Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-16-2014.pdf
PDF · 105.15 KB
No categories available
8C/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: V. A., narodená XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, X., zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Hujíkom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti odporcovi: V. U., narodený XX.X.XXXX, bytom Q. X/X, X., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Motúsom so sídlom Hviedzoslavova 3, Prievidza o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva takto
rozhodol:
U r č u j e sa, že darovacia zmluva uzavretá dňa 13.8.2013 navrhovateľkou ako darcom a odporcom ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky vo veľkosti 1 k bytu číslo X vo vchode číslo 3, na druhom poschodí bytového domu (obytnej budovy) so súpisným číslom XXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcela CKN číslo XX o výmere 1630 m2 zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území X. spolu so spoluvlastníckym podielom 620/29626 k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam tohto bytového domu a k pozemku parcela CKN číslo XX o výmere 1630 m2 zastavané plochy a nádvoria, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím pod číslom V XXX/XX zo dňa 4.4.2013 je n e p l a t n á. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 8.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateľky z a m i e t a. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok za návrh sčasti o zaplatenie 8.000,- eur vo výške 480,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Prievidza súdny poplatok za návrh sčasti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vo výške 99,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania účastníkov a štátu bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.1.2014 prostredníctvom svojho advokáta proti odporcovi domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s odporcom k súboru vecí a dlhov, o ktorých tvrdila, že boli nadobudnuté počas spolužitia v partnerskom vzťahu s odporcom, a to tak, aby jej bol do výlučného vlastníctva prikázaný byt v ich, v katastri nehnuteľností registrovanom, podielovom spoluvlastníctve v hodnote 40.000,- eur, zariadenie tohto bytu v ich podielovom spoluvlastníctve v hodnote 2.060,- eur a aby jej na splácanie bolo prikázané zaplatenie pôžičky tretej osobe, ktorú mala s odporcom brať na kúpu uvedeného bytu a ktorej zostatok je 33.000,- eur s tým, že odporcovi budú do jeho výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci v hodnote 1.670,- eur a odporca bude zaviazaný vyplatiť jej z tohto vyporiadania čiastku 7.805,- eur. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.6.2014 prostredníctvom svojho advokáta tvrdiac, že navrhovateľkou navrhovaným spôsobom nemožno vyporiadať spoločný majetok osôb žijúcich v mimomanželskom zväzku po jeho ukončení, a to obdobným spôsobom ako navrhuje navrhovateľka, teda tak, ako sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Možno vyporiadať len podielové
spoluvlastníctvo samostatnými výrokmi vo vzťahu k jednotlivým veciam. Predovšetkým odporca poprel skutkové tvrdenie navrhovateľky o tom, by si od tretej osoby s navrhovateľkou požičal čiastku 35.000,- eur, tvrdiac, že on si tieto peniaze požičiavať nemusel, lebo na kúpu bytu prispel čiastkou 15.000,- eur z vlastných zdrojov. Následkom tohto mu aj navrhovateľka previedla darovacou zmluvou polovicu uvedeného, pôvodne len ňou nadobudnutého bytu. Rovnako poprel, že by sa s odporkyňou po ukončení ich spolužitia dohodol na tom, že mu ona za vrátenie tejto polovice bytu zaplatí 15.000,- eur; a to že tak urobila je následkom toho, že mu týmto prevodom vracala ním v roku 2012 poskytnutú pôžičku v uvedenej výške. Podaním doručeným súdu dňa 23.4.2015 navrhovateľka zmenila svoj návrh tak, že v prípade, ak súd nevyhovie jej pôvodnému návrhu žiada alternatívne určiť, že darovacia zmluva uzavretá ňou ako darcom a odporcom ako obdarovaným, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky vo veľkosti 1 k bytu, je neplatná a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 8.000,- eur ako rozdiel 15.000,- eur, ktoré mu ona vložila na účet s tým, čo odporca zaplatil na splatenie jej dlhu voči tretej osobe vo výške 7.000,- eur. Odporca sa nakoniec vyjadril tak, že i alternatívny návrh navrhovateľky žiadal zamietnuť a žiadal vyporiadať len podielové spoluvlastníctvo účastníkov k bytu tak, že odporkyňa ho nadobudne do výlučného vlastníctva, no navrhovateľovi na jeho vyporiadanie zaplatí 20.000,- eur, čo je polovica jeho hodnoty. O navrhovateľkou tvrdenej pôžičke tvrdil, že to je výlučne jej pôžička. Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi a to: kúpna zmluva (čl. 24 - 26), zmluva o pôžičke (čl. 27), darovacia zmluva (čl. 28 - 29), výpisy z listu vlastníctva (čl. 30, 31), zmluva o úvere (čl. 32 - 34), zmluva o záložnom práve (čl. 35 - 37), prepis sms a e-mailovej komunikácie (čl. 39 - 40, 54, 98 - 103), výpis z účtu navrhovateľky (čl. 65 - 66), spisy Okresného súdu Prievidza sp.zn. 9Er/665/2010, 16Er474/2010, 9Er/1118/2009 a 16Er/1193/2011, výsluch svedkov Ing. F. O., D. A., J. U., K. B. a K. Q. a výsluch účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, boli zistené nasledovné skutočnosti: Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplynulo, že (i) navrhovateľka ako kupujúca nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2011 vlastnícke právo k bytu číslo X, vo vchode číslo X, n.a druhom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXXX, ktorý je postavený na pozemku parcela číslo 94 o výmere 1630 m2 zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území X. spolu so spoluvlastníckym podielom 620/29626 k spoločným častiam a k spoločným zariadeniam tohto bytového domu a k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, a to za kúpnu cenu 30.000,- eur; (ii) navrhovateľka uzavrela so svedkom F. O. dňa 8.5.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej tento svedok požičal čiastku 35.000,- eur splatnú v splátkach až do roka 2021 v celkovej výške 40.000,- eur. Zo súdom zabezpečených výpisov z účtu navrhovateľky, vyplynulo, že odporca vložil dňa 25.5.2011 na účet navrhovateľky čiastku 13.000,- eur; navrhovateľka dňa 26.5.2011 vložila na ten istý svoj účet čiastku 13.000,- eur a navrhovateľka dňa 27.5.2011 vybrala z tohto svojho účtu čiastku 26.000,- eur. Uvedené skutočnosti navrhovateľka vo svojom výsluchu interpretovala tak, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti už od roku 2006 a spolu si chceli zabezpečiť spoločné bývanie; banka by im však nepožičala, a preto oslovili spoločného známeho svedka O., ktorý im peniaze požičal; s týmito peniazmi naložili tak, že každý z nich vložil na účet navrhovateľky 13.000,- eur a zvyšok peňazí si nechali doma; následne z týchto peňazí sa zaplatila kúpna cena za byt vo výške 30.000,- eur a zvyšok sa použil na prerábku bytu; navrhovateľka ďalej uviedla, že na túto pôžičku svedkovi O. zaplatili 7.000,- eur, ktoré odporca dostal z výplaty svojho dedičstva; to, že na zmluve o pôžičke bola uvedená len ona, vysvetľovala tým, že i byt vlastnila len ona a nikto nerátal s tým, že sa s odporcom rozídu. Uvedené skutočnosti odporca vo svojom výsluchu interpretoval inak, a to tak, že v čase kúpy bytu disponoval čiastkou približne 15.000,- eur a odporkyňa nemala žiadne úspory; to, že bol byt napísaný len na navrhovateľku odôvodnil tým, že to bolo súčasťou dohody so svedkom O., ktorý to navrhol a on s tým súhlasil; na otázky súdu, či 15.000,- eur, ktoré mal dať na kúpu bytu zo svojich úspor mal niekedy uložené v banke uviedol, že úspory mal vo výške 10.000,- eur z predaja podniku v roku 2008 alebo 2009, tieto v banke uložené nikdy nemal z dôvodu obáv, keďže podnikal a ďalších 5.000,- eur mu požičal jeden známy; na otázku súdu, inak ako pôvodne tvrdil, uviedol, že to, že nebol pôvodne zapísaný ako spoluvlastník bytu, vyplynulo z toho, že v čase jeho kúpy bol rozcestovaný a dôveroval navrhovateľke. Ohľadne odporcom tvrdených majetkových pomerov, konkrétne k tomu, že mal mať približne od roku 2008 do kúpy bytu úspory vo výške približne 10.000,- eur, z exekučných spisov vyplynulo, že v rokoch 2007 až 2010 boli voči nemu vedené viaceré exekučné konania. Z výsluchu svedka Ing. F. O.u kúpe bytu a zmluve o pôžičke vyplynulo, že bol v priateľskom vzťahu s oboma účastníkmi, vedel o ich úmysle kúpiť byt, pričom o pôžičku v súvislosti s kúpou bytu ho požiadala navrhovateľka; ďalej však už komunikoval s oboma, no predovšetkým s odporcom, pričom to, že na zmluve nevystupoval odporca
vyplynulo z toho, že mal iné dlhy, pre ktoré sa obával exekúcie; svedok uviedol, že pôžičku chápal ako pôžičku obom, teda, že ju obom dáva a obaja ju budú splácať, keďže peniaze aj obom odovzdal; tomu zodpovedalo aj to, že obaja mu na túto pôžičku dňa 22.10.2012 zaplatili čiastku 7.000,- eur. Z výsluchu svedkyne D. A., priateľky navrhovateľky k uvedeným skutočnostiam vyplynulo, že bola v priateľskom vzťahu s navrhovateľkou, pričom vedela o tom, že obaja účastníci chcú kúpiť byt a spolu si na kúpu tohto bytu zháňajú aj finančné prostriedky; uviedla, že vedela o tom, že byt je písaný na navrhovateľku, no dôvod uviesť nevedela; vedela však, že peniaze si požičiavajú od svedka O.. Z výsluchu svedka J. U., brata odporcu k uvedeným skutočnostiam vyplynulo, že odporca mal mať pri kúpe bytu úspory, z ktorých zaplatil polovicu bytu. Z výsluchu svedka K. B., priateľa odporcu vyplynulo, že odporca mal mať našetrené peniaze na kúpu bytu a navrhovateľka si tieto peniaze mala požičať od istého podnikateľa; svedok nevedel uviesť presnú čiastku takto odporcom našetrených peňazí; napriek tomu, že tvrdil, že odporca mal našetrené peniaze, uviedol, že odporcovi v čase kúpy bytu požičal čiastku približne 200,- eur. Z výsluchu svedka K. SM., realitného makléra vyplynulo, že v súvislosti so sprostredkovaním predaja bytu komunikoval s oboma účastníkmi, ktorí vystupovali ako partneri, hoci byt právne kupovala navrhovateľka. Medzi navrhovateľkou a odporcom v súvislosti s nadobudnutím bytu nebolo sporné to, že ich vôľou bolo uvedený byt nadobudnúť spoločne. Tomu však vôbec nezodpovedal prejav ich vôle, keď na kúpnej zmluve a následne aj na liste vlastníctva bola ako kupujúca a vlastníčka uvedeného bytu uvedená odporkyňa. Medzi účastníkmi však bol skutkový spor o dôvod takéhoto stavu, a predovšetkým o to, z akých finančných prostriedkov bola zabezpečená kúpa a následná prerábka bytu. Zatiaľ čo navrhovateľka tvrdila, že kúpna cena a prerábka bytu bola v celosti zabezpečená z pôžičky poskytnutej svedkom O., odporca tvrdil, že takto bola zabezpečená len polovica investície zo strany navrhovateľky, zatiaľ čo on túto investíciu zabezpečil z úspor vo výške 10.000,- eur a z pôžičky od inej osoby vo výške 5.000,- eur. To, že mal mať odporca úspory vo výške 10.000,- eur vyplynulo, len z výsluchu odporcu, z výsluchu jeho brata a z výsluchu jeho priateľa svedka B., ktorý pri svojich výpovediach vychádzali z toho, čo im uviedol odporca. Tejto skutočnosti nasvedčoval aj nesporný dôkaz o vklade odporcu vo výške 13.000,- eur na účet navrhovateľky. Tento nesporný dôkaz však nasvedčoval aj tomu, čo tvrdila navrhovateľka, a tomu, čo potvrdzoval svedok O., teda že obaja účastníci kúpu a prerábku bytu financovali výlučne z peňažných prostriedkov poskytnutých svedkom O.. Uvedené rozpory súd vyhodnotil v konečnom dôsledku s ohľadom na to, že rozumne nemožno predpokladať to, že by odporca konal tak, že by do kúpy a prerábky bytu investoval všetky svoje peniaze z úspor vo výške 10.000,- eur a z pôžičky od tretej osoby vo výške 5.000,- eur bez toho, aby bol uvedený ako spoluvlastník tohto bytu len z toho dôvodu, že bol ohrozený uplatňovaním práv tretích osôb, resp. ako tvrdil rozporne odporca, najprv v dôsledku dohody so svedkom O. a následne tým, že na to, aby bol uvedený ako spoluvlastník bytu nemal čas pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odporcu, ak by bola pravda, že do kúpy investoval svojich 15.000,- eur, je ekonomicky neudržateľné, keďže si nemožno rozumne predstaviť to, že dospelá osoba investuje do kúpy bytu všetky svoje úspory sa nedá zapísať ako vlastník tohto bytu, či už z dôvodu, že druhý vlastník si časť svojej investície zabezpečuje pôžičkou od inej osoby alebo že jednoducho nemá čas na podpis kúpnej zmluvy, či nakoniec má exekučne vymáhané dlhy. Práve naopak verzii tvrdenej navrhovateľkou o tom, že všetky peniaze na nadobudnutie bytu boli poskytnuté svedkom O. zodpovedá to, že len navrhovateľka bola zapísaná ako vlastník nadobúdaného bytu a že len navrhovateľka bola uvedená ako dlžník zo zmluvy o pôžičke, hoci navrhovateľka a odporca boli dohodnutí, že byt nadobúdajú spoločne. Inak povedané rozhodnutie odporcu nebyť v súvislosti s nadobudnutím zapísaný ako spoluvlastník bytu rozumne zodpovedá len tomu, že len navrhovateľka zabezpečila svojou pôžičkou od svedka O. peniaze na kúpu a prerábku uvedeného bytu. Preto mal súd za preukázané, že hoci obaja účastníci chceli spolu nadobudnúť do svojho spoluvlastníctva byt, tento byt do svojho výlučného vlastníctva nadobudla len navrhovateľka ako kupujúca, keďže len ona voči tretím osobám v právnych úkonoch konala tak, že prostredníctvom zmluvy o pôžičke zo svedkom O. na seba zobrala dlh z pôžičky, ktorým bolo zabezpečené zaplatenie kúpnej ceny za byt a jeho prerábka. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou ďalej vyplynulo, že (i) navrhovateľka na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.2.2013 v čase spolužitia s odporcom previedla na odporcu spoluvlastnícky podiel 1 k bytu; (ii) navrhovateľka na základe zmluvy o úvere zo dňa 1.2.2013 čerpala z banky úver vo výške 15.000,- eur, pričom na zabezpečenie tohto úveru bol založený byt, ktorý už bol v tom čase v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov. Dňa 15.7.2013 navrhovateľka na účet odporcu previedla 15.000,- eur. Uvedené skutočnosti navrhovateľka vo svojom výsluchu interpretovala tak, že na naliehanie odporcu potom, čo ju ubezpečil, že už odpadol dôvod na to, aby bol byt napísaný len na ňu, v čase ich vzájomného spolužitia a s ohľadom na to, že odporca v roku 2012 zo svojho dedičstva zaplatil na dlh voči svedkovi
O.i 7.000,- eur, previedla polovicu bytu na odporcu; to, že pri prevode polovice bytu na odporcu neriešili aj to, že sama vystupuje ako dlžníčka vo vzťahu k svedkovi O.i odôvodnila tým, že nikto nečakal, že sa čoskoro rozídu; k úveru uviedla, že jej pôvodným cieľom bolo úver použiť na čiastočnú výplatu dlhu svedkovi O., no keďže sa s navrhovateľom medzi uzavretím zmluvy o úvere a čerpaním úveru rozišli, dohodli sa s odporcom na tom, že odporca z ich spoločného bytu odíde, vráti jej polovicu bytu a ona mu za jeho podiel zaplatí čiastku 15.000,- eur. Uvedené skutočnosti odporca vo svojom výsluchu interpretoval inak, a to tak, že navrhovateľke v roku 2012 z peňazí zo svojho dedičstva požičal 15.000,- eur, a to na výplatu jej dlhov, medzi iným aj dlhu vo vzťahu k svedkovi O., od ktorého si mala požičať len 20.000,- eur a v tom čase mu dlhovala už len čiastku okolo 5.000,- eur, pričom sa dohodli aj na tom, že polovica bytu bude napísaná navrhovateľkou na neho a odporkyňa mu z pôžičky v banke vráti 15.000,- eur. Z výsluchu svedkyne D. A., priateľky navrhovateľky k týmto skutočnostiam vyplynulo, že navrhovateľka ju oslovila s tým, že odporcovi po ich rozchode zaplatí 15.000,- eur a odporca na ňu na základe darovacej zmluvy prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na byte, preto za týmto účelom vypracovala darovaciu zmluvu, ktorú zaslala navrhovateľke. Z výsluchu svedka J. U., brata odporcu vyplynulo, že tento vyplatil odporcu z dedičstva v roku 2013 čiastkou 17.000,- eur, pričom odporca mu povedal, že čiastku 15.000,- eur požičal navrhovateľke, pričom o tejto pôžičke mu hovorila aj navrhovateľka. Z výsluchu svedka K. B.u, priateľa navrhovateľa vyplynulo, že od odporcu vie, že mal navrhovateľke požičať čiastku približne XX.XXX,- eur až 17.000,- eur. Podstatou rozporu medzi uvedenými tvrdeniami navrhovateľky a odporcu bolo tvrdenie odporcu o tom, že mal navrhovateľke v roku 2012 poskytnúť pôžičku vo výške 15.000,- eur. Uvedené tvrdenie odporcu považoval súd za nepreukázané, keďže túto skutočnosť priamo nepotvrdzoval žiaden z vykonaných dôkazov, okrem výsluchu samotného odporcu a ním navrhnutých svedkov, jemu blízkych osôb, ktorých potvrdenie verzie odporcu vyplývalo len z toho, ako im bol údaj o poskytnutej pôžičke odporcom navrhovateľke sprostredkovaný samotným odporcom. Rovnako ako pri tvrdení odporcu, že mal na kúpu bytu poskytnúť 15.000,- eur, tak isto aj pri jeho tvrdení o tom, že mal odporkyni poskytnúť ako pôžičku 15.000,- eur, nebola táto tvrdená skutočnosť priamo potvrdená žiadnym z vykonaných listinných, účastníkmi neovplyvniteľných a nezaujatých dôkazov. Z toho, že navrhovateľka po rozpade vzťahu s odporcom zaslala odporcovi na jeho účet čiastku 15.000,- eur, nemožno dospieť k záveru, že by si navrhovateľka od odporcu predtým túto čiastku aj požičala. Preto súd považoval tvrdenia odporcu za nepreukázané, a považoval za preukázané to, čo tvrdila navrhovateľka a bolo potvrdené výsluchom svedka O., teda, že odporca časť peňazí, ktoré nadobudol ako výplatu z dedičstva, použil vo výške 7.000,- eur na zaplatenie dlhu navrhovateľky vo vzťahu k svedkovi O., čo, okrem iného viedlo k tomu, že navrhovateľka na odporcu v čase ich spolužitia darovacou zmluvou prepísala polovicu ňou nadobudnutého bytu. Keďže nemožno mať za preukázané to, že by odporca navrhovateľke v čase ich spolužitia ako pôžičku poskytol čiastku 15.000,- eur, nemožno mať ani za preukázané, že by si odporkyňa požičiavala na splatenie tejto pôžičky od banky 15.000,- eur zabezpečených predovšetkým záložným právom k bytu v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a 15.000,- eur odporcovi na jeho účet vložila za účelom splatenia pôžičky odporcom tvrdenej pôžičky. Ako jediné vysvetlenie vkladu 15.000,- eur navrhovateľkou na účet odporcu preto prichádza tvrdenie navrhovateľky o tom, že 15.000,- eur previedla na odporcu v očakávaní dodržania dohody s odporcom o tom, že odporca na ňu v súvislosti so skončením ich spolužitia a vyporiadania majetkových vzťahov z tohto spolužitia prevedie polovicu predtým prepísanej polovice bytu. Preto mal súd za preukázané, že navrhovateľka s odporcom uzavrela darovaciu zmluvu zo dňa 13.2.2013 za účelom usporiadania ich vzájomných majetkových vzťahov k bytu, a to v dôsledku ich predchádzajúceho spolužitia, očakávania pokračovania tohto spolužitia, osobitne s ohľadom na to, že odporca na dlh voči svedkovi Hluzákovi zaplatil zo svojho 7.000,- eur. To, že navrhovateľka odporcovi dňa 15.7.2013 previedla 15.000,- eur bolo urobené v očakávaní, že odporca spätne na navrhovateľku prevedie polovicu bytu. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka do svojho výlučného vlastníctva nadobudla byt, keďže sama vo svojom mene a s vedomím odporcu, s ktorým v tom čase tvorila spoločnú domácnosť, uzavrela ako kupujúca kúpnu zmluvu s treťou osobou ako predávajúcim, ktorej predmetom bol prevod bytu, pričom kúpu a prerábku tohto bytu financovala na základe zmluvy so svedkom O., podľa ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 35.000,- eur so záväzkom zaplatiť tejto osobe 40.000,- eur postupne v splátkach. Odporca pri týchto úkonoch vystupoval spolu s navrhovateľkou s tým, že obaja mimo právnych úkonov demonštrovali svoju vôľu spoločne nadobudnúť byt. Ich vôľa tento byt nadobudnúť spolu nebola prejavená tým, že by odporca bol účastníkom uvedených zmlúv. Pod vplyvom ďalšieho spolužitia v spoločnej domácnosti v nadobudnutom byte, v očakávaní pokračovania tohto spolužitia a pod vplyvom toho, že odporca poskytol na splatenie dlhu svedkovi Hluzákovi 7.000,- eur, navrhovateľka ako darca a odporca ako obdarovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej navrhovateľka previedla polovicu tohto bytu na odporcu. Súd tento právny úkon posúdil ako neplatný, keďže z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že dôvodom uzavretia tejto darovacej zmluvy nebolo darovanie, teda bezodplatný prevod, ale vôľa oboch účastníkov usporiadať ich vzájomné vzťahy zo vzájomného spolužitia a z očakávania jeho pokračovania, osobitne v súvislosti s tým, že odporca na dlh navrhovateľky, ktorý vznikol pri nadobudnutí bytu, zaplatil zo svojho 7.000,- eur. Tento právny úkon v mylnej forme darovacej zmluvy vyvolal účastníkmi len čiastočne mienené právne následky, keďže jeho výsledkom bolo to, že odporca sa stal vlastníkom polovice bytu, účastníci však opomenuli vyriešiť tú skutočnosť, že navrhovateľka uzavretím zmluvy so svedkom Hluzákom na svoj účet zabezpečila všetky prostriedky na nadobudnutie tohto bytu. Účastníci svoju vôľu usporiadať svoje majetkového spolužitie vyjadrili v nekomplikovanom právnom úkone darovacej zmluvy. Týmto bol však podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka zastretý skutočný úkon účastníkov spočívajúci v tom, že chceli upraviť svoje majetkové spolužitie, predovšetkým to, aby vyjadrili to, že spoločne splatia dlh, ktorý vznikol v súvislosti s nadobudnutím bytu. Preto nimi uzavretý právny úkon zastretý darovacou zmluvou treba podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za neplatný, keďže nezodpovedá skutočnej vôli účastníkov vytvoriť majetkové spoločenstvo nielen vo vzťahu k aktívam - bytu, ale aj vo vzťahu k pasívam ich majetkového spoločenstva - dlhu vo vzťahu k svedkovi Hluzákovi. Preto je ich právny úkon neplatný, a súd vyhovel návrhu odporkyne, ktorým sa domáhala určenia jeho neplatnosti, keďže na takomto určení mala navrhovateľka naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva zo sporného zápisu vlastníckeho práva odporcu k polovici bytu. Čo sa týka tej časti návrhu, ktorým sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia 8.000,- eur tak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka potom, čo ukončila spolužitie s odporcom, v očakávaní toho, že odporca splní svoj ústny sľub a prevedie jej späť svoju ňou predtým neplatne prevedenú polovicu bytu, odporcovi zaplatila vložením na jeho účet dňa 15.7.2013 čiastku 15.000,- eur. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že odporca na základe ústnej dohody s navrhovateľkou na jej dlh vo vzťahu vo vzťahu k svedkovi Hluzákovi zaplatil v roku 2012 čiastku 7.000,- eur, no z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by odporca navrhovateľke dal pôžičku vo výške 15.000,- eur. Navrhovateľka sa tým, že odporca na jej dlh zaplatil 7.000,- eur, sa na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 bezdôvodne obohatila. Obdobne odporca sa tým, že navrhovateľka mu bez právneho dôvodu 15.7.2013 zaplatila 15.000,- eur na jej úkor bezdôvodne obohatil. Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke ňou uplatnených 8.000,- eur, keďže voči navrhovateľke sa bezdôvodne obohatil o 15.000,- eur a jeho námietka započítania bola dôvodná len v rozsahu ním na dlh odporkyne zaplatených 7.000,- eur. Preto súd návrhu navrhovateľky sčasti o zaplatenie 8.000,- eur z dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyhovel. Nakoniec treba uviesť i to, že prečo bol zamietnutý návrh navrhovateľky, ktorým sa primárne domáhala vyporiadania súboru vecí a dlhov, o ktorých tvrdila, že boli nadobudnuté počas spolužitia v partnerskom vzťahu s odporcom, a to obdobným širokým spôsobom, akým sa obdobne vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ako správne uvádzal odporca). Takéto široké vyporiadanie zásadne treba pripustiť, keďže je zásadne jediným praktickým nástrojom vyriešenia prípadných sporov z takýchto vzťahov, no je to možné len pre také prípady, keď účastníci mimomanželských vzťahov svoju vôľu žiť spolu aj spoločným majetkovým životom demonštrujú nielen v komunikácii mimo právnych úkonoch, ale ich vôľa vytvoriť majetkové spoločenstvo je demonštrovaná aj v spoločných právnych úkonov vo vzťahu k tretím subjektom. O takýto druh spolužitia však v prípade účastníkov nešlo, keďže je zrejmé, že účastníci v prvom závažnom úkone - nadobudnutí a financovaní nehnuteľností, neboli schopní uzavrieť
ktorýkoľvek z právnych úkonov spoločne, a to zrejme pod vplyvom špekulatívnych pohnútok odporcu. Preto nebolo možné vyhovieť prvej alternatíve návrhu navrhovateľky a súd jej návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľka bola oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Preto je súdny poplatok z návrhu podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť odporca, a to podľa sčasti jej návrhu o zaplatenie 8.000,- eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a sčasti návrhu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu väčšieho počtu uplatnených nárokov bude o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.