Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: X. O., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, B. O., a otca: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, C., o návrhu otca na zvýšenie výživného a o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -274 zo dňa 19. decembra 2014, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -290 zo dňa 04. februára 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým súd návrh matky maloletého na zníženie výživného zamietol potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom mení tak, že matka maloletého je povinná prispievať na výživu mal. K. V., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.03.2013 do 28.02.2015 vo výške 105,- Eur mesačne a počnúc dňom 01.03.2015 do budúcna vo výške 90,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca dieťaťa.

Zameškané výživné za obdobie od 01.03.2013 do 30.11.2014 vo výške 630,- Eur sa povoľuje matke maloletého zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 20,- Eur splatnými spolu s bežným výživným, a to od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas má za následok splatnosť celého zameškaného výživného.

Vo zvyšnej časti návrh otca maloletého zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -36 zo dňa 19.03.2010 vo výroku o výživnom na maloletého K. V..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -274 zo dňa 19.12.2014 zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -36 zo dňa 19.03.2010 vo výroku o výživnom na maloletého K. V. tak, že uložil matke povinnosť platiť na maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX, zvýšené výživného vo výške 115,- eur mesačne od 01.03.2013 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na

výživnom od 01.03.2013 do 31.11.2014 (správne malo byť do 30.11.2014, pozn. odvolacieho súdu) v celkovej výške 840,- eur súd matke povolil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 08.03.2013 otec maloletého žiadal uložiť matke povinnosť platiť výživné na syna K. 200,- eur mesačne, vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe sám vychováva syna, ktorý nastúpil do školy.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.09.2014 matka maloletého navrhla znížiť výživné na maloletého na sumu 30,- eur mesačne.

Citujúc ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd dospel k záveru, že návrh otca je dôvodný. Porovnaním okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase skoršieho rozhodovania v marci 2010 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v decembri 2014 mal preukázané, že za štyri roky a deväť mesiacov došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. S pribúdajúcim vekom, rastom a vyspievaním sa zvýšili výdavky mal. K. na uspokojovanie bežných hmotných potrieb, ale najdôležitejšou zmenou je pribudnutie výdavkov spojených s plnením povinnej školskej dochádzky, keď predtým bol v materskej škole a teraz je tretiakom súkromnej základnej školy pre deti s poruchami učenia. Ide o súkromnú školu s povinnosťou platenia školného. Základné výdavky sú 50,- eur, 15,- eur školné, 25,- eur strava, 10,- eur školský klub. Ďalej je potrebné kupovať školské potreby, výdavky na rôzne školské aktivity, k tomu výdavky na bežné potreby (strava, oblečenie, drogéria, hygienické potreby, záujmy). Naďalej sú tu výdavky spojené so zdravotnými problémami (klinický psychológ, detský psychiater, lieky na podporu mozgovej činnosti, kúpeľná liečba a pod.). Podľa názoru súdu zvýšenie výživného o 40,- eur je primerané zvýšeným výdavkom na odôvodnené potreby maloletého.

Zmena nastala aj u rodičov. Otcov príjem sa zvýšil, pribudol mu invalidný dôchodok 147,30 eur, príjem zo živnosti sa zvýšil o 99,11 eur. Matke síce pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, ale je tu vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. Súd vychádzal z preukázaného príjmu matky za rok 2010 vo výške 16,20 eur (pracovala len v januári, potom od marca v novom zamestnaní s dohodnutou minimálnou mzdou) a došlo teda k zlepšeniu jej finančnej situácie a zvýšeniu príjmu, ktorý tvorí rodičovský príspevok a príjem jej manžela pripadajúci na ňu vo výške 145,28 eur. Vychádzajúc z uvedeného je v jej možnostiach platiť zvýšené výživné 115,- eur, pričom takto určené výživné podľa názoru súdu nebude mať za následok zhoršenie životnej úrovne matky a táto bude ďalej schopná zabezpečovať svoje potreby a potreby mal. L., všetko aj za prispievania manžela, ktorý stále túto povinnosť má.

Súd prihliadol u oboch rodičov aj na výdavky na bývanie, ktoré otec platí sám a matka sa na nich podieľa spoločne s manželom. U otca predstavujú spolu mesačne 194,57 eur, u matky 222,18 eur.

Súd výživné zvýšil od 01.03.2013, od prvého dňa mesiaca, v ktorom otec podal návrh. Matke pri takto upravenom výživnom vznikol nedoplatok 840,- eur, ktorý jej súd umožnil splácať v splátkach po 20,- eur mesačne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

O zamietnutí návrhu matky na zníženie výživného súd rozhodol podľa § 166 ods. 1, 2 O. s. p. dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.02.2015, vzhľadom k tomu, že v rozsudku vyhlásenom na pojednávaní dňa 19.12.2014 opomenul rozhodnúť o návrhu matky na zníženie výživného. Matka zníženie výživného na maloletého na sumu 30,- eur navrhla s odôvodnením, že hradí kompletnú stravu pre seba a svoju dcéru, nakoľko s manželom nezdieľa spoločný rozpočet a chce sa dať rozviesť.

Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu podala matka maloletého odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej v zamietnutí návrhu otca na zvýšenie výživného a v znížení výživného na sumu 30,- eur mesačne.

V odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nebral do úvahy dôvody, pre ktoré žiadala zamietnuť návrh otca na zníženie výživného a výživné jej vypočítal i z príjmu manžela, a to napriek tomu, že uviedla, že sa s manželom ide rozvádzať a nezdieľajú spoločný rozpočet. Jej situácia sa natoľko zmenila, že nie je schopná platiť zvýšené výživné. Jej finančná situácia je veľmi zlá, jej mesačný príjem je 226,- eur aj s rodinnými prídavkami. Z tohto príjmu platí 90,- eur na bývanie, čo je polovica nákladov a po zaplatení výživného 75,- eur jej ostáva okolo 60,- eur na stravu pre ňu a jej dieťa, a to nerátala plienky, sunar a detskú kozmetiku. Otec maloletého má celkový príjem 616,80 eur a po úhrade mesačných výdavkov mu ostáva okolo 415,- eur.

Otec maloletého ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.) vo výroku, ktorým súd návrh matky na zníženie výživného zamietol, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a vo zvyšnej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože v tejto časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého je čiastočne dôvodné a rozsudok okresného súdu je potrebné v časti zvýšeného výživného zmeniť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec maloletého návrhom doručeným súdu dňa 08.03.2013 žiadal o zvýšenie výživného na mal. K.R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 200,- eur. Návrh odôvodnil tým, že došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko syn nastúpil do školy. Chodí do prvého ročníka súkromnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia. Za školu uhrádza 150,- eur ročne, obedy v škole hradí vo výške 25,- eur mesačne, za pobyt v družine platí 16,- eur mesačne. Syn pravidelne užíva lieky (je dispenzarizovaný v logopedickej, neurologickej, psychiatrickej, očnej ambulancii), doplatok za ne je mesačne 30,- eur.

Naposledy bolo o výživnom na maloletého K. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. -36 zo dňa 19.03.2010, právoplatným dňa 16.04.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 75,- eur mesačne.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaného dokazovania dospel i k správnym skutkovým zisteniam, ale jeho právne závery podľa odvolacieho súdu dôsledne nevychádzajú z ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Prvostupňový súd, porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel k správnemu záveru, že došlo k takej zmene pomerov (nástup maloletého na základnú školu, zvýšenie príjmu matky, pribudnutie vyživovacej povinnosti matke maloletého), ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil úplne a správne, avšak z tohto nevyvodil celkom správny právny záver, pokiaľ matku maloletého zaviazal k plateniu zvýšeného výživného v sume 115,- eur mesačne. S takto určenou výškou výživného sa odvolací súd nestotožnil, najmä s ohľadom na preukázané schopnosti a možnosti matky maloletého.

V konaní bolo preukázané, že mal. K. mal v čase posledného rozhodovania o výživnom päť rokov, nepravidelne navštevoval predškolské zariadenie, mal zanedbaný zdravotný stav a oneskorený psychický vývin. Maloletý navštevoval neurológa, alergológa, oftalmológa a logopéda. V súčasnosti je maloletý žiakom tretieho ročníka súkromnej základnej školy pre deti s poruchami učenia, naďalej navštevuje uvedených lekárov. Odvolací súd sa v tomto prípade stotožňuje s vyjadrením otca, že u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov a k zvýšeniu výdavkov, predovšetkým v súvislosti s povinnou školskou dochádzkou (školné 150,- eur ročne, školské obedy 25,- eur, družina 10,- eur, učebné pomôcky), ale tiež s nákupom potrebného ošatenia, stravy, v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, potrebou stimulácie jeho psychiky a jeho záujmami, ktoré sa nesporne s vyšším vekom maloletého zvýšili.

Pokiaľ ide o otca maloletého, zmena pomerov nastala predovšetkým v jeho majetkovej sfére, keď od októbra 2012 okrem príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti poberá invalidný dôchodok, v súčasnosti vyplácaný vo výške cca 142,- eur mesačne. Otec s maloletým naďalej bývajú v byte, ktorého je otec výlučným vlastníkom. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie, tieto sa zásadným spôsobom nezmenili.

Matka maloletého v čase posledného rozhodovania pracovala len na základe dohody o vykonaní práce, za január 2010 jej bolo vyplatené 16,20 eur, od marca 2010 mala podľa uvedenia matky dostávať minimálnu mzdu. Od 03.10.2011 bola matka zamestnaná u zamestnávateľa YURA Corporation Slovakia, s. r. o., Lednické Rovne s priemerným čistým mesačným príjmom 369,47 eur. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, do 03.10.2013. Od januára 2013 bola matka dočasne práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva, od júla 2013 bola na materskej dovolenke, bola jej vyplácaná materská vo výške cca 290,- eur, v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky. Manžel matky maloletého bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie november 2012 až október 2013 vo výške 807,07 eur, za obdobie od septembra 2013 do augusta 2014 vo výške 793,46 eur. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -10 zo dňa 25. 02. 2015 bolo manželstvo matky maloletého rozvedené. Matka býva v byte, ktorý vlastní spolu s bývalým manželom, okrem bežných výdavkov hradí polovicu výdavkov na bývanie vo výške cca 90,- eur. Matke maloletého pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. L. O., nar. XX.XX.XXXX.

Za daného stavu je podľa odvolacieho súdu doterajšia výška výživného u maloletého neprimeraná zmene pomerov na jeho strane, predovšetkým jeho súčasným potrebám spojeným s povinnou školskou dochádzkou, navyše na špecializovanej súkromnej škole. Rovnako ako súd prvého stupňa pritom odvolací súd dospel k záveru, že v súvislosti s výdavkami na súkromnú školu ide o odôvodnené výdavky, a to s prihliadnutím na potrebu individuálneho prístupu, aj s ohľadom na zdravotné problémy maloletého. Je nevyhnutné prihliadať aj na skutočnosť, že matka sa iným spôsobom než platením výživného na starostlivosti o maloletého nepodieľa. Osobnú starostlivosť o dieťa plne zabezpečuje otec a táto je postavená na roveň finančným plneniam, pretože otec dieťaťu nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné potreby, a to bývanie, stravovanie, hygienu, lekársku

starostlivosť a pod., keď je zrejmé, že otec hradí aj nepravidelné, nepredvídané výdavky spojené s výchovou a výživou maloletého.

Vyhodnotiac všetky uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k názoru, že je potrebné výživné na mal. K.R. zvýšiť. Pri určení výšky výživného odvolací súd prihliadol na súčasné výdavky na stravovanie, oblečenie, obuv ako i podporu voľnočasových aktivít potrebných k rozvoju osobnosti dieťaťa, na možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky maloletého voči mal. L.. Za primerané potrebám dieťaťa, ale i možnostiam a schopnostiam matky maloletého, považuje odvolací súd výživné vo výške 105,- eur mesačne za obdobie od 01.03.2013 do 28.02.2015 a vo výške 90,- eur za obdobie od 01.03.2015 do budúcna. I keď matke maloletého pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. L., nemožno opomenúť, že došlo i k zlepšeniu jej majetkovej situácie za sledované obdobie (do nástupu na materskú bola matka maloletého zamestnaná a poberala mzdu, následne jej bol vyplácaný materský príspevok, v súčasnosti rodičovský príspevok a rodinné prídavky). Za čas trvania manželstva matky maloletého bolo pritom potrebné prihliadať aj na príjem manžela matky maloletého, ako to správne urobil i okresný súd, keď tento patril do BSM matky maloletého a jej manžela. Pri určení výšky výživného preto odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za obdobie do 28.02.2015 (t. j. do konca mesiaca, v ktorom bolo manželstvo matky maloletého právoplatne rozvedené) prihliadal aj na príjem manžela matky maloletého. Vychádzajúc z príjmu matky (mzda, materský príspevok, rodičovský príspevok) a jej manžela potom bolo podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné vo výške 105,- eur mesačne. Následne od právoplatnosti rozvodu matky, ktorým zaniklo i BSM manželov, súd určil výživné vo výške 90,- eur mesačne (čo je oproti výživnému určenému doteraz zvýšenie o 15,- eur, čo nepredstavuje ani polovicu zvýšených výdavkoch na maloletého len v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku). Pokiaľ matka maloletého poukazovala na zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom mal. L., tieto preukázané neboli, keď matka maloletého zároveň pri rozvode uzavrela rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec maloletej povinný prispievať na výživu maloletej len vo výške 55,- eur mesačne. Nemožno tiež opomenúť, že v prípade nepriaznivej životnej situácie má matka maloletej možnosť požiadať toho času už bývalého manžela o príspevok na výživu rozvedenej manželky.

Na základe uvedeného odvolací súd vyhovel odvolaniu matky maloletého sčasti a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrhu otca na zvýšenie výživného vyhovel, zmenil tak, že matke maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 105,- eur mesačne, od prvého dňa mesiaca, v ktorom otec maloletého podal návrh na zvýšenie výživného, t. j. od 01.03.2013 do 28.02.2015, a od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozvodu matky maloletého, t. j. od 01.03.2015 do budúcna vo výške 90,- eur mesačne, splatnými vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca. V prevyšujúcej časti, v ktorej otec maloletého žiadal zvýšenie výživného na mal. K. na sumu 200,- eur mesačne, odvolací súd návrh otca zamietol. Tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -36 zo dňa 19.03.2010 v časti o výživnom na mal. K.R..

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia odvolací súd nanovo stanovil aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2013 do 30.11.2014 (t. j. výživnom splatnom do vyhláseniu rozsudku súdu prvého stupňa) v sume 630,- eur (21 mesiacov x 30,- eur), ktorú sumu zároveň matke dieťaťa povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatnými spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Keďže odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že zvýšenie výživného na maloletého je dôvodné, logickým následkom bolo zamietnutie návrhu matky maloletého na zníženie výživného. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom, aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vo výroku, ktorým súd návrh matky maloletého na zníženie výživného zamietol, ako vecne správny potvrdil.

Postupom podľa § 224 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd zároveň nanovo rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v prejednávanej veci išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.