Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa: T. N. J.-Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX P. J., Q. XX-XX, Q. XXXXXX, zast. JUDr. Peter Zelenay, advokát, ul. 29. augusta 19, 811 09 Bratislava, proti odporkyni : L. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX Bratislava, o vypratanie bytu a určenie práva nájmu bytu, rozhodol

rozhodol:

1. Odporkyňa j e p o v i n n á vypratať byt č. 10 nachádzajúci sa na 3. poschodí bytového domu na ulici XX. T. XX, XXX XX Bratislava, súpisné číslo XXXX, na parcele registra "C" č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie Q. F. na liste vlastníctva č. XXXX, a to do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. 3. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.01.2013 domáhal určenia, že nedošlo k prechodu nájmu bytu č. 10 nachádzajúceho sa na ulici XX. T. XX, Bratislava na odporkyňu a odporkyňa je povinná vypratať predmetný byt a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že k predmetnému bytu bol založený nájomný vzťah s pánom D.. P. A., ktorý tento ukončil výpoveďou zo dňa 25.07.2012 ku dňu 31.07.2012. Koncom novembra navrhovateľ zistil, že k vstupu do bytu si robí nárok odporkyňa s tým, že má v byte uložené svoje veci. Medzi prenajímateľom a nájomcom predmetného bytu pánom D.. P. A. nebolo nikdy sporné, že byt užíva sám, a s odporkyňou nevedie spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti preto nepripadá do úvahy použitie ust. , Z opatrnosti navrhovateľ žiadal aj o určenie, že k prechodu nájmu bytu podľa ust. nedošlo. Odporkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.07.2013 uviedla, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu neuznáva, je v hmotnej núdzi a nemá byt. Uviedla, že od roku 1993 žila v spoločnej domácnosti s D.. P. A. ako druh a družka. K predmetnému bytu bol založený nájomný vzťah s D.. P. A., ktorý tento ukončil výpoveďou zo dňa 25.07.2012 ku dňu 31.07.2012. Dňom 01.08.2012 D.. P. A. opustil spoločnú domácnosť. Súd uznesením č.k. -241 zo dňa 10.07.2014 pripustil zmenu petitu. Súd vo veci nepripustil dôkaz navrhnutý odporkyňou, a to výsluch svedka F. A., nakoľko jeho výsluchom odporkyňa žiadala len preukázanie skutočnosti, že bola požiadaná, aby predmetný byt opustila. Navrhnutý svedok sa však nemal vyjadrovať k meritu veci, t.j. k existencii spoločnej domácnosti s D.. A.. Vzhľadom k uvedenému i ku skutočnosti, že syn D.. A. pán F. A. svojho otca v predmetnom byte nenavštevoval, súd vykonanie navrhnutého dôkazu z dôvodu nehospodárnosti nepripustil. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - výpisom z listu vlastníctve č. XXXX, Osvedčením o dedičstve sp.zn. -24, Zmluvou o nájme bytu zo dňa 08.03.1994, Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 22.09.2011, Dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme bytu zo

dňa 12.12.2011, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 25.07.2012, výsluchom svedka D.Z.. P. A., čestným vyhlásením D.. P. A. zo dňa 04.06.2012, výsluchom odporkyne, vyjadrením účastníkov, a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Zmluvou o nájme bytu zo dňa 08.03.1994 (ďalej len "Zmluva" ) právny predchodca navrhovateľa prenajal pánovi P. A. byt č. 10, II. Kategórie, nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici 29. augusta č.19 v Bratislave. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Podľa čl. IX. Zmluvy v spoločnej domácnosti s nájomcom žila jeho manželka F. A. a syn P. A.. Právny predchodca navrhovateľa pani M. J. Darovacou zmluvou previedla spoluvlastnícky podiel v pomere 9/10 k predmetnému bytu na svojho syna pána T. J.

- Z.. Prevod spoluvlastníckeho podielu bol zapísaný na LV č. XXXX na základe vkladu V-35522/10 zo dňa 11.02.2011. Pôvodný nájomca P. A. spolu s manželkou sa odsťahovali z predmetného bytu v byte zanechali svojho syna P. A., čím došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti a nájomcom sa stal ich syn P. A.. Dňa 25.07.2011 pán P. A. vypovedal nájomnú zmluvu ku dňu 31.07.2012 a po ukončení nájomného vzťahu opustil predmetný byt a odovzdal kľúče Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. -24 zo dňa 25.06.2013 súd zistil, že súd potvrdil navrhovateľovi nadobudnutie dedičstva po poručiteľke M. J., J.. B., zomr. 13.12.2012. Na základe uvedeného sa tak navrhovateľ stal výlučným vlastníkom predmetného bytu. Výsluchom svedka D.. P. A. súd zistil, že v roku 2006 odporkyňa predala byt, ostala bez bytu a keďže to bola jeho spolužiačka, prichýlil ju, kým si niečo nenájde. Prakticky až do roku 2012 u neho bývala v predmetnom byte. Všetky platby a náklady spojené s užívaním bytu platil on, odporkyňa sa na žiadnych platbách nepodieľala. Každý si varil, pral a upratoval sám. Každý sa staral sám o seba a aj si to financoval. Ich intímny vzťah trval v rokoch 2006-2007, potom sa skončil. Každý býval v inej izbe, odporkyňa si svoju izbu zamykala. Viackrát ju žiadal, aby sa z bytu vysťahovala, čo ona odmietla. Výsluchom odporkyne súd zistil, že s D.. A. sa zblížila v roku 2002 a navrhol jej, aby sa dali zapísať na národnom výbore ako druh a družka. Asi v roku 2003 jeho rodičia z bytu odišli bývať do Rudna a tak odporkyňa za ním chodievala. Keď odporkyňu a jej sestru deložovali v roku 2002 z bytu na U. R. XX V. B., začala bývať prevažne u D.. A. v byte na ulici 29. augusta v Bratislave, a len sporadicky sa zdržiavala v pridelenom byte na K. R. V. B.. D.. A. organizovala, každý si sám nakupoval. Bol strašne lakomý, nikdy jej nič nekúpil, ani jednu kávu. Šetril peniaze a nevidela ani jednu jeho výplatu ani dôchodok. Už v čase deložovania z bytu na U. R. Č.. XX V. B. mala odporkyňa družstevný byt na I. R. V. B., v ktorom žil jej otec a po jeho smrti v roku 2005 odišla do bytu bývať. Potom byt na I. R. prenajímala a bývala u D.. A.. Peniaze z nájmu používala na nákup oblečenia. V roku 2007 si presťahovala veci z bytu na I. R. do bytu k D.. A.. Následne byt na I. R. V. B. predala a kúpnu cenu použila na splatenie úveru a na cestovanie, všetky peniaze minula sama. Hľadala si iné bývanie, ale nenašla. Právny titul na bývanie odvodzuje od skutočnosti, že D.. A. opustil spoločnú domácnosť a keďže na neho bola odkázaná výživou, nemala kam odísť. Podľa , Byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Podľa , Spoločný nájom vzniká tiež dohodou medzi doterajším nájomcom, ďalšou osobou a prenajímateľom. Podľa , ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Podľa , Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Podľa , Ustanovenia a a platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť. Podľa , Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a pôvodným nájomcom P. A. bola uzavretá Zmluva o nájme k bytu č. 10, II. Kategórie, nachádzajúceho sa

v bytovom dome na ulici XX. T. Č..XX V. B.. Vznikol zároveň spoločný nájom k predmetnému byte aj v prospech manželky pôvodného nájomcu a ich syna. Následne došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti a jediným nájomcom sa stal pán P. A.. Dňa 25.07.2011 pán P. A. vypovedal nájomnú zmluvu ku dňu 31.07.2012 a po ukončení nájomného vzťahu opustil predmetný byt a odovzdal kľúče. Výsluchom P. A. ako aj z predloženej výpovede má súd za to, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo v súlade s ust. , t.j. písomnou výpoveďou zo strany nájomcu. Navrhovateľ a nájomca D.. A. v konaní nesporovali, že výpoveď o strany nájomcu je platná a bola doručená navrhovateľovi. V danom prípade, tak nemožno aplikovať ust. . Vzhľadom k obrane odporkyne, súd skúmal, či boli splnené podmienky existencie spoločnej domácnosti medzi odporkyňou a D.. A.. Pojem domácnosť definuje ust. . Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na spoločné potreby. Pojem spoločnej domácnosti u osôb uvedených v druhá veta sa vykladá tak, že je treba, aby ich spolužitie s nájomcom bytu bolo trvalej povahy. Trvalosť je daná vtedy, ak tieto osoby žijú v spotrebnom spoločenstve za okolností, z ktorých možno usudzovať, že toto spoločenstvo nezamýšľajú iba na prechodný stav. Zároveň sa vyžaduje naviac starostlivosť o spoločnú domácnosť, alebo odkázanosť na výživu nájomcu bytu. Len intímne spolužitie s nájomcom bytu splnenie podmienky vedenia spoločnej domácnosti v predmetnom byte nespĺňa. Podľa ustálenej judikatúry sa v tomto prípade nevyžaduje, aby osoby spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby. Dôsledne však platí, že musí ísť o trvalé spoločné spolužitie v byte nájomcu. Výsluchom svedka D.. P. A. súd zistil, že odporkyňu prichýlil v predmetnom byte len prechodne, nie v úmysle na trvalo. Rovnako odporkyňa uviedla, že v predmetnom byte bývala len sporadicky a zdržiavala sa aj byte na K. R. a bola užívateľom bytu na I. R.. Odporkyňa sa na platbách spojených s užívaním predmetného bytu sa nepodieľala, nestarala sa o spoločnú domácnosť, každý hospodáril sám. Odporkyňa nepreukázala, že bola odkázaná výživou na nájomcu D.. A., nakoľko disponovala užívacím právom k inému bytu, ktorý následne prenajímala a potom dobrovoľne predala. Všetky finančné prostriedky takto nadobudnuté používala výlučne na vlastnú potrebu a neriešila svoju bytovú otázku. Z vykonaného dokazovania tak súd ustálil, že aj keby bolo v konaní preukázané, že nájomca trvale opustil spoločnú domácnosť, odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno splnenia podmienok prechodu nájmu podľa ust. druhá veta . Z uvedeného vyplýva, že odporkyni nesvedčí nájomné ani iné právo k predmetnému bytu, a tým, že bez právneho dôvodu užíva predmetný byt vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene tak zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom k uvedenému súd návrhu v tejto časti vyhovel. Právna otázka, či došlo k prechodu nájmu k predmetnému bytu na odporkyňu mala povahu iba otázky predbežnej vo vzťahu k inej relevantnej právnej otázke, a to k vyprataniu predmetného bytu. I z tohto dôvodu, nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení. Nie je totiž splnená podmienka, že určovacia žaloba má mať preventívny charakter, umožniac predísť prípadnej žalobe na plnenie. V danom prípade by o opodstatnenosti navrhovateľom podanej určovacej žaloby bolo možné hovoriť len vtedy, ak by zo strany navrhovateľ nežiadal vypratanie bytu. Je preto nadbytočné a nehospodárne viesť konanie o určovacej žalobe, ktorého predmetom je posúdenie tých istých skutkových a právnych otázok. Podľa ustálenej judikatúry totiž určovacia žaloba nie je opodstatnená tam, kde už právo bolo porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti. Tam kde je už žalované na plnenie (tu: vypratanie bytu), nie je už daný naliehavý právny záujem na určenie (tu: že k prechodu nájmu na odporkyňu nedošlo). S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd uzavrel, že u navrhovateľa nebol daný naliehavý právny záujem na určení, že k prechodu nájmu na odporkyňu nedošlo, čo je základnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle , a preto bolo nevyhnutným jeho návrh v tejto časti zamietnuť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , podľa ktorých o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd teda po vyčíslení trov účastníkmi v lehote 3 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku rozhodne o trovách konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že odporca svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.