžalovaného, ktorú vykonal vo veci ČVS: OÚJP-191/TO-2003, by bola súčasťou jeho obhajoby motivované snahou zatajiť vlastnú trestnú činnosť. Preto nemohol obžalovaný tým, že vypovedal vo veci ČVS: OÚJP-191/TO-2003 ako svedok nepravdu o rozhodných okolnostiach, naplniť znaky trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z.
Súd preto rozhodol tak, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.