Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: I.. U. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX W. I., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 42880-2/2018-BA zo dňa 15. mája 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č.: 42880-2/2018-BA zo dňa 15. mája 2018, ktorým podľa o sociálnom poistení o odvolaní žalobkyne rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš č.: 2557-1/2018- LM z 02.02.2018, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že: samostatne zárobkovo činnej osobe I.. U. Q. W. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2013, ale zaniklo dňa 9. októbra 2013. Následne účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2014 a zaniklo dňa 30. júna 2015, potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala aj po 31. júli 2013 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bola naďalej oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe licencie č. L1A/ZA/0756/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa v zmysle právnej úpravy účinnej do 30. júna 2014 splnila podmienky pre zánik povinného poistenia samostatnej zárobkovo činnej osoby dňa 9. októbra 2013, t.j. zrušením registrácie na daňovom úrade. Tým sa však u žalobkyne definitívnym spôsobom neupravili právne vzťahy sociálneho poistenia. S účinnosťou od 1. júla 2014 sa zmenili podmienky zaradenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyňa od 1. júla 2014 opätovne splnila podmienky pre zaradenie do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb. Príjem žalobkyne z podnikania za rok 2013 bez ohľadu na to na základe akého oprávnenia bol dosiahnutý, bol vyšší ako zákonom ustanovená suma, a preto odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO aj od 1. júla 2014 do 30. júna 2015. Pri posudzovaní vzniku alebo zániku povinného sociálneho poistenia SZČO mala vplyv registrácia na daňovom úrade v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014. Po uvedenom období sa na registráciu na daňovom úrade pri posudzovaní vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO neprihliada.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej považovala za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že k riadnemu odhláseniu sa z evidencie SZČO došlo k 31.07.2013 na základe ukončenia

podnikania ako fyzickej osoby a k zrušeniu registrácie na daňovom úrade - odhláškou dňa 01.08.2013 (nie ako žalovaná uvádza 09.10.2013). Od 01.08.2013 je žalobkyňa riadne platiteľom do všetkých fondov Sociálnej poisťovne v spoločnosti VITA MELLITA, s.r.o., kde je zároveň konateľkou a riadnym zamestnancom. Podľa žalobkyne držba licencie lekára je predpísaná a aj povinná aj v prípade pracovného pomeru v jednoosobovej s.r.o., kde zároveň je lekár aj konateľ aj zamestnanec. Licencia je potrebná na povolenie vykonávania činnosti v s.r.o. so zameraním na každú zdravotnícku odbornosť, špecializáciu. Dňa 28.02.2016 bola žalobkyni Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. L1A/0756/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.03.2006. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja, odboru zdravotníctva č. 06937/2006/OZ zo dňa 04.10.2006 bolo žalobkyni povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore vnútorné lekárstvo a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 4508/2013/OZ-004 zo dňa 29.07.2013 bolo žalobkyni dňa 31.07.2013 zrušené rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore vnútorné lekárstvo a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 4306/2016/OZ-002 z 01.07.2013 bolo právnickej osobe VITA MELLITA, s.r.o. zastúpenej konateľkou - žalobkyňou povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulancia špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v povolení lekár, v študijnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializovanom odbore vnútorné lekárstvo a diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy. Dňa 02.07.2013 sa zápisom do obchodného registra stala žalobkyňa spoločníčkou spoločnosti s ručením obmedzeným VITA MELLITA, s.r.o. a jej konateľkou. Žalovaná prijala od žalobkyne dňa 09.10.2013 Registračný list FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku povinného poistenia 31.07.2013. V zdaňovacom období roka 2013 dosiahla príjem z podnikania 30.223,32 €. Žalobkyňa je toho názoru, že v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.07.2013 stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Naďalej však je držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zárobkovej praxe na výkon povolenia lekár. Pokiaľ vykázala žalobkyňa za rok 2013 príjem z podnikania vo výške 30.223,32 €, tento príjem dosahovala jedine z činnosti vykonávanej na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licenciu L1A nikdy nevyužívala a nikdy za ňu nemala žiadny príjem. Ak teda žalobkyňa od 01.07.2014 z licencie L1A nedosahovala žiaden príjem, nie je daný zákonný dôvod preto, aby žalobkyňa mala prijať záver žalovanej, že povinné sociálne poistenie u nej trvalo do 09.10.2013 a následne nanovo vzniklo od 01.07.2014 do 30.06.2015. Len samotná existencia licencie L1A, z ktorej jej neplynuli potrebné príjmy, nemôže privodiť ďalšie trvanie povinného poistenia k 09.10.2013.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.08.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného uviedla, že s účinnosťou od 01.01.2011 do 30.06.2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a . Žalobkyňa bola registrovaná na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a citovaného zákona v období od 13.11.2006 do 09.10.2013. Žalovaná zdôrazňuje, že údaje poskytované v Sociálnej poisťovni inými orgánmi sú pre ňu záväzné, pričom o ich pravdivosti nie je Sociálna poisťovňa oprávnená pochybovať. Preto odmieta vyjadrenie žalobkyne, že k zrušeniu jej registrácie u príslušného správcu dane došlo dňa 1. augusta 2013. Žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa splnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO podľa citovaného zákona, a preto bola na účely sociálneho poistenia považovaná za SZČO až do 09.10.2013. Z dôvodu ukončenia registrácie na príslušnom daňovom úrade k 09.10.2013 žalobkyni v tento deň na účely sociálneho poistenia zaniklo právne postavenie SZČO. Zánikom právneho postavenia SZČO dňa 09.10.2013 zaniklo aj povinné poistenie. S účinnosťou od 01.07.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v a a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Novela zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu. Ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a v znení neskorších právnych predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledovného kalendárneho roka. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy

žalobkyne z podnikania za rok 2012 (v sume 49.099,57 €) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 4.716,- €, a preto bola v období od 01.07.2013 do 09.10.2013 (nie do 30.06.2014, pretože ako už bolo uvedené vyššie ku dňu 09.10.2013 žalobkyňa stratila na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Rovnako tiež príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2013 (v sume 30.223,32 €) presiahli zákonom stanovenú sumu 4.830,- €, a preto žalobkyni ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj za obdobie od 01.07.2014 do 30.06.2015. Napriek námietkam žalobkyne uvedeným v správnej žalobe žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa v spornom období disponovala oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti. Takýmto oprávnením bola licencia na výkon SZČO v povolaní lekár (L1A/ZA/0756/06). Táto licencia bola zrušená až ku dňu 31. júla 2018. Vydanie licencie L1A nie je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, keďže samotná licencia sa považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a v znení účinnom od 1. januára 2011. Žalobkyňa nebola povinná mať na výkon zdravotníckeho povolania v spoločnosti VITA MELLITA, s.r.o. ako zamestnanec od 01.08.2013 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A). Nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Žalovaná zdôrazňuje, že nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 17.09.2018 v podrobnostiach opätovne poukazuje na skutkové a právne dôvody žaloby.

5. Žalovaná k replike žalobkyne dupliku nepodala.

6. V prejednávanej veci správny súd pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. -77 zo dňa 13.11.2018 tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Rozsudok správneho súdu bol zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.08.2022 a vec vrátená správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd poukázal na skutočnosť, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A, sa medzičasom zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021. V podrobnostiach kasačný súd v odôvodnení svojho rozsudku citoval podstatný obsah rozsudku č.k. zo dňa 24.11.2020 a uznesenia Ústavného súdu SR č.k. -22 zo dňa 30.11.2021, zdôrazňujúc, že uvedené rozhodnutia sú pre súdy záväzné. Kasačný súd v preskúmavanej veci upriamil pozornosť správneho súdu na uvedené rozhodnutie Veľkého senátu Správneho kolégia z dôvodu, že sa v ňom posudzoval status lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k povahe licencie L1A, ktorá bola posúdená ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, teda na vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 3 citovaného zákona. Uvedený právny názor je použiteľný aj na posúdenie zárobkovej činnosti v posudzovanom prípade žalobkyne.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v (ďalej len ) a contrario v spojení s a o verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle , v spojení s a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. vychádzajúc z nasledovných úvah:

9. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Predmetom správneho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. 42880-2/2018- BA zo dňa 15.05.2018, ktorým žalovaná odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu pobočky žalovanej zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutia pobočky žalovanej. Pobočka žalovanej rozhodnutím č. 2557-1/2018-LM z 02.02.2018 rozhodla tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2013, ale zaniklo dňa 9. októbra 2013, následne účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2014 a zaniklo dňa 30. júna 2015.

11. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril i administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, správny súd zistil, že medzi účastníkmi konania ostalo predovšetkým sporným, či žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 09.10.2013 a zároveň, či jej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2014 a zaniklo dňa 30.06.2015.

12. V súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu správny súd vo vzťahu k otázke zániku povinného poistenia žalobkyne k 09.10.2013 poukazuje, že v zmysle právnej úpravy ustanovenej v v znení účinnej od 01.01.2011 zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v súvislosti so zárobkovou činnosťou je registrovaná podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa na tieto účely považuje o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), resp. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Vo vzťahu k otázke vzniku povinného poistenia žalobkyne dňa 01.07.2014 a zániku ku dňu 30.06.2015 je potrebné poukázať, že v zmysle právnej úpravy ustanovenej v účinnej od 01.01.2014 zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy zo zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

13. Ďalej podľa § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona zárobkovou činnosťou je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Osobitným predpisom upravujúcim oprávnenie na výkon podnikania a výkon samostatnej zárobkovej činnosti v prípade lekára je Zákonodarca v prvej časti uvedeného zákona v úvodných ustanoveniach definuje zdravotnícke povolanie (), poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (). V zmysle právnej úpravy ustanovenej v tohto zákona v spojení s tohto zákona lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () na základe licencie ( ). Podľa tohto zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe []; v zmysle tohto zákona samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa tohto zákona licencie sa

vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

16. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 konštatoval: ...„Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1 B a L1C. Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať

zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie LIA nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení ...“ Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu č.k. zo dňa 24. novembra 2020. konštatoval: ...„Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavmi sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. ...“

17. Ako je zrejmé z citovaného rozhodnutia Veľkého senátu Správneho kolégia najvyššieho súdu bol posudzovaný status lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k povahe licencie L1A, ktorá bola posúdená ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, teda na vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 3 cit. zákona. Tento právny názor je použiteľný aj na posúdenie zárobkovej činnosti žalobkyne. Uvedenú zárobkovú činnosť podľa § 3 zákona o sociálnom poistení, ktorá je základnou podmienkou priznania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 cit. zákona bola žalobkyňa oprávnená vykonávať na základe platnej licencie L1A. Samotná existencia licencie č. L1A/ZA/0756/06 vydanej dňa 16.03.2006 Slovenskou lekárskou komorou nebola sporná. Zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyni dňom 31.07.2013 Žilinským samosprávnym krajom je v tomto kontexte právne nevýznamné.

18. V intenciách záväzného právneho názoru kasačného súdu správny súd rovnako konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nezániku povinného nemocenského poistenia žalobkyne ku dňu 31. júla 2013, ale o jeho zániku ku dňu 9. októbra 2013, z ktorých dôvodov postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby sa subsumuje pod právnu úpravu ustanovenú v v znení s účinnosťou od 01.01.2021. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (, resp. zákon o správe daní).

19. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná tiež rozhodla o vzniku povinného poistenia žalobcu odo dňa 01. júla 2014 a zániku tohto povinného poistenia dňa 30. júna 2015, z ktorých dôvodov postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby sa subsumuje pod právnu úpravu účinnej od 01.01.2014. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a zároveň v rozhodnom období dosahovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

20. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca v oboch právnych úpravách § 5 zákona o sociálnom poistení (účinná od 01.01.2011 do 31.12.2013 a účinná od 01.01.2014) predpokladal pre nadobudnutie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby výkon samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom upravujúcim oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti v prípade lekára je , ktorý upravuje oprávnenie lekára na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V prípade žalobkyne týmto oprávnením bola licencia č. L1A/ZA/0756/06 vydaná dňa 16. marca 2006 Slovenskou lekárskou komorou. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že v období od 13. novembra 2006 do 09. októbra 2013 bola žalobkyňa s DIČ 1070563197 registrovaná na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v a a zákona o sociálnom poistení. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2012 (v sume 49.099,57 Eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4.716,00 Eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyni dňom 09. októbra 2013 zaniklo jej povinné poistenie z dôvodu zániku právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v dôsledku

zrušenia registrácie u príslušného správcu dane, pričom aj po tomto dni ostala v platnosti jej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0756/06 vydaná Slovenskou lekárskou komorou a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2013 (v sume 30.223,32 Eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4.830,00 Eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Keďže žalobkyňa opätovne nadobudla status SZČO, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj za obdobie od 01. júla 2014 do 30. júna 2015.

21. Sociálna poisťovňa tak v daných prípadoch (zániku, opätovného vzniku a zániku povinného poistenia) rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že sťažovateľke ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné poistenie dňa 09. októbra 2013 a zároveň za splnenia zákonných podmienok vzniklo povinné poistenie dňa 01. júla 2014, ktoré zaniklo dňa 30. júna 2015.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobkyne ako nedôvodné, žalobu s poukazom na ust. zamietol.

23. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol súd podľa a contrario tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanej ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.