Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/86/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateliek: 1/ Ing. B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. č. XXXX/XX, 2/ Ing. E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., E. č. X, oboch zastúpených splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom O., L. T. č. XXXX/XA, proti odporcovi: Bc. N. R., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. - T., P. č. XX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -66 zo dňa 29. októbra 2014, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľkám 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 299,56 eur na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateliek JUDr. Jany Ftorkovej, advokátky so sídlom O., ul. L. T. č. XXXX/XA, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -66 zo dňa 29. 10. 2014 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každej z navrhovateliek sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľkám 1/, 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.626,34 eur (súdny poplatok 624,- eur, trovy právneho zastúpenia 1.002,34 eur), na účet právnej zástupkyne navrhovateliek, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľky 1/, 2/ sa návrhom doručeným dňa 25. 11. 2013 domáhali voči odporcovi každá zaplatenia sumy 5.204,24 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia predstavujúceho cenu nájmu pozemku v ich spoluvlastníctve za obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 11. 2013, ktorý odporca užíva bez právneho titulu. Súd aplikujúc na danú vec ust. § 123, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že navrhovateľky 1/, 2/ sa dôvodne domáhajú súdnej ochrany, keďže je zasiahnuté do ich práva vlastniť majetok, pričom svoje vlastnícke oprávnenie nemôžu realizovať práve v dôsledku zásahu odporcu. Súd mal za preukázané, že navrhovateľky 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkových nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. T. zapísaných na LV č. XXX pozemky parc. č. KNC 669/1 záhrady o výmere 1.337 m2 a KNC 669/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2, každá v 1/2 a stavba súp. č. XX evidovaná na pozemku parc. č. KN-C č. 669/2, zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. T., je vo vlastníctve odporcu, rovnako tak vedľajšie stavby (garáž pre osobné motorové vozidlo a hospodárska časť, garáže a sklady) na pozemku parc. č. KN-C č. 669/1. Odporca pozemok, ktorý je v celosti oplotený, užíva bez oprávnenia, pričom dlhodobo (od roku 2005, kedy domovú nehnuteľnosť nadobudol) nemá záujem na právnom usporiadaní vzťahov s vlastníkom pozemku.

Odporca ako vlastník stavieb, ktorý nie je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba zriadená, a ktorý v celosti užíva, sa tým, že nemusel vynaložiť prostriedky na nadobudnutie pozemku a neplatí odplatu za užívanie, obohatil na úkor vlastníka pozemku. Odporca je teda zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporcovi nesvedčí žiadne zmluvné alebo vecné právo užívania predmetných pozemkových nehnuteľností navrhovateliek 1/, 2/ a z dôvodu neexistencie titulu oprávnenia užívania nehnuteľností odporca ušetril to, čo by musel vynaložiť na odplatu za užívanie takýchto nehnuteľností za obdobných podmienok a o výšku takto určených aktív sa obohatil. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z predloženého listinného dôkazu, a to znaleckého posudku, kedy znalec s ohľadom na všeobecnú trhovú hodnotu pozemku za m2 49,91 eur stanovil všeobecnú hodnotu nájmu, ktorá za posudzované obdobie od 09. 11. 2011 do 25. 11. 2013 predstavuje sumu 10.408,48 eur. Nakoľko v konaní bolo nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi konania neboli právne usporiadané a predmetné pozemkové nehnuteľnosti (parc. č. KN-C č. 669/2, 669/1) v čase vzniku bezdôvodného obohatenia boli v rozsahu ich výmery 1.589 m2 v celosti oplotené a tieto užíval odporca, dospel súd k záveru, že navrhovateľky 1/, 2/ ako spoluvlastníčky predmetných pozemkov, každá v podiele 1 majú nárok na finančné vyporiadanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Z tohto dôvodu odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 5.204,24 eur každej z navrhovateliek. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd odporcovi uložil zároveň povinnosť zaplatiť navrhovateľkám úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,5 % ročne odo dňa podania návrhu, keď navrhovateľky preukázali, že už listom zo dňa 10. 07. 2013 vyzvali odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkovej nehnuteľnosti, avšak úroky z omeškania si uplatnili až od podania žaloby, t. j. od 25. 11. 2013. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") a navrhovateľkám ako úspešným účastníčkam konania priznal náhradu trov konania, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 624,- eur (každá z nich po 312,- eur) a trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa 25. 11. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2014, jeden úkon á 270,54 eur + režijný paušál á 7,81 eur + 20 % DPH, t. j. 1.002,34 eur (§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), ktoré trovy konania (spolu vo výške 1.626,34 eur) podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľkám spoločne a nerozdielne na účet ich splnomocnenej zástupkyne.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že dňa 29. 10. 2014 sa konalo pojednávanie. Deň pred pojednávaním sa ospravedlnil, nakoľko mal neočakávané pracovné povinnosti. V noci na 29. 10. 2014 mal zdravotné ťažkosti, o čom ráno oboznámil zamestnávateľa a ospravedlnil sa. Nahlásil si dovolenku, lebo lekár mu dal lieky a nariadil prísnu diétu s tým, že ak by problémy pretrvávali, má sa bezpodmienečne na druhý deň zastaviť. Preto nechcel ísť na PN, ak to nebude nevyhnutné. Počas doobedňajších hodín mu na služobný telefón zo súdu oznámili, že ak sa na pojednávanie nedostaví, bude sa pojednávať v jeho neprítomnosti. Neskôr zistil, že zo súdu volali predtým na číslo jeho kolegu, ktorého sa pýtali, či pracuje a vyžiadali si jeho číslo. Kolega bol v tom čase mimo pracovisko, preto nemohol vedieť o skutočnom stave. Z objektívnych príčin sa teda nemohol zúčastniť pojednávania, ospravedlnil sa, aj keď nemohol vedieť ako to nakoniec dopadne a požiadal, aby súd bez jeho prítomnosti nekonal a pojednávanie odročil, z čoho by sa dalo usúdiť, že sa chce pojednávania zúčastniť. Súd vec napriek tomu prejednal bez jeho prítomnosti a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateliek a na základe toho rozhodol. Z výsluchu vie však preukázať že obe vedome zavádzali a klamali, pretože im nemal kto oponovať. V ďalšom sa vyjadroval k priebehu rokovaní medzi navrhovateľkami a jeho otcom ohľadne odkúpenia sporného pozemku. Mimo iného uviedol, že navrhovateľky klamali, keď tvrdili, že dotknuté pozemky užíval bez nájomnej zmluvy, nakoľko neboli vlastníčkami pozemku. Pri prvom predaji tvrdili, že sú vlastníčkami rodinného domu aj pozemku, a potom sa zistilo, že vlastníčkami nie sú. Urobila sa preto kúpna zmluva len na rodinný dom s tým, že spornú vec ohľadne pozemku dajú do poriadku. Za rodinný dom prevzali sumu 850.000,- Sk a za pozemok ostalo doplatiť 600.000,- Sk. Trvalo to však viac ako 13 rokov, počas ktorých a staral o pozemok a investoval doň prostriedky. Rovnako nie je pravda, že nevedeli a nesúhlasili so stavebnými úpravami na pozemku, čo môžu dosvedčiť svedkovia. Keďže sa nemohol zúčastniť pojednávania, nemal možnosť na ich tvrdenia reagovať.

Navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu podanom prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti odporcu, ktorý sa napokon sám zbavil možnosti predkladať a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k predloženým dôkazom. Hoci mu bol doručený návrh do vlastných rúk, vo veci sa písomne nevyjadril a v konaní bol nečinný, pričom už predchádzajúce pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na termín 10. 09. 2014 bolo odročené z dôvodu PN odporcu. Odporca mal včas doručený termín pojednávania na deň 29. 10. 2014, deň pred pojednávaním svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu neočakávanej služobnej cesty do zahraničia, pre ktorý dôvod žiadal pojednávanie odročiť. Dôvod pre odročenie pojednávania však nepreukázal, z ktorého dôvodu sa sudkyňa kontaktovala s odporcom prostredníctvom jeho zamestnávateľa a zistila, že odporca na služobnú cestu nešiel, a teda bolo na ňom, aby sa dostavil na pojednávanie. Napriek tomu, že mu bolo oznámené, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovuje, rozhodol sa pojednávania nezúčastniť. Odporca účelovo až po doručení rozsudku v odvolaní tvrdí, že na jeho strane boli zdravotné dôvody, pre ktoré nebola možná jeho prítomnosť. Zdravotný stav neumožňujúci prítomnosť na pojednávaní však nepreukázal potvrdením od lekára, z ktorého by vyplývalo, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. V ďalšom uviedli, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav vo veci v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Ani v odvolaní odporca nespochybňuje, že za obdobie, počas ktorého si navrhovateľky uplatňovali vydanie bezdôvodného obohatenia, mal v užívaní predmetné nehnuteľnosti, na časti ktorých je postavená stavba rodinného domu v jeho vlastníctve, ktoré pozemky sú v celom rozsahu oplotené trvalým oplotením. Výška bezdôvodného obohatenia je vypočítaná podľa znaleckého posudku, ktorý bol na ten účel vypracovaný znalcom Ing. Mariánom Mrázikom. Ďalej poukázali na to, že i keď je pravda, že od roku 2001 sa na Okresnom súde Žilina viedol spor ohľadne predmetných nehnuteľností, návrh voči navrhovateľkám bol zamietnutý. Tvrdenie odporcu v odvolaní, v zmysle ktorého by navrhovateľky nemali byť vlastníčkami predmetných nehnuteľností je v rozpore s právnym stavom a aj v období, za ktoré si navrhovateľky uplatňujú bezdôvodné obohatenie, boli a naďalej sú vlastníčkami predmetných pozemkov. Navrhovateľky si zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 334,72 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporca v odvolaní v prvom rade namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd dňa 29. 10. 2014 vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, a to i napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil vážnymi dôvodmi, z ktorého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania.

K uvedenej odvolacej námietke odporcu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol na pojednávanie dňa 29. 10. 2014 riadne a včas predvolaný, keď predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 04. 09. 2014. Dňa 28. 10. 2014 o 14:09 hod. odporca doručil súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať nasledujúci deň, z dôvodu neočakávanej služobnej cesty, ktorú skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázal (nepripojil cestovný príkaz či nariadenie služobnej cesty zamestnávateľom). V konaní bolo následne preukázané, že odporca žiadnu služobnú cestu daného dňa neabsolvoval. Uvedené potvrdil i samotný odporca, i keď namietal, že služobnú cestu neabsolvoval len z dôvodu náhlych zdravotných problémov. Ani túto skutočnosť (zdravotné problémy) však odporca súdu nepreukázal (najneskôr v deň konania pojednávania), či už predložením potvrdenia o práceneschopnosti alebo aspoň potvrdením lekára o vyšetrení, a to ani v rámci podaného odvolania. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že v zmysle ust. § 119 ods. 2 O. s. p. ak ide o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov účastníka konania, musí tento návrh obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní, resp. že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Uvedená podmienka pre odročenie pojednávania v danom prípade splnená nebola. Vzhľadom na uvedené, s prihliadnutím na ust. § 119 ods. 1, 2 O. s. p. dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 29. 10. 2014 rozhodol v neprítomnosti odporcu, a to potom, čo odporcu na uvedenú skutočnosť vopred i upozornil, bol postup súdu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p.

Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odporca, ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľky, následne odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Okresný súd správne konštatoval, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v užívaní pozemkov v spoluvlastníctve navrhovateliek bez právneho titulu a pri určení výšky bezdôvodného obohatenia správne vychádzal z výšky nájomného, ktoré mohli navrhovateľky dosiahnuť prenájmom predmetných nehnuteľností v danom mieste a čase. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj odôvodnenie rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa všetky kritéria kladené na zákonné rozhodnutie (§ 157 ods. 2 O. s. p.), keďže prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce.

Odvolacie námietky odporcu týkajúce sa samotného rozhodnutia okresného súdu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Odporca, ktorý v odvolaní namietal nedostatočne vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, hodnotiac výpovede navrhovateliek ako klamlivé a zavádzajúce, bol v priebehu celého konania nečinný, k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol riadne doručený sa nevyjadril a vo veci ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Odporca síce v odvolaní proti rozsudku uvádza, že je mnoho svedkov, ktorí môžu dosvedčiť, že navrhovateľky klamú, v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ale ani v rámci podaného odvolania (odhliadnuc od ust. § 120 ods. 4 O. s. p.) nenavrhol žiaden konkrétny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Odporca nakoniec v odvolaní ani nerozporoval, že užíva predmetné pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve navrhovateliek, a to bez toho, aby im za toto užívanie poskytol adekvátnu náhradu, vyjadroval sa len k priebehu rokovaní medzi ním a navrhovateľkami ohľadom odkúpenia uvedených pozemkov. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že účastníci sporového konania, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O. s. p.). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť teda zaťažuje účastníkov konania a postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou, iniciatívne, bez návrhu účastníkov konania zisťoval rozsah dôvodnosti návrhu, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti účastníkov konania a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity účastníkov) v štandardnom sporovom, t. j. kontradiktórnom konaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v

spore (§ 142 ods. 1 O. s. p.) i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov konania (§ 151 ods. 1 O. s .p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnými účastníčkami odvolacieho konania boli navrhovateľky 1/, 2/, ktoré si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnili náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14. 03. 2015 vo výške 270,54 eur, režijný paušál 8,39 eur a DPH 20% vo výške 55,79 eur, celkove 334,72 eur.

Súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia navrhovateliek vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, 3, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, priznal navrhovateľkám náhradu trov právneho zastúpenia pri zastupovaní dvoch účastníkov a pri spojení dvoch vecí za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 14. 03. 2015 vo výške 241,24 eur, režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) vo výške 8,39 eur, spolu 249,63 eur. V súlade s § 18 ods. 3 cit. vyhlášky súd zároveň zvýšil odmenu a náhrady právnej zástupkyne navrhovateliek o daň z pridanej hodnoty vo výške 49,93 eur (20 % zo sumy 249,63 eur). Trovy právneho zastúpenia navrhovateliek 1/, 2/, vrátane DPH, tak predstavujú sumu 299,56 eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť na účet splnomocnenej zástupkyne navrhovateliek (§ 149 ods. 1 O. s. p.), v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.