Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/216/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. X. XXXX/XX, XXX XX L., proti odporcovi: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom: JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom: nám. M.R. Štefánika č. 1, 010 01 Žilina, o zaplatenie 5.000,- € s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- € od 16.02.2010 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyšnej časti sa návrh zamieta.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.02.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatením navrhovateľovi sumy 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 16.02.2010 do zaplatenia a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % za každý deň omeškania od 16.02.2010 do zaplatenia. Uplatnil si náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.07.2009 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o pôžičke č. 9010, podľa ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 5.000,- €, ktorú odporca navrhovateľovi do dňa podania návrhu na začatie konania neuhradil, a to ani na základe výzvy. Uplatňuje si voči odporcovi podľa bodu II. zmluvy i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % za každý deň omeškania.

Navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Zo zmluvy o pôžičke č. 9010, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom dňa 14.07.2009 súd zistil, že veriteľ požičal dlžníkovi sumu 5.000,- € bezúročne na dobu do 15.02.2010, najneskôr do ktorého dňa mal dlžník podľa čl. II. ods. 2. zmluvy predmetnú sumu pôžičky veriteľovi vrátiť. Podľa čl. II. ods. 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad, že dlžník bude mať viacero dlhov a začne voči nemu súdne konanie, exekučné vymáhanie, alebo bude na dlžníka podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, že dňom začatia ktoréhokoľvek z uvádzaných konaní je pôžička okamžite splatná a dlžník je povinný ju uhradiť najneskôr do 10-tich dní od vzniku týchto právnych skutočností. Podľa čl. II. ods. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad, že dlžník v danom termíne nevráti vyššie uvedenú sumu, za každý deň omeškania veriteľ s dlžníkom uzatvorili a zobrali na vedomie zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % z omeškania za každý deň až do zaplatenia.

Navrhovateľ vyzval opakovane výzvou zo dňa 11.02.2013 (č.l. 3 spisu) odporcu na základe zmluvy o pôžičke č. 9010 zo dňa 14.07.2009 na vyplatenie dlhu, ktorý mal byť vyplatený do 15.02.2010. Výzva bola podľa podacieho lístka (č.l. 4 spisu) odosielaná na Pošte Žilina 2 dňa 13.02.2013.

Súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -31 zo dňa 28.05.2013.

Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil v celom rozsahu. Odporca na odôvodnenie odporu uviedol, že navrhovateľ neposkytol finančné prostriedky, ktoré sú predmetom konania, jemu, ale C. W., ktorá býva v X. L. X.. Finančné prostriedky boli určené na finančné zhodnotenie na finančnej burze, o čom navrhovateľ vedel a osobne sa s pani C. W. stretol, ktorá mu vysvetlila princíp investovania. Navrhla v záujme prehľadnosti, aby boli uzatvorené formálne zmluvy o pôžičkách medzi investormi a sprostredkovateľmi (medzi ktorých patril i odporca), ktorí tieto financie ďalej osobne odovzdávali pani W. na investovanie na finančných burzách. Došlo teda k uzatvoreniu ústnej zmluvy o investovaní medzi navrhovateľom a C. W., a preto neexistuje právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca navrhovateľovi navrhol, aby si túto pohľadávku vymáhal priamo od C. W.. Odporca si v konaní vedenom na OS Nové Mesto nad Váhom č.k. vymáha od C. W. pohľadávku vzniknutú z toho istého titulu, ako si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi v tomto konaní. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania, jedná sa o duplicitnú sankciu za omeškanie, ktorá nemá oporu ani v zmluve, ani v zákone. Preto považuje odporca platobný rozkaz za neopodstatnený v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dňa 29.06.2015 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na začatie konania, ďalej s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi na pojednávaní a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ zotrval na pojednávaní na návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Odporca vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania práva na zaplatenie žalovanej sumy. Uvádzal aj tvrdenia v súvislosti s námietkou svojej vecnej pasívnej legitimácie, uvedenou v odpore proti platobnému rozkazu. Na tejto námietke však ďalej netrval, zmenil svoju obranu tak, že navrhovateľ si voči odporcovi uplatňuje svoj nárok v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej tvrdil, že právo navrhovateľa je premlčané, a to s poukazom na zmluvné dojednanie v čl. II. ods. 3 zmluvy o pôžičke č. 9010, pretože sa vzhľadom na začatie exekučného konania zmenil dátum splatnosti požičanej sumy, ktorá splatnosť bola v zmluve dojednaná najneskôr do 15.02.2010. Podľa čl. II. ods. 3 zmluvy sa však pôžička stane okamžite splatnou a dlžník je povinný uhradiť ju najneskôr do 10 dní od začatia o.i. aj exekučného konania. Odporca predložil na pojednávaní upovedomenie vydané dňa 28.12.2009 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Martišikom o začatí exekučného konania č.k. dňa 23.11.2009, vo veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: I. I., G. XXX, na základe exekučných titulov na peňažné plnenie - rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Žilina dňa 22.09.2009, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2009, č.k. 700-1611052009-GC04/09 a č.k. 700-1611051909-GC04/09, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 1.858,45 € (55.987,66 Sk) oprávnenému, ako i na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 18.11.2009 na vymoženie hore uvedenej sumy. Povinný bol vyzvaný, aby do 14-tich dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojil jednak pohľadávku oprávneného vo výške hore uvedenej sumy, a jednak uhradil predbežné trovy exekúcie, resp. ich zostatok vo výške 206,- € + DPH podľa platnej sadzby.

Odporca tvrdil, že o tom, že je voči nemu vedené exekučné konanie, sa dozvedel v decembri 2009 a v tomto mesiaci informoval o tom navrhovateľa, preto sa pôžička stala splatná skôr, ako bolo v zmluve dojednané. Pokiaľ teda bola žaloba podaná 15.02.2013, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Túto skutočnosť o začatí exekučného konania oznámil navrhovateľovi ústne a navrhovateľ mu v tom čase poradil nejaké spôsoby, ako dosiahnuť, že exekúciu nebude musieť zaplatiť. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo odporcovi doručené v decembri, mal zablokovaný účet už pred Vianocami roku 2009, takže vedel, že má exekúciu. Podľa čl. II. zmluvy mal následne odporca vyplatiť navrhovateľa do 10- tich dní a boli s navrhovateľom dohodnutí tak, že sa budú o tomto informovať. Navrhovateľ si však mohol overiť aj na úradoch, či má odporca nejaké dlhy v Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, alebo cez nejaký exekučný úrad. Taktiež sa navrhovateľ mohol dozvedieť o dlhoch odporcu na internete, keďže Sociálna poisťovňa aj týmto spôsobom eviduje svojich dlžníkov. Pôžička mala byť teda okamžite

splatná práve oznámením, že odporca má exekúciu. Navrhovateľ sa o začatí exekúcie dozvedel práve v decembri 2009, keď bolo odporcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie, a ktoré mu bolo doručené koncom decembra 2009. S navrhovateľom sa ohľadom tejto záležitosti stretli medzi sviatkami a potom ešte aj v januári.

Navrhovateľ poprel, že ho odporca o vedení exekučného konania informoval v decembri 2009. O tom, že má odporca nejaké exekúcie, mu odporca povedal, vzhľadom na ich priateľský vzťah, až v roku 2013. Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo predložené na pojednávaní odporcom, je pre navrhovateľa novou skutočnosťou, ktorú sa dozvedel až na pojednávaní. Pokiaľ sa v zmluve účastníci dohodli, že pre prípad, že bude vedená voči odporcovi exekúcia a odporca nebude schopný splácať svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke, a z toho dôvodu vyplatí dlžnú sumu do 10-tich dní, pochopil navrhovateľ toto zmluvné dojednanie tak, ako je napísané v zmluve, ale navrhovateľ nemal vedomosť o začatí exekúcie až do dňa vykonania pojednávania vo veci samej. Navrhovateľovi teda nebolo známe, že požičaná suma nie je splatná k 15.02.2010, ale k nejakému inému dátumu. Pokiaľ právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca bol presvedčený o tom, že na tento prípad sa vzťahuje premlčacia doba v trvaní štyroch rokov a nie troch rokov, navrhovateľ poprel toto tvrdenie s tým, že odporca si bol vedomý 3-ročnej premlčacej doby vzhľadom na to, že predtým, ako táto končila, prišiel odporca za navrhovateľom, pretože mu bolo známe, že navrhovateľ ide podať žalobu na súd za účelom uplatnenia si svojho nároku na vrátenie požičanej sumy. Navrhovateľ uviedol že si nebol vedomý súdnych, ani exekučných konaní, vedených voči odporcovi. Poukázal na dátum vydania upovedomenia o začatí exekúcie - 28.12.2009. Pokiaľ bolo vyhotovené v tento deň a v tento deň bolo i zasielané, nemohol predsa odporca s navrhovateľom túto vec prejednať tak, ako odporca tvrdí a sám sebe odporuje.

Právny zástupca odporcu uviedol, že je síce pravdou, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 28.12.2009, je v ňom však uvedený dátum začatia exekúcie 23.11.2009 a samotný odporca poukázal na to, že už pred Vianocami 2009 mal exekútorom obstavený účet v banke. Preto aj oslovil navrhovateľa, ktorý mu určité veci poradil, ako sa má exekúcii vyhnúť a následne sa stretli i na začiatku roku 2011.

Navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka T. X. na skutočnosť, že odporca bol upovedomený o exekúcii počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy o pôžičke. Právny zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov - manželky odporcu k skutočnostiam, že odporca na rokovaní s navrhovateľom upovedomil navrhovateľa o exekúcii, a taktiež by mal mať o týchto skutočnostiach vedomosti aj ďalší navrhnutý svedok N.. Y. V.. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie exekučným spisom , ktorý by mal obsahovať i doklad o obstavení účtu odporcu.

Navrhovateľ uviedol, že odporcovi požičiaval finančné prostriedky za tým účelom, aby mu boli následne odporcom vrátené aj so zhodnotením dosiahnutým na finančnej burze. Pokiaľ odporca tieto finančné prostriedky ďalej odovzdával C. W., navrhovateľ nikdy pri odovzdaní týchto finančných prostriedkov medzi týmito dvoma osobami nebol prítomný. Navrhovateľ si sumu 5.000,- €, ktorú následne požičal odporcovi, požičal pred tým od ďalších osôb a túto reálne odovzdal v hotovosti odporcovi v obchodnom centre Dubeň v Žiline, bola pri tom prítomná aj vtedajšia priateľka navrhovateľa. Finančné prostriedky mali byť skutočne investované na finančnej burze - Forexe, tieto však museli ísť cez odporcu, pretože on chcel mať zabezpečený výnos z týchto financií, za ktorým účelom navrhovateľ odporcovi tieto peniaze požičal a odporca bol povinný mu ich vrátiť, a to aj spolu so zhodnotením, ktoré však nie je predmetom tohto konania. Navrhovateľovi bolo prisľúbené zo strany odporcu, že tieto finančné prostriedky mu budú vrátené a zhodnotené. Zo sumy výnosu z obchodu realizovaného odporcom bola navrhovateľovi prisľúbená viac ako polovica z tohto výnosu, lebo sa to hýbalo v nejakých úrovniach, konkrétne sa však k tomu nevie vyjadriť.

Odporca potvrdil, že od navrhovateľa prevzal pôžičku peňazí 5.000,- €, ktorú mal navrhovateľovi vrátiť, neurobil tak a hľadal riešenie. Navrhol postúpenie pohľadávky na C. W.. Navrhovateľa oslovil z dôvodu, že mal finančné vzdelanie, pracoval v tejto oblasti a mal záujem o finančné zhodnotenie. Boli s navrhovateľom dohodnutí na finančnom zhodnotení 15 % mesačne, ktoré odporcovi sľúbila C. W. a toto zhodnotenie mal ďalej odovzdať navrhovateľovi. Pri vyšších sumách vkladu mu bolo prisľúbených 16 - 17 %, a odporca by tak získal 1 - 2 % zisku z výnosov z vloženej sumy.

Všetkým bolo známe, že na finančnej burze Forex sú finančné možnosti vysoké, dá sa dosiahnuť aj 100 % zisk mesačne, ale je to vysoko rizikové. Každý si bol vedomý tohto vysokého rizika, nebola tam však presná dohoda. Každý mal vloženú svoju sumu, svoj kapitál. Svoje riziko znášali všetci, teda aj Ing. V., Ing. X., Ing. W. a Ing. X.. Jednalo sa o osoby, ktoré požičali odporcovi finančné prostriedky za účelom ich investovania na burze. Niektoré z týchto osôb realizovali postúpenie pohľadávky a vymáhali si svoj dlh priamo od C. W. a niektorí sa k tomu nevyjadrili, pretože im bolo známe, že C. W. má na seba veľa exekúcií. L. C. W. navrhla odporcovi tento postup, aby uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o pôžičke. Následne odporcovi oznámila, že na burze sa prerobilo. Odporca tvrdil, keďže navrhovateľovi bolo známe, že ním požičané peniaze odporcovi nemali skončiť u odporcu, ale u C. W. a vedel, že bude mať z toho veľkú províziu, za ktorým účelom požičal peniaze odporcovi, že bolo zo strany navrhovateľa toto jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ išiel do rizika, ktoré následne i vzniklo, odporca prišiel o svoje úspory, a preto by sa mal navrhovateľ na tejto strate tiež podieľať.

Podľa ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 100 ods. 1, 2, 3 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 37 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bol založený záväzkovo právny vzťah uzatvorením zmluvy o pôžičke dňa 14.7.2009. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, teda na jej vznik sa vyžaduje, aby bolo skutočne preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ odporcovi reálne odovzdal dohodnutú pôžičku peňazí vo výške 5.000 €. Súd mal preukázaný vznik tohto záväzkovo-právneho vzťahu a pokiaľ odporca namietal v odpore proti platobnému rozkazu svoju vecnú pasívnu legitimáciu, na tejto námietke na pojednávaní ďalej netrval. Pre úplnosť súd uvádza, že námietka vecnej pasívnej legitimácie bola vznesená nedôvodne, v konaní bol dostatočne spoľahlivo preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a pokiaľ odporca s požičanou sumou ďalej disponoval jej poskytnutím tretej osobe za účelom investovania na devízovom trhu, jednalo sa o ďalšie právne úkony, ktoré neboli predmetom tohto konania.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd skúmal, či k premlčaniu práva navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy skutočne došlo.

Súd posudzoval premlčanie podľa ustanovenia § 101 OZ, podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na dohodnutú splatnosť pôžičky najneskôr do 15.2.2010 by premlčacia doba uplynula dňa 16.2.2013. Konanie začalo na základe návrhu podaného na OS Žilina osobne dňa 15.2.2013, k premlčaniu práva teda nedošlo.

Odporca tvrdil v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, že premlčacia doba uplynula skôr, a to vzhľadom na zmenu splatnosti pôžičky, ktorá sa stala splatnou pred dňom 15.2.2010 s poukazom na čl. II. ods. 3 zmluvy, podľa ktorého pre prípad, že dlžník bude mať viacero dlhov a začne voči nemu súdne konanie, exekučné vymáhanie, alebo bude na dlžníka podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, že dňom začatia ktoréhokoľvek z uvádzaných konaní je pôžička okamžite splatná a dlžník je povinný ju uhradiť najneskôr do 10-tich dní od vzniku týchto právnych skutočností. Súd dospel záveru, že uvedené zmluvné dojednanie je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa ust. § 37 v spojitosti s § 39 OZ.

Keďže začatie konaní špecifikovaných v čl. II. ods. 3 zmluvy malo významným spôsobom ovplyvniť záväzkovo-právny vzťah založený medzi účastníkmi vzhľadom na zmenu splatnosti dlhu závisiacu práve od začatia týchto konaní, súd je toho názoru, že bolo potrebné konkrétne vymedziť, ako sa mal veriteľ dozvedieť o zmene splatnosti dlhu, či vo forme písomnej informácie alebo ústnou formou od odporcu, alebo iným spôsobom. V tomto ohľade boli medzi účastníkmi rozpory. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa v zmluve účastníci dohodli, že pre prípad, že bude vedená voči odporcovi exekúcia a odporca nebude schopný splácať svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke, a z toho dôvodu vyplatí dlžnú sumu do 10-tich dní, pochopil navrhovateľ toto zmluvné dojednanie tak, ako je napísané v zmluve. Navrhovateľ však neobjasnil, ako podľa tohto zmluvného dojednania čl. II. ods. 3 zmluvy malo dôjsť reálne ku zmene splatnosti zmluvy, teda akým spôsobom mal navrhovateľ ako veriteľ nadobudnúť vedomosť o tejto významnej skutočnosti. Záver súdu o neurčitosti, a tým neplatnosti tohto zmluvného dojednania je podporený aj vyjadrením odporcu, že s navrhovateľom sa budú o zmene splatnosti pôžičky do 10-tich dní od začatia uvedených konaní informovať, pričom navrhovateľ si mohol overiť aj na úradoch, či má odporca nejaké dlhy v Sociálnej poisťovni alebo zdravotnej poisťovni, alebo cez „nejaký“ exekučný úrad. Taktiež sa navrhovateľ mohol dozvedieť o dlhoch odporcu na internete, keďže Sociálna poisťovňa aj týmto spôsobom eviduje svojich dlžníkov. Podľa vyjadrenia navrhovateľa mala nastať zmena splatnosti dlhu od začatia exekučného konania, o ktorej skutočnosti ho mal odporca oboznámiť (aj keď navrhovateľ neuviedol, akou formou). Súd je toho názoru, že takýmto neurčitým spôsobom nie je možné vymedziť zmenu splatnosti dlhu. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ by mal mať ako veriteľ vyhľadávaciu povinnosť za účelom zistenia prípadného začatia konania, ktoré by malo vplyv na zmenu splatnosti dlhu - záväzku, čo však v zmluve dojednané nebolo.

Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné dojednanie čl. II. ods. 3 zmluvy je neurčité, a tento nedostatok sa nepodarilo odstrániť ani dodatočným výkladom účastníkov tohto právneho úkonu na pojednávaní.

V konaní tak nebola preukázaná zmena splatnosti dlhu zo dňa 15.2.2010 na iný deň, predchádzajúci dňu 15.2.2010, dokedy najneskôr mal dlžník veriteľovi dlh uhradiť a súd preto uzatvára, že právo navrhovateľa na zaplatenie dlhu vzniknutého titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 14.7.2009 sa nepremlčalo vzhľadom na podanie návrhu na súd dňa 15.2.2013 osobne.

Pre úplnosť súd uvádza, vzhľadom na dokazovanie vykonané na pojednávaní, že i keď odporca tvrdil, že o začatí exekučného konania navrhovateľa oboznámil, svojimi tvrdeniami si protirečil a tieto účelovo menil. Najprv tvrdil, že o exekúcii sa dozvedel na základe doručenia upovedomenia o exekúcii (vydaného dňa 28.12.2009), s navrhovateľom sa preto stretli v decembri 2009, následne uviedol, že vzhľadom na dátum začatia exekučného konania 23.11.2009 uvedeného v upovedomení o exekúcii zo dňa 28.12.2010 bolo teda exekučné konanie začaté už v tento deň a oboznámil o tom navrhovateľa medzi sviatkami na konci roku 2009, a vlastne sa stretol s navrhovateľom i v januári 2010. Následne uvádzal, že veď navrhovateľ mohol byť informovaný o pohľadávke sociálnej poisťovne voči nemu aj z iných zdrojov (z internetu, cez „nejaký exekučný úrad“ a pod.). Záverom súd poznamenáva, že prípadná povinnosť oznámiť navrhovateľovi začiatok konania majúceho vplyv na zmenu splatnosti dlhu podľa čl. II ods. 3 zmluvy, pokiaľ by bola dojednaná platne, by zaväzovala práve dlžníka, a nie veriteľa a bola by v záujme dlžníka, preto by ani nebolo možné od veriteľa spravodlivo požadovať, aby tento aktívne zisťoval a vyhľadával z rôznych zdrojov začatie konaní, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu splatnosti dlhu.

Pokiaľ ďalej odporca tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že navrhovateľ konal v rozpore s dobrými mravmi tým, že navrhovateľovi bolo známe, že ním požičané peniaze odporcovi nemali skončiť u odporcu, ale u C. W., a vedel, že bude mať z požičania peňazí veľkú províziu, za ktorým účelom aj peniaze odporcovi požičal a navrhovateľ išiel do rizika, ktoré následne i vzniklo, keďže odporca prišiel o svoje úspory, a preto by sa mal navrhovateľ na tejto strate tiež podieľať, súd toto tvrdenie preukázané nemal.

V prípade ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, ide o ustanovenie zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Výkon práva musí byť právom dovolený a výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov.

Odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o pôžičke za tým účelom, aby požičané finančné prostriedky ďalej poskytol C. W., ktorá mala s týmito prostriedkami obchodovať na devízovom trhu Forex. Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané uzatvorenie akejkoľvek ďalšej dohody medzi účastníkmi, ktorej predmetom by bolo riešenie situácie straty v prípade neúspechu na finančnej burze. Mal preukázané len uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi, z ktorej vyplynula povinnosť navrhovateľa odovzdať odporcovi dojednanú sumu peňazí a tomu korešpondujúce právo odporcu na prevzatie požičanej sumy, a ďalej vyplynula povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi v dohodnutej dobe požičanú sumu a tomu korešpondujúce právo navrhovateľa na vrátenie požičanej sumy. Z vyjadrenia odporcu mal súd nesporne preukázané, že odporca si bol plne vedomý rizika hroziaceho pri investovaní finančných prostriedkov na devízovom trhu Forex. Zmluvu o pôžičke s odporcom a následné dispozície s požičanou sumou smerom na C. W. vykonával s cieľom dosiahnutia zisku pre seba. Rozpor s dobrými mravmi konaním navrhovateľa tak nie je možné konštatovať.

Keďže si odporca svoju povinnosť na základe zmluvy o pôžičke vrátiť navrhovateľovi požičanú sumu nesplnil, súd návrhu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 5.000,- € vyhovel. Odporca sa dostal so zaplatením dlhu do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, preto si navrhovateľ dôvodne uplatnil i príslušenstvo žalovanej sumy - úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000,- € od 16.02.2010 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške, preto súd návrhu aj v tejto časti vyhovel.

Súd vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % za každý deň omeškania od 16.02.2010 návrh zamietol. Mal zato, že je neplatné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v znení, ako bolo dohodnuté v zmluve v čl. II. ods. 4 zmluvy: V prípade, že dlžník v danom termíne nevráti vyššie uvedenú sumu, za každý deň omeškania veriteľ s dlžníkom uzatvorili a zobrali na vedomie zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % z omeškania za každý deň až do zaplatenia.

Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka kogentne ustanovuje, že pre platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zo znenia článku II. ods. 4 upravujúceho zmluvnú pokutu, podľa ktorého by bol dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v prípade, ak v danom termíne nevráti veriteľovi požičanú sumu, nie je určitým a jasným spôsobom v zmysle označených zákonných ustanovení vyjadrené, na aký termín splatnosti pôžičky sa dojednaná zmluvná pokuta vzťahovala, či na dátum 15.2.2010, alebo na dátum odvíjajúci sa od začatia niektorého z konaní špecifikovaných v č. II ods. 3 zmluvy. Keďže súd prejudiciálne určil absolútnu neplatnosť čl. II ods. 3 zmluvy o pôžičke, na základe ktorého by sa splatnosť požičanej sumy zmenila z dátumu „najneskôr do 15.2.2010“ na iný dátum, nie je možné dohodu o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vzťahovať na všetky alternatívne možnosti splatnosti pôžičky. Významný je však gramatický výklad znenia článku II. ods. 4 upravujúceho zmluvnú pokutu pre prípad, ak dlžník v danom termíne nevráti veriteľovi požičanú sumu, (pričom tento článok II. ods. 4 je systematicky začlenený až po ods. 2 článku II. zmluvy upravujúcom splatnosť dlhu „najneskôr do 15.2.2010“ a taktiež až po ods. 3 článku II. zmluvy upravujúcom splatnosť dlhu do 10 dní od začatia niektorého z tam uvedených konaní), ktorým je možné dospieť k záveru, že vzhľadom na použité jednotné číslo slova termín sa dojednanie o zmluvnej pokute vzťahuje len na jednu z možností splatnosti pôžičky uvedených v ods. 2 alebo v ods. 3 článku II. zmluvy, pričom o ktorú z týchto možností sa jedná, nie je zrejmé, lebo to nie vyjadrené určitým spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti o tejto dohode. Teda pre rozhodnutie o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je i nepodstatné, či bola súdom vyslovená neplatnosť čl. II. ods. 3 zmluvy, (súd by aj bez toho určil neplatnosť zmluvného dojednania v čl. II. ods. 4 zmluvy o zmluvnej pokute), nakoľko vzhľadom na použité jednotné číslo slova termín nie je zrejmé, pre ktorý prípad nedodržania splatnosti pôžičky bola zmluvná pokuta dojednaná. Podľa ust. § 37 ods. 1 je teda zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v čl. II. ods. 4 zmluvy neplatné pre svoju neurčitosť. K uzatvoreniu platnej dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke tak nedošlo, a preto súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Pokiaľ navrhovateľ navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka T. X. na skutočnosť, že odporca bol upovedomený o exekúcii počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy o pôžičke a právny zástupca odporcu navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov - manželky odporcu k skutočnostiam, že odporca na rokovaní s navrhovateľom upovedomil navrhovateľa o exekúcii, a taktiež by mal mať o týchto skutočnostiach vedomosti aj ďalší navrhnutý svedok Ing. Y. V., ako i exekučným spisom , ktorý by mal obsahovať i doklad o obstavení účtu odporcu, uvedené návrhy na doplnenie dokazovania neboli pripustené vzhľadom na ich nadbytočnosť s poukazom na hore uvedené závery súdu o neplatnosti zmluvného dojednania čl. II. ods. 3 zmluvy. Okrem toho bolo v konaní dostatočne preukázané, že tvrdenie odporcu o zmene splatnosti dlhu je účelové, keďže odporca si svojimi tvrdeniami protirečil a tvrdenia menil v závislosti od priebehu pojednávania.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).