Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-127-2015.pdf
PDF · 73.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/127/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1./ rade Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, E. F., právne zastúpenej JUDr. Jánom Gemerským, advokátom so sídlom O. X, F., v 2./ rade P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, v 3./ rade Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. L. XXXX/X, J., v 4./ rade F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X, v 5./ rade V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. X, proti odporcom v 1./ rade F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom A. B. X, J., v 2./ rade A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, C., Česká republika, v 3./ rade H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Fr. H. XXX/XX, G. B., Česká republika, v 4./ rade X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX, v 5./ rade X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX, v 6./ rade I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX, v konaní o vydanie časti nehnuteľnosti a o proti návrhu navrhovateľa v 1./ rade F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Koníčkom, advokátom so sídlom A. B. X, J., v 2./ rade A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, C., Česká republika, v 3./ rade H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, České B., Česká republika, v 4./ rade X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX, v 5./ rade X. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX, v 6./ rade I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XX, proti odporcom v 1./ rade T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Tr. Q. XX, B. B., v 2./ rade Q. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/X, E. F., právne zastúpenej JUDr. Jánom Gemerským, advokátom so sídlom O. X, F., v 3./ rade P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, v 4./ rade Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. L. XXXX/X, J., v 5./ rade F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. X, v 6./ rade V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. X, v 7./ rade V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. E. XXX, v 8./ rade L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, X., Česká republika, v 9./ rade Z. A., nar. XX. XX. XXX, bytom V. XX, X., Česká republika, v 10./ rade X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, X., Česká republika, v 11./ rade B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, J., v 12./ rade B. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C. XX/XX, J., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní F. F. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/146/1993-327 zo dňa 05. decembra 2014, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku, že konanie o vydanie časti nehnuteľnosti zastavuje a že vzájomný návrh zo dňa 08.08.1994 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vylučuje na samostatné konanie, potvrdzuje.
Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o vydanie časti nehnuteľnosti, zrušuje a vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7C/146/1993-327 zo dňa 05. decembra 2014 zastavil konanie o vydanie časti nehnuteľnosti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania o vydanie časti nehnuteľnosti. Vzájomný návrh zo dňa 08.08.1994 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vylúčil na samostatné konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním zo dňa 03.09.2014 zobrala navrhovateľka Q. F. návrh na začatie konania späť, čo odôvodnila pretrvávajúcim problémom s ustálením predmetných nehnuteľností.
Súd následne vyzval všetkých ostatných účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím návrhu na začatie konania s tým, že ak sa v určenej lehote nevyjadria, bude sa vychádzať z predpokladu, že voči späťvzatiu nemajú výhrady. Na predmetnú výzvu reagovali odporcovia v 8./ až 10./ rade v konaní o vzájomnom návrhu tak, že so späťvzatím návrhu súhlasili. Odporca v 1./ rade F. F. so späťvzatím návrhu nesúhlasil s dôvodu, že predmetom konania sú pozemky pod jeho rodinným domom v k.ú. E. E. a má vážny záujem na to, aby sa vo veci súdom vydalo meritórne rozhodnutie. Ostatní účastníci k späťvzatiu návrhu nezaujali žiadne stanovisko, preto súd z dôvodu späťvzatia zastavil konanie o vydanie nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa konštatoval, že občiansko-právne konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje v dispozitívnych procesných úkonov účastníkov, medzi ktoré patrí aj späťvzatie návrhu. Sporové konanie môže pokračovať iba v prípade, ak s tým súhlasia navrhovatelia. V danom prípade navrhovateľka, ktorá iniciovala návrh na začatie konania o vydanie časti nehnuteľnosti zobrala návrh späť a odporcovia až na F. F. v súdom určenej lehote nevyjadrili súhlas s týmto späťvzatím. Odporca F. F. odôvodnil svoje nesúhlasné stanovisko tým, že sporné pozemky užíval dlhé roky v dobrej viere, dobromyseľne, že mu patria, preto ich nadobudol vydržaním. Dôvody uvádzané F. F. však súd prvého stupňa vyhodnotil ako nepodstatné, pretože zastavením konania o návrhu na vydanie nehnuteľnosti sa nestane jeho právne postavenie neistým, keďže svojho nároku sa domáha vzájomným návrhom. Preto s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na charakter konania o návrhu na vydanie časti nehnuteľnosti a dôvod jeho späťvzatia.
Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom právneho zástupcu F. F. v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na to, že dňa 02.12.2014 bol prvostupňovým súdom informatívne vypočutý F. F. za prítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý si priebeh zaznamenal na diktafón. Na tomto informatívnom výsluchu sa F. F. jednoznačne vyjadril, že podanie z 06.03.2013 nie je písané jeho rukou a ani podpis na ňom nie je jeho. Tiež sa vyjadril, že nemá záujem zobrať späť vzájomný návrh, lebo vec nie je meritórne rozhodnutá. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. F. F. sa aj na informatívnom výsluchu dňa 02.12.2014 jednoznačne vyjadril, že ako odporca v 1./ rade nesúhlasí so späťvzatím žalobného návrhu navrhovateľkou Q. F., lebo na vydaní meritórneho rozhodnutia súdu v spore má vážny záujem, lebo na sporných pozemkoch má postavený rodinný dom a spolu s dvorom tieto pozemky užíva dobromyseľne titulom vydržania. Pokiaľ sa táto právna vec meritórne a právoplatne nerozhodne bude jeho právne postavenie do budúcna neisté. O nesúhlase F. F. so späťvzatím žaloby mal súd rozhodnúť osobitným uznesením, čo sa nestalo. Zdôraznil, že spor iniciovali podaním žaloby 28.05.1993 viacerí navrhovatelia, teda títo navrhovatelia procesne spôsobili vznik sporu, za čo nesú procesnú zodpovednosť, ktorá by sa mala prejaviť v nároku na náhradu trov konania. Podľa napadnutého uznesenia prvostupňový súd v konaní o vydanie časti nehnuteľnosti, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom poukázal len na ust. § 146 od.s 1 písm. c) O.s.p. bez bližšieho odôvodnenia. Preto v tejto časti je napadnuté uznesenie arbitrárne pre nemožnosť preskúmania dôvodov rozhodnutia súdu. Odvolateľ zastáva názor, že navrhovatelia procesne spôsobili vznik tohto sporu, za čo nesú procesnú zodpovednosť, ktorá by sa mala prejaviť v nároku na náhradu trov konania podľa výsledku. Okruh účastníkov v konaní o vydanie časti nehnuteľnosti a okruh účastníkov na základe vzájomného návrhu zo dňa 08.08.1994 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je totožný, preto nemožno argumentovať tým, že všetky nároky F. F. ostatnú zachované v samostatnom konaní, ktoré podľa napadnutého uznesenia prvostupňový súd vylúčil na samostatné konanie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, nezistil pochybenie prvostupňového súdu, ktorý konanie o návrhu o vydanie časti nehnuteľnosti zastavil z dôvodu jeho späťvzatia, a to postupom podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. Nakoľko odporca zotrval na svojom vzájomnom návrhu, kde je navyše aj rozdielny okruh účastníkov konania, súd prvého stupňa správne, a to v súlade s ust. § 97 ods. 2 O.s.p. vzájomný návrh vylúčil na samostatné konanie, o ktorom bude súd ďalej konať po právoplatnosti napadnutého uznesenia. S poukazom na uvedené odvolací súd v tejto časti odvolanie F. F. nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Čo sa týka odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o trovách konania, kde súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o vydanie časti nehnuteľnosti, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti je uznesenie okresného súdu nepreskúmateľné. Aj keď v zásade platí, že ak dôjde k zastaveniu konania v prípade, že navrhovateľ vezme účinne návrh späť, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, a to s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. no podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť hradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto ustanovenia, odporcovi v prípade, že bol pre jeho konanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne. V prípade, že by malo byť rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a o takúto situáciu v preskúmavanej veci išlo, je nutné mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto o otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené je možné uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska je teda navrhovateľovým zavinením zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu. Preto s poukazom na uvedené, odvolací súd v časti výroku o trovách konania musel rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a v tejto časti vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.