Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-955-2014.pdf
PDF · 72.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/955/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Q. C., nar. X. X. XXXX, A. E. XXXX/X, U., zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom U., U. E. XXXX proti odporcom: v rade 1/ Z. E., bytom U. XXX, U., v rade 2/ Z. E., bytom X. XXXX, v rade 3/ RNDr. B. S., bytom X. XXXX, v rade 4/ B. E., rod. T., v rade 5/ S. N. (E.), v rade 6/ S. N. (E.), v rade 7/ B. N. (E.), v rade 8/ A. E. (N.), v rade 9/ X. N. (E.), odporcovia v rade 4/ až 9/ na neznámom mieste, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, v rade 10/ B. M., bytom X. XXX, v rade 11/ S. E., bytom X. XXX, v rade 12/ S. E., bytom X. XXXX, v rade 13/ Z. E., bytom K. u C. XXXX H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov v rade 4/ až 9/ zastúpených Slovenským pozemkovým fondom Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 4C/193/2013-34 zo dňa 17. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností podľa geometrického plánu č. 89/2006 vyhotoveného 7. 5. 2007 Geodetické práce, Komenského 135, Čadca Ing. Annou Tomašcovou ako parcela č. KNC 357 ostatná plocha o výmere 1646 m2 kat. úz. X. vytvorená z parciel EKN 2952 vedenej na LV č. XXXX a EKN 2953 vedenej na LV č. XXXX zapísaných v evidencii nehnuteľností Správy katastra v Čadci. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., pričom konštatoval, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti a má záujem dať do súladu skutočný stav so stavom, ktorý je vedený v evidencii a nezodpovedá reálnej skutočnosti. V odôvodnení rozsudku poukazuje súd na judikát č. 911/1932 a zo záverov ktorého dospel k poznatkom, že z vykonaného dokazovania vyplynula reálna deľba spoluvlastníctva právnych predchodcov odporcov v rade 1/ až 3/ a v rade 11/ a právni predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali v takto vydelenom stave, pretože sporná nehnuteľnosť sa nachádza v tom istom zárubku ako nehnuteľnosti, ktoré získali reálnou deľbou ich právni predchodcovia. Podľa kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej v Oščadnici dňa 12. 11. 1940 sa podľa výpisu z pozemkovej knihy vložilo vlastnícke právo A. L.. Po tejto osobe, po vykonaní reálnej deľby v prírode, vlastníctvo nadobudla B. L. so svojím manželom L. L., z čoho logicky vyplýva, že ak najneskôr od roku 1950 manželia túto nehnuteľnosť nadobudli, následne prešla do vlastníctva ich právnych nástupcov. Navrhovateľ nehnuteľnosť nadobudol na základe ústnej zmluvy, keďže pri vyporiadavaní vlastníckeho práva pre záporné stanovisko Slovenského pozemkového fondu sa nepodarilo navrhovateľovi vysporiadať predmetnú nehnuteľnosť tak, aby obišiel takýto negatívny postoj odporcu, tak túto nehnuteľnosť užíval od roku 2000, keď ju dostal od B. L., ktorá neskôr prevod potvrdila aj riadnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V3180/12 zo dňa 19. 11. 2012. Táto skutočnosť vlastne potvrdzuje nepriamo to, že sa cítila byť vlastníčkou na základe predchádzajúcich právnych úkonov, ktorými nadobudla vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam vo vydelenom stave. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že navrhovateľ nemal v úmysle obchádzať legislatívnu úpravu prevodu vlastníckeho práva, ale práve z dôvodu bezdôvodného
záporného stanoviska a postoja Slovenského pozemkového fondu, ktorý je v rozpore so všetkými dôkazmi vykonanými v konaní. Súd tak zaujal právny názor, že postoj k vysporiadaniu vlastníckych vzťahov na základe vydržania, keď nejde o sporové konania, v ktorých by si ďalšie osoby alebo spoluvlastníci nárokovali do predmetných nehnuteľností svedčí o tom, že Slovenský pozemkový fond zjavne nemá záujem, aby vlastnícke vzťahy boli vysporiadané. Rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil tak, že podľa zástupcu navrhovateľa by bolo spravodlivé nárokovať si voči Slovenskému pozemkovému fondu náhradu trov, avšak vzhľadom na inštitúciu, ktorá vlastne koná za Slovenskú republiku, nenárokuje si náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie zástupca odporcov v rade 4/ až 9/ Slovenský pozemkový fond. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva v dávnej minulosti, ku ktorému malo dôjsť na základe reálnej deľby medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi ešte za platnosti uhorského obyčajového práva na Slovensku do roku 1950. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľností automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. V tejo súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 39/2011. V konaní bolo potrebné preukázať, že k reálnej deľbe došlo do roku 1950, odvtedy je nehnuteľnosť výlučne užívaná navrhovateľom a jeho právnymi predchodcami nerušene dlhodobo a nik si k nej nerobí nároky. Rovnako je potrebné preukázať, že došlo k deľbe celej pozemnoknižnej parcely. Navrhovateľ následne nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 2000. Vylučuje to dobrú vieru, že by nehnuteľnosť viac ako 10 rokov užíval v domnení, že mu patrí. Poukazoval ďalej na technické nezrovnalosti medzi geometrickým plánom, na ktorý rozsudok poukazoval a listom vlastníctva, kde je nehnuteľnosť vedená ako orná pôda, nie ako ostatná plocha. Prvostupňovému súdu vyčítal aj skutočnosť, že sa nijakým spôsobom nesnažil zistiť identitu neznámych vlastníkov. Pretože navrhovateľ na svoje tvrdenia nepredložil žiadny relevantný dôkaz, žiadal aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok prvostupňového súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p..
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie vymedzuje súdu spôsob, akým je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jeho dôvody boli jasné a presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery v nesúlade s obsahom spisu a v ňom zistenými skutkovými okolnosťami, je také rozhodnutie v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia má potom vždy za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred odvolacím súdom, lebo sa objektívne dostáva do situácie, keď nemôže svoje odvolanie zákonným spôsobom zdôvodniť (nevie, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil), čo musí mať za následok vždy zrušenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej.
Vychádzajúc z označených zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nevychádza z vyššie uvedených zásad. Prvostupňový súd prakticky žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako dospel k záveru, že nehnuteľnosť označená navrhovateľom je jeho vlastníctvom. V konaní, ako aj v odôvodnení rozsudku, sa prvostupňový súd zaoberal možnosťou reálnej deľby pozemnoknižných parciel, k čomu v podstate vypočúval aj účastníkov konania. Vôbec sa však nezaoberal návrhom navrhovateľa, ktorý tvrdil, že vlastníkom sa stal na základe ústnej darovacej zmluvy. Takýto spôsob nadobudnutia vlastníctva prvostupňový súd prakticky vôbec neskúmal, ani nijakým iným spôsobom v rozhodnutí nezdôvodnil, prečo navrhovateľa považuje za vlastníka označenej nehnuteľnosti. Z právneho posúdenia veci je zrejmé len skúmanie podanej žaloby v nadväznosti na ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Ďalej však v odôvodnení súd uvádza, že nejde o sporové konanie, z čoho potom vyplýva, že súd by vo veci konať nemal. V zmysle podaného návrhu
mal prvostupňový súd posúdiť, či navrhovateľ je vlastníkom označenej nehnuteľnosti. Z rozhodnutia prvostupňového súdu však nie je zrejmý záver, ako sa navrhovateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti, či túto získal reálnou deľbou, resp. darovacou zmluvou, prípadne iným spôsobom (vydržaním).
Pretože rozhodnutie prvostupňového súdu prakticky postráda akékoľvek právne zhodnotenie zisteného skutkového stavu a zástupca odvolateľov závery prvostupňového súdu spochybňuje, nie je možné riadnym spôsobom rozhodnutie preskúmať, a preto neostalo odvolaciemu súdu iné, len prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.