Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-259-2013.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/259/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. XX/XX, XXX XX I., adresa pre doručovanie: P. XX, XXX XX I., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s. r. o., Panenská 33, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Podunajské Biskupice, Lieskovská cesta 2, 820 11 Bratislava, IČO: 00 602 281, zast. Lanikova Group, s. r. o., Grösslingova 8, 811 09 Bratislava, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 395,58 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2013 domáhal určenia, že pozemok s parc. č. XXX/XX, roľa o výmere 10 848 m2, nachádzajúci sa v k. ú. Vrakuňa, okres Bratislava II, obec BA - m.č. Vrakuňa, zapísaný v pozemkovej knižnej zápisnici č. XXX patrí do dedičstva ku dňu smrti po nebohej X. S., rodenej S., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX, naposledy bytom G. XX K. I..
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je jediným zákonným dedičom svojej matky X. S., rod. S.. Matka žalobcu titulom písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.1947 nadobudla pozemok v k.ú. Vrakuňa s parc. č. XXX/XX zapísaný v PK vložke č. XXX ako roľa o výmere 10 848 m2 za kúpnu cenu 10.000,- Kčs do výlučného vlastníctva. Matka žalobcu zaplatila za pozemok celú kúpnu cenu v hotovosti v deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy. Prevzatie kúpnej ceny potvrdila predávajúca podpisom na zmluve a v rovnaký deň predávajúca odovzdala pozemok matke žalobcu do užívania a povolila vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Matka žalobcu zomrela dňa 07.02.2003, žalobca sa jej smrťou stal jediným dedičom všetkého majetku, ktorý bol v čase dedičského konania známy. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. D318/03 zo dňa 21.12.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2008, pozemok v k.ú. Vrakuňa nebol v dedičskom konaní prejednaný, nakoľko posledný zápis vlastníckeho práva k pozemku svedčí pani A. Z., rod. R./predávajúcej a žalobca v čase prejednávania dedičstva nedisponoval rovnopisom predmetnej kúpnej zmluvy a nemohol právne nástupníctvo preukázať. V súčasnosti je predávajúca A. Z. mŕtva. Žalovaný na pozemku vykonáva poľnohospodárske práce, nedisponuje žiadnymi dokladmi o vlastníctve pozemku a pozemok užíva bez uzavretej nájomnej zmluvy s fyzickou osobou. Naliehavý právny záujem na určení žalobca odôvodnil okolnosťou, že v súčasnosti nemá možnosť preukázať existenciu vlastníckeho práva z výpisu z LV. Bez rozhodnutia o určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po matke žalobcu, nie je možné podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku patriaceho do vlastníctva poručiteľky v čase jej smrti. Žalobca z existujúcich dokumentov nezistil, prečo nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva a evidencia vlastníctva k pozemku v prospech žalobcovej matky v katastri nehnuteľností.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 07.02.2014 uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom súdneho konania, neužíva. Na základe uvedeného mal za to, že vo veci nemá pasívnu legitimáciu, a preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. D 318/03 zo dňa 21.12.2007, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 14.12.1947, žiadosťami o informáciu o pozemku a o zaplatenie nájomného za užívanie pozemku zo dňa 09.10.2012, stanoviskom žalovaného č. 258/12, 259/12 zo dňa 17.10.2012, PK vložkou č. 918, vyjadrením Obvodného pozemkového úradu zo dňa 11.01.2012, identifikáciou parciel, výpisom z evidenčného listu č. 6, výpisom z parcely registra C s parc. č. XXXX/ X, rozhodnutiami Hlavného mesta SR Bratislavy o vyrubení dane z nehnuteľností za roky 2013-2014 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 21.12.2007, sp. zn. D 318/03 žalobca ako jediný zákonný dedič nadobudol dedičstvo po poručiteľke X.Ž. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
Poručiteľka - matka žalobcu mala na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 14.12.1947 nadobudnúť do vlastníctva od predávajúcej A. Z., rod. R. pozemok s parc. č. XXX/XX, roľa, nachádzajúci sa v obci Vrakuňa (Verekňa), zapísaný v PK vložke č. XXX za kúpnu cenu 10.000,- Kčs.
V pozemkovoknižnej vložke č. XXX je ako vlastník pozemku s parc. č. XXX/XX zapísaná A. Z., rod. R..
Žalobca listom zo dňa 09.10.2012 požiadal žalovaného o informáciu, či v súčasnosti užíva sporný pozemok, ak áno, od kedy a na základe akého právneho titulu a či žalovaný platí niekomu za užívanie pozemku nájomné, resp. či si zaplatenie nájomného od žalovaného niekto nárokoval. Súčasne požiadal o predloženie návrhu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bude odplatné prenechanie pozemku do nájmu a o zaplatenie nájomného spätne za obdobie od 07.02.2003 (alebo od času, kedy poľnohospodárske družstvo začalo pozemok užívať).
Žalovaný listom zo dňa 17.10.2012 potvrdil, že k pozemku s parc. č. XXX/XX, k.ú. Vrakuňa nemal uzavretú nájomnú zmluvu s fyzickou osobou. Predmetnú pôdu malo družstvo užívať už v socializme v zmysle platných predpisov. Žalovaný nedisponoval žiadnymi dokladmi, informáciami o vlastníctve cit. parcely. Uviedol, že po predložení právoplatných dokladov o vlastníctve na základe listu vlastníctva bude s vlastníkom uzavretá nájomná zmluva od podania žiadosti o prenájom pozemku.
Z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 11.01.2012 vyplýva, že na pozemok s parc. č. 490/15, PK vložka č. 918, k. ú. Vrakuňa nebol uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. ani zákona č. 503/2003 Z.z.
Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, listom zo dňa 23.09.2014 súdu oznámil, že v operáte katastra nehnuteľností neeviduje podklady, na základe ktorých sa viedol užívací vzťah v evidenčných listoch. Dňa 01.01.2005 nadobudla účinnosť vyhláška ÚGKK SR č. 647/2004 Z.z., na základe ktorej sa z katastra nehnuteľností vypustilo spravovanie evidenčných listov a povinnosť evidovať užívacie vzťahy. Evidenčné listy zostali archívnym operátom katastra v elektronickej podobe, ktorých aktualizácia sa nevykonáva. Právny vzťah k pôvodnému pozemku s parc. č. XXX/XX nie je evidovaný na liste vlastníctva.
Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor súdu súčasne predložil kópiu PK vložky č. XXX, výpis z evidenčného listu č. X (čiastočný, vydaný na parcelu reg. C č. 3209/1) a výpis z parcely registra C č.
XXXX/X, k.ú. Vrakuňa. Podľa identifikácie parciel pozemok s parc. č. XXX/XX zapísaný v PK vložke č. XXX zodpovedá časti pozemku zapísanému v katastri nehnuteľností ako parcela registra C s parc. č. XXXX/X. Podľa čiastočného výpisu z evidenčného listu č. 6 bol držiteľom pozemku s parc. č. XXXX/ X žalovaný.
Žalobcovi bola Hlavným mestom SR vyrubená za roky 2013-2015 daň z nehnuteľností vo výške 22,28 EUR za pozemok - orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady o výmere 10.848 m2.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že mu matku ešte počas života spomínala, že po fronte za pomoci rodičov kúpila pozemok. Nevenoval tomu pozornosť a až po jej smrti z dokladov, ktoré si zozbierala, zistil doloženú zmluvu o prevode predmetnej parcely. Zohnal si k tejto veci aj geodeta, ktorý žalobcu zobral na miesto a potvrdil, že táto parcela nie je zaevidovaná v katastri. V katastrálnom území Vrakuňa bola matka vlastníčkou aj pozemku, aj domu, ktorý kupovala v 80-tych rokoch. Ten však bol predmetom vyporiadania dedičstva. Takisto bola vlastníčkou pozemku v Ružinove. Podľa vyjadrenia matky bol po skončení vojny veľký chaos, neboli notári, národné výbory zaberali pôdu v prospech štátu a dávali do užívania družstvám.
Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese uviedla, že podľa ich vedomostí bol žalovaný užívateľom predmetných nehnuteľností, vyplýva to aj zo vzájomnej komunikácie v roku 2012. K otázke pasívnej legitimácie navrhovala, aby súd vyžiadal od Správy katastra a Slovenského pozemkového fondu údaje o vlastníckych alebo iných obdobných právach k predmetnej nehnuteľnosti. Pri určení pasívne legitimovaného subjektu vychádzali z odpovede žalovaného na otázky vrátane tej, či v súčasnosti užíva predmetnú nehnuteľnosť, pričom v odpovedi žalovaný užívanie nepoprel. Naopak užívanie potvrdil už v dobe socializmu. Žiadala, aby žalovaná strana predložila zoznam užívaných nehnuteľností. Čo sa týka určenia nehnuteľnosti, v súčasnosti je parcela stále vedená pod č. 490/15, doložený geometrický plán nebol zavkladovaný. V rámci záverečnej reči trvala na uplatnenom nároku s tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla právna predchodkyňa žalobcu na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola zaevidovaná v pozemkovej knihe, ktorá však od roku 1951 stratila konštitutívny charakter.
Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom prednese uviedla, že žalovaný v čase podania žaloby predmetnú nehnuteľnosť neužíval, preto nie je pasívne legitimovaný, navyše doložená kúpna zmluva nemá potrebné náležitosti. Nebolo preukázané prečo nebola zaevidovaná ani čo sa dialo s nehnuteľnosťou v medziobdobí, kto ju užíval a pod. Pokiaľ žalujúca strana navrhovala vykonanie dokazovania cestou súdu, mala tak urobiť pred podaním žaloby, zvlášť keď je žalobca právne zastúpený, dôkazné bremeno je na jeho strane a získanie takýchto dôkazov bolo v moci samotnej žalujúcej strany. Žalovaný konfrontáciou s nájomnými zmluvami a pozemkovou mapou zistil, že ku dňu podania žaloby predmetnú nehnuteľnosť neužíval, pričom reakcia z októbra 2012 bola vyvolaná žalobcovou žiadosťou o uzavretie nájomnej zmluvy, kde pracovníčka, ktorá je už momentálne na dôchodku, reagovala všeobecne na skutočnosť užívania pôdy poľnohospodárskym družstvom v katastrálnom území Vrakuňa. So žiadosťou právnej zástupkyne žalobcu na predloženie zoznamu užívaných nehnuteľností nesúhlasila, keďže dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Žalovaný takýto zoznam užívaných pozemkov nemá, existuje zoznam uzavretých nájomných zmlúv. V rámci záverečnej reči rovnako uviedla, že žalobca neobjasnil, či predmetná zmluva bola predložená na registráciu do pozemkovej knihy, prípadne evidencie nehnuteľností, pričom od novely OZ v roku 1964 platí, že pokiaľ účastníci do 3 rokov od podpísania zmluvy túto nepredložia na registráciu, platí domnienka, že odstúpili od zmluvy.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspechu určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a rovnako vecná legitimácia účastníkov konania.
Naliehavý právny záujem žalobca preukázal potrebou rozhodnutia súdu, ktoré by tvorilo základ pre dodatočné prejednanie dedičstva po matke žalobcu. Následné rozhodnutie v dedičskom konaní osvedčujúce nadobudnutie spornej nehnuteľnosti žalobcom by predstavovalo vkladu schopnú listinu pre zápis vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené.
Aj napriek skutočnosti, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalovaný nie je nositeľom pasívnej legitimácie. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
Predmetom konania je určenie, že pozemok s parc. č. XXX/XX zapísaný v PK vložke č. XXX, k.ú. Vrakuňa patrí do dedičstva po matke žalobcu, X.Ž. S., rod. S.. Zápis pozemku s parc. č. XXX/XX v pozemkovoknižnej vložke zodpovedá zápisu parcely registra C v katastri nehnuteľností s č. XXXX/X. Žalobca odôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaného tým, že žalovaný predmetný pozemok užíva, čo mal potvrdiť vo vzájomnej písomnej komunikácii predchádzajúcej súdnemu konaniu. Uvedené vyplýva aj z výpisu z evidenčného listu č. X predloženého Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, podľa ktorého bol žalovaný držiteľom pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. území Vrakuňa. List vlastníctva k predmetnému pozemku nebol založený. Ako však Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor ďalej uviedol, dňa 01.01.2005 nadobudla účinnosť vyhláška ÚGKK SR č. 647/2004 Z.z., na základe ktorej sa z katastra nehnuteľností vypustilo spravovanie evidenčných listov a povinnosť evidovať užívacie vzťahy. Evidenčné listy zostali archívnym operátom katastra v elektronickej podobe, ktorých aktualizácia sa nevykonáva. Z uvedeného vyplýva, že evidenčné listy spravované príslušnými orgánmi na úseku katastra nehnuteľností neboli aktualizované od roku 2005. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by bol žalovaný aj v súčasnosti užívateľom predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný túto skutočnosť v priebehu konania popieral.
Súd je toho názoru, že aj keby sa žalobcovi podarilo preukázať, že žalovaný je užívateľom predmetného pozemku, stále by ho nebolo možné považovať za nositeľa hmotnoprávnej povinnosti požadovanej v návrhu, t.j. za pasívne vecne legitimovaný subjekt. Pasívne legitimovaným subjektom v prípade žaloby o určenie vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnostiam je ten, kto je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva a v prípade že list vlastníctva nie je založený, tak ten, kto je zapísaný v pozemkovoknižnej vložke. K spornému pozemku (podľa údajov katastra nehnuteľností parcela registra C č. XXXX/X) nebol založený list vlastníctva. Posledný zápis vlastníckeho práva k pozemku s parc. č. XXX/XX v pozemkovoknižnej vložke č. XXX svedčí A. Z., rod. R., ktorá mala pozemok predať matke žalobcu. Keďže podľa vyjadrenia žalobcu je A. Z. t.č. nebohá, do úvahy by prichádzali jej dedičia, resp. v prípade nezistených vlastníkov Slovenský pozemkový fond.
Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenie zákona dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalovaný nie je nositeľom pasívnej legitimácie, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že nebol naplnený jeden zo základných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby, a to vecná legitimácia žalovaného, súd považoval vykonanie ďalších dôkazov za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za nižšie uvedené úkony právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 1/13 výpočtového základu za príslušný kalendárny rok (keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, suma trov právneho zastúpenia sa zvyšuje o 20% sadzbu DPH):
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.01.2014 .......................................... 61,87 €
2. písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 05.02.2014 .......... 61,87 €
3. účasť na pojednávaní dňa 21.05.2014........................................................... 61,87 €
4. účasť na pojednávaní dňa 08.09.2014 (1/4 z 61,87 €)...................................15,46 €
5. účasť na pojednávaní dňa 08.10.2014 (1/4 z 61,87 €)...................................15,46 €
6. účasť na pojednávaní dňa 29.06.2015........................................................... 64,53 €
Režijný paušál za úkony v roku 2014.......................5x 8,04 €.............................40,20 €
Režijný paušál za úkony v roku 2015.......................1x 8,39 €...............................8,39 €
Spolu.................................................................................................................329,65 €
Spolu + 20% DPH.............................................................................................395,58 €
Náhradu trov konania je žalobca podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného vedený vo VÚB, a.s., IBAN: SK19 0200 0000 0024 6483 5953.
Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
Súd nepriznal žalovanému náhradu za úkon právnej služby "právna porada s klientom 1 hod.", nakoľko súdu nebol predložený záznam z takejto porady, a teda súd nemá za preukázané, že by zo strany právneho zástupcu skutočne došlo k poskytnutiu tohto úkonu právnej služby. Súd ďalej žalobcovi nepriznal plnú náhradu trov za zastupovanie na pojednávaní dňa 08.09.2014, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, a preto žalobcovi za tento úkon prislúcha náhrada vo výške ? tarifnej odmeny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.