Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-25-2015.pdf
PDF · 105.46 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarázsovej, vo veci starostlivosti o maloletého W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matka Y. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. - H., N. XXX/X, t.č. bytom I. - V., M. XX, zastúpená Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom Nitra, Sládkovičova 7 a otec W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., O. XXX/XXF, zastúpeného JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou so sídlom Nitra, Mariánska 2, o návrhu matky na zmenu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. februára 2015 č.k. 24P/146/2014-106, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výživného takto:
Rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/356/2012-41 zo dňa 19.3.2013 vo výroku o výživnom m e n í tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému W. H., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50,- eur na 100,- eur mesačne, počnúc od 1.9.2014, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred.
Vo výroku o zročnom výživnom a o trovách konania napadnutý rozsudok z r u š u-
j e a vec v tejto časti vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. dieťaťa a zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 24P/356/2012-41 zo dňa 19.03.2013 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého W. H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ďalej zročné výživné otca za čas od 01.09.2014 do 31.01.2015 v sume 500,- eur povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. Ďalším výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11P/287/2013-22 zo dňa 11.11.2013 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. H., nar. XX.XX.XXXX vždy v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si maloletého v určenom čase vyzdvihne v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tom istom mieste maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Matka uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť. Posledným výrokom žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil s odkazom na ust. § 25 ods. 1 - 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1
Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/356/2012-41 zo dňa 19.03.2013 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a súd zveril maloletého W. na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/287/2013-22 zo dňa 11.11.2013 súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod., v každom kalendárnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku od 02.01. od 9.00 hod. do 03.01. do 18.00 hod., v každom kalendárnom roku počas letných školských prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od rozvodu manželstva a teda aj úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane účastníkov konania k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, aj keď nie v takom rozsahu ako žiadala matka ( z 50 eur na 180 eur mesačne). V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval maloletý W. predškolské zariadenie, od septembra 2014 je žiakom 1. ročníka základnej školy. So zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa, ale hlavne s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku preukázateľne súviseli vyššie výdavky na zabezpečovanie jeho bežných potrieb a aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby. Došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá bola v čase rozvodu manželstva riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 470,- eur, pričom v súčasnosti pracuje len na skrátený pracovný úväzok, čo odôvodnila najmä potrebou zabezpečenia starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj jeho prípravy na vyučovanie. Od decembra 2014 pracuje matka v spoločnosti W. s.r.o., kde za uvedený mesiac dosiahla čistý príjem vo výške 90,93 eura a okrem toho poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracovala matka taktiež na skrátený štvorhodinový pracovný úväzok, kde však dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 247,35 eura mesačne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že matka opätovne zmenila zamestnávateľa, v súčasnosti dosahuje nižší príjem, pričom však dôvody, ktoré ju k tejto zmene viedli nešpecifikovala. Podstatnejšiu zmenu pomerov zistil na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý bol v čase rozvodu manželstva nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu. Od podania návrhu, teda od apríla 2014 dosiahol otec u svojich zamestnávateľov priemerný čistý mesačný príjem vo výške 306,68 eura a boli mu súčasne vyplatené diéty v priemernej výške 510,- eur mesačne. Okruh vyživovacích povinností zostal na oboch stranách nezmenený. V zmysle zisteného skutkového stavu dospel súd prvého stupňa k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, spočívajúca v jeho nástupe na povinnú školskú dochádzku, ako aj vzájomné posúdenie možností a majetkových pomerov oboch rodičov odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, avšak nie v takej miere, ako to požadovala matka dieťaťa. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého W. sumou vyššou než 150,- eur mesačne, preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150,- eur mesačne od 1.9.2014, kedy maloleté dieťa nastúpilo na povinnú školskú dochádzku. Za podstatnú zmenu pomerov na strane otca považoval až zvýšenie jeho príjmov od mesiaca september 2014. Výživné vo výške 150,- eur mesačne považoval súd prvého stupňa za primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, a spolu s primeraným výživným zo strany matky aj primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Keďže otec prispieval na výživu maloletého W. sumou vo výške 50,- eur mesačne, vzniklo tak otcovi za obdobie od 01.09.2014 do 31.01.2015 zameškané výživné vo výške 500,- eur /(150,- eur - 50,- eur) x 5 mesiacov/. Styk otca s maloletým dieťaťom zmenil súd v zmysle dohody rodičov tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každý párny týždeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v časti zvýšeného výživného tak, aby súd zvýšil výživné zo sumy 50 eur na sumu 80 eur mesačne. Namietal, že za obdobie od januára do decembra 2014 mal priemerný čistý mesačný príjem vrátane vyplatených cestovných náhrad 612 eur. Prvostupňový súd zahrnul do jeho príjmu všetky cestovné náhrady a neakceptoval žiadnu položku z nich určenú na zabezpečenie jeho existencie v zahraničí. Dodal, že v jeho prípade cestovné náhrady vyplatené v období od augusta do decembra 2014 predstavovali priemerne sumu 630 eur, z ktorej on potrebuje na zabezpečenie svojich základných životných potrieb v zahraničí minimálne sumu 300 eur, ktorá by nemala byť započítaná do jeho čistého mesačného príjmu pri určovaní výšky výživného. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil pri určovaní
výšky výživného náklady spojené s jeho vlastnou existenciou a bývaním. Pritom jeho základné mesačné poplatky predstavujú spolu sumu 513,41 eura. V tomto smere poukázal ďalej na to, že na jeho mesačné stravovanie, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb zostáva čiastka 98,49 eura. Argumentoval aj tým, že matka maloletého menila zamestnanie niekoľkokrát a opakovane odišla z miest, na ktorých by dosahovala podstatne vyšší príjem ako dosahuje v súčasnosti. Vzhľadom na to, že maloletý má v súčasnosti 6 rokov je podľa neho nepochybné, že matka maloletého by mohla dosahovať vo svojej práci podstatne vyšší príjem, ak by mala záujem.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tvrdenia otca maloletého sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zjavné, že tento pri určení výživného vzal na zreteľ aj iné skutočnosti ako priemerný mesačný príjem otca maloletého a rozhodol podľa celkových majetkových pomerov rodičov a ich životnej úrovne. Ďalej uviedla, že čistý príjem otca maloletého za obdobie od 4 - 12/2014 bol zdokladovaný v priemernej výške 817 eur, avšak aj v čase, keď otec maloletého nevedel preukázať svoj príjem, vkladal na svoj účet priemerne od 600 do 900 eur mesačne. Otec maloletého síce tvrdil, že tieto peniaze mu dávala matka, uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal a preto ho matka maloletého považovala za nepravdivé a účelové. Námietky otca maloletého ohľadom časti príjmu vyplácaného formou diét považovala za nedôvodné, pretože zo spisovej dokumentácie a okolností vyplácaného príjmu sa javí, že vyššie diéty ako mzda sú len z dôvodu nižšieho odvodového zaťaženia zamestnávateľa aj zamestnanca. K viacnásobným zmenám svojho zamestnania uviedla, že o maloletého sa stará sama a nemôže robiť vo večerných hodinách tak, ako to vyžadovala pozícia asistentky predaja. Keďže maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, je nutné sa mu venovať, robiť s ním úlohy a učiť sa, preto si našla prácu, kde pracuje len do 14. hodiny, aj na úkor nižšieho príjmu. Hľadá si však prácu s klasickou pracovnou dobou. Argumentovala tiež tým, že otec maloletého si ponechal všetok hodnotný majetok, nový rodinný dom v hodnote cca 150.000 eur, ako aj hodnotné hnuteľné veci. Sám obýva novostavbu rodinného domu nadštandardne zariadenú. Nad rámec podaného odvolania uviedla, že už počas konania poukazovala na to, že otec maloletého mu nezabezpečuje počas styku riadnu starostlivosť, pretože požíva alkoholické nápoje, nevenuje sa maloletému, ponecháva dieťa samé. Pritom prístup otca sa nezmenil ani napriek poučeniu súdu prvého stupňa. Styk s maloletým sa uskutočňuje raz za mesiac, avšak vyslovila obavu, že maloletý je počas styku s otcom v ohrození. Záverom uviedla, že druhý výrok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, pretože zročné výživné je predbežne vykonateľné priamo zo zákona, nie po právoplatnosti rozhodnutia, ako to uložil plniť súd prvého stupňa. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd prvý výrok zmenil tak, že výživné sa zvýši na 180 eur mesačne k rukám matky, druhý výrok upraví v závislosti na výroku prvom, pričom by poučil otca maloletého o predbežnej vykonateľnosti zročného výživného a tretí výrok zmení tak, že styk otca s maloletým neupraví.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výživného je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, pretože nie sú podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného rázu), v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný vždy skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/356/2012-41 zo dňa 19.03.2013 ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a súd zveril maloletého W. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 50,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý 4 roky. Matka bola v čase rozvodu manželstva riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 470,- eur. Otec maloletého dieťaťa bol v čase rozvodu manželstva nezamestnaný, bez príjmu, nebol poberateľom podpory v nezamestnanosti ani dávok v hmotnej núdzi.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ale v nižšej sume, než o akej rozhodol prvostupňový súd. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k záveru, že maloletý je od septembra 2014 žiakom 1. ročníka základnej školy a teda s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku došlo k zvýšeniu výdavkov potrebných na zabezpečovanie jeho bežných potrieb a aj ďalších odôvodnených potrieb. Pokiaľ ide o rodičov maloletého bolo správne zistené, že otec maloletého, ktorý bol v čase rozvodu manželstva nezamestnaný a bez príjmu, dosiahol od apríla 2014 u svojich zamestnávateľov priemerný čistý mesačný príjem vo výške 306,68 eura a boli mu súčasne vyplatené diéty v priemernej výške 510,- eur mesačne. Otec býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, spláca hypotekárny
úver vo výške 136 eur, spotrebný úver po 123,25 eura a 75,86 eura mesačne a náklady na bývanie (plyn, elektrina, vodné a stočné, poistenie nehnuteľnosti, telefón internet). Maloletému W. platí poistku vo výške 16,13 eura mesačne a sporenie na vkladnú knižku po 10 eur mesačne. Vo vzťahu k matke maloletého, ktorá bola v čase rozvodu manželstva riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 470,- eur, bolo zistené, že od 1.4.2014 do 2.12.2014 pracovala u zamestnávateľa - S. N., s.r.o., kde mala skrátený štvorhodinový pracovný úväzok a dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 247,35 eura mesačne. Tento pracovný pomer ukončila sama a zamestnala sa od decembra 201 v spoločnosti W. s.r.o., a to štyri dni v týždni na skrátený štvorhodinový pracovný úväzok , kde dosiahla za uvedený mesiac čistý príjem vo výške 90,93 eura a okrem toho poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Matka s dieťaťom býva v spoločnej domácnosti jej otca ktorému prispieva na bývanie 100 eur mesačne. Po rozvode manželstva rodičov maloletého nebolo zatiaľ vyporiadané ich bezpodielové spoluvlastníctvo.
Výživné pre maloleté dieťa slúži k uspokojovaniu jeho výživy a tiež jeho všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena, atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a možností rodičov. Toto prepojenie je v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa. Do príjmov rodiča sa pre účely výživného okrem zárobku zohľadnia i benefity z pracovného pomeru, ako sú diéty alebo poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón a to tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča. Pri započítaní cestovných náhrad povinného rodiča však musí súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadniť aj náklady nevyhnutne vynaložené týmto rodičom pri vykonávaní práce v zahraničí.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považoval za dôvodné zvýšenie výživného na sumu 100 eur mesačne. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmena pomerov nastala tak na strane maloletého, ako aj na strane jeho oboch rodičov. Na strane maloletého nastala zmena pomerov v súvislosti s jeho vyšším vekom, nástupom na povinnú školskú dochádzku a tomu zodpovedajúcimi zvýšenými potrebami. K zmene pomerov ovplyvňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo aj na strane otca maloletého, a to najmä pokiaľ ide o zvýšenie jeho príjmu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že odôvodneným potrebám maloletého, ako aj momentálnym možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť, zodpovedá výživné určené otcovi vo výške 100 eur mesačne. Súd prvého stupňa nesprávne neprihliadol na to, že časť vyplatených cestovných náhrad, ktoré otec pravidelne mesačne poberá v priemernej výške 510 eur ,je potrebné zohľadniť aj na zabezpečenie základných životných potrieb otca v zahraničí v rámci pracovnej cesty. Otec maloletého uviedol ako minimálnu sumu 300 eur, ktorú potrebuje na zabezpečenie svojich základných životných potrieb v zahraničí, pričom odvolací súd považoval takto vyčíslenú sumu za primeranú. Zvyšnú časť sumy vyplatených cestovných náhrad (t.j. 210 eur), ktoré otec maloletého nespotrebuje na uspokojenie svojich základných životných potrieb v rámci výkonu pracovnej cesty možno započítať do sumy čistého priemerného mesačného príjmu otca na účely určenia výšky výživného na maloleté dieťa. Priemerný mesačný príjem otca potom predstavuje sumu 516,68 eura. Pri určovaní výšky výživného odvolací súd zohľadnil aj schopnosti a možnosti matky, pričom neuznal jej zdôvodnenie nižšieho príjmu starostlivosťou o dieťa v súvislosti nástupu maloletého do 1. ročníka základnej školy. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že matka maloletého pracovala na plný pracovný úväzok v čase, keď bolo dieťa menšie a teda menej samostatné, vyžadujúce väčšiu osobnú starostlivosť ako dieťa školopovinné. Preto je nepochybne v schopnostiach a možnostiach matky maloletého zamestnať sa na plný pracovný úväzok aj v súčasnej situácii a zabezpečiť si tak vyšší príjem.
Odvolací súd dodáva, že matka dieťaťa odvolanie nepodala, preto sa odvolací súd mohol zaoberať len odvolaním podaným otcom dieťaťa a z uvedeného dôvodu nemohol rozhodovať o jej návrhu na zmenu napadnutého rozsudku uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na 180 eur mesačne a neupraviť styk otca s maloletým.
Z dôvodov vyššie uvedených, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že zmenil predchádzajúci rozsudok súdu vo výroku o výživnom a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2014 tak, že túto sumu bude otec platiť vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci vopred do rúk matky. V časti zročného výživného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie, keď nemal podmienky pre potvrdenie, ani zmenu rozhodnutia v tejto časti. V čase rozhodovania odvolacieho súdu neboli súdu známe platby výživného v prospech maloletého, z ktorého dôvodu odvolací súd nemohol ustáliť zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do rozhodnutia súdu. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude preto zistiť aktuálnu výšku zročného výživného a rozhodnúť o nej i o trovách celého konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.