Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-130-2015.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/130/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky D.S. Z., V.. XX.XX.XXXX,P. J.. X. XXXX/X, T. V. L. proti odporcovi R. Z., V.. X.X.XXXX, P. J.. X. XXXX/X, T. V. Ves za účasti mal. B. Z., V.. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky S.. D. Z., I.. B.Č., V.. XX.XX.XXXX D. N. R. Z., V.. X.X.XXXX, C. E. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Spišská Nová Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX na strane X, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
Na čas po rozvode sa zveruje maloletý B. Z., V.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a odporca - otec, je povinný prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 100 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je odporca - otec povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Styk odporcu - otca s maloletým B. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka na tunajšom súde dňa 13.5.2015 podala návrh, ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. B. do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazal prispievať na syna výživným v sume 100,--Eur mesačne a stretávanie sa odporcu so synom navrhla neupravovať.
Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa 18.7.2009. Z ich manželstva pochádza mal. B. Z., V.. XX.X.XXXX. Manželstvo uzatvorili po 12 ročnej známosti z lásky. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Žili všetci spoločne u jej matky a následne v podnájme. Výrazné problémy začali niekedy začiatkom roka 2010. Súviseli s veľkým pracovným nadsadením odporcu. Po založení realitnej kancelárie v roku 2012 odporca už nemal čas na rodinu, a jeho najväčším koníčkom bola práca. V roku 2011 nastúpila do zamestnania ako SZČO a odporca na jej prácu reagoval nevhodne. Na jednej strane ju v práci podporoval a na druhej strane bol veľmi žiarlivý. Po určitej dobe začala podnikať spoločne s odporcom. Toto bola zásadná chyba a vznikali ďalšie problémy. Odporca sa ku nej správal ako k svojmu zamestnancovi a nie ako manžel. Každý deň ju upozorňoval na rôzne nedostatky a zhadzoval ju. Nakoľko situácia bola nezvládnuteľná a mala negatívny dopad na psychiku ich syna , z toho dôvodu
odišla zo spoločného podnikania. Zamestnala sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny . Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala v auguste 2014. Od uvedeného dátumu žije so synom v podnájme.
K návrhu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 10.6.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.6.2015, v ktorom súhlasil s rozvodom, pretože navrhovateľka ( manželka) sa od neho odsťahovala a keďže nie je už žiadny dôvod udržať manželstvo, nebude jej slobodnému rozhodnutiu odporovať. Tiež súhlasil aj s výškou výživného , ktorú navrhla. Zároveň sa uvedeným prípisom ospravedlnil za pojednávania , nakoľko sa v tom čase bude nachádzať mimo územie Slovenska a síce bude pracovne vo Veľkej Británii.
Vzhľadom na uvedené preto súd pojednával a napokon aj rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z výpovedí navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo s odporcom uzavreli po 12 ročnej známosti, a to prakticky po narodení ich spoločného syna. Uzatvárali ho preto, aby takto skompletizovali rodinu. Z počiatku žili u jej mamy a to asi dva roky, kým ona bola na materskej so synom. Odporca v tom čase podnikal. Následne, keď syn dovŕšil dva roky, začala aj ona vykonávať činnosť SZČO. Zhruba v čase, kedy mal syn dva roky sa tiež presťahovali do podnájmu. To, že ona začala samostatne podnikať a byť ekonomicky činná, odporcovi nevyhovovalo a neskôr pre to začali vykonávať podnikateľskú činnosť spoločne. Táto skutočnosť však priniesla problémy do ich vzťahu. Nezhody a rozdielne názory na výkon podnikateľskej činnosti medzi nimi sa totiž začali prenášať aj do ich partnerského spolužitia, keďže túto činnosť vykonávali prakticky celý deň po sedem dní v týždni a nezostával im tak žiaden čas na oddych. Nezhody sa začali stupňovať a oni si napokon prestali rozumieť. Tieto nezhody vyvrcholili tým, že spolu s dieťaťom opustila jednak ich spoločnú domácnosť v auguste 2014 a tiež tým, že odišla zo spoločného podnikania s odporcom a zamestnala na Úrade práce. Od uvedeného momentu už s odporcom nevedú spoločnú domácnosť. Ona sa ani nijako nepokúšala obnoviť spolužitie, nechávala tomu voľný priebeh a z odstupom času dospela k záveru, že obnova spolužitia medzi nimi nie je možná, preto si aj podala tento návrh na rozvod manželstva. Intímny život s odporcom neviedli už dlhší čas, pred tým ako opustila spoločnú domácnosť. K tomu, či má niektorý z nich novú známosť by sa nechcela vyjadrovať, resp. nechcela sa vyjadrovať za odporcu , pokiaľ však šlo o ňu samotnú uviedla, že nemá nikoho. Ona toho času býva v podnájme v jednoizbovom byte. Momentálne už nie je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ale opätovne vykonáva činnosť SZČO a to od 15.6.2015. Náklady na bývanie predstavujú u nej 130 Eur mesačne, v čom je zahrnutý ako nájom, tak aj inkaso. Spláca tak isto pôžičky a tiež hypotéku v sume 189 Eur mesačne, ktorá bola použitá na rekonštrukciu chaty. Spolu s odporcom toho času nevlastnia žiaden hodnotnejší majetok. Auto, ktoré mali , odporca predal a chata, ktorú rekonštruovali za hypotekárny úver, zatiaľ na nich nebola prepísaná. Maloletý syn toho času ukončil materskú školu a od septembra nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Je zdravý a v súvislosti s tým ona nemá zvýšené výdavky. Nastupuje však do triedy pre nadané deti, s čím budú spojené zvýšené výdavky oproti ostatným žiakom. Maloletý tiež navštevoval futbalový krúžok, s ktorým doposiaľ neboli zvýšené výdavky. Podľa jej vyjadrenia styk odporcu s maloletým synom nie je potrebné upravovať, nakoľko sa vedia v tejto otázke dohodnúť. Odporca platil maloletému škôlku a poplatky v tejto škôlke a tiež mu uhradil školu v prírode.
Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplynulo, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, a že toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu mesta Spišská Nová Ves, vo zväzku XX, ročník XXXX na strane X, pod poradovým číslom XXX.
Podľa rodného listu maloletého B. tento sa im narodil dňa 24.6.2009, teda ešte pred uzavretím manželstva.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 26.6.2015 z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa vyplynulo, že navrhovateľka ( matka) býva s maloletým synom v podnájme v jednoizbovom byte. Na základe pracovnej zmluvy , ktorá bola uzatvorená na dobu určitú , navrhovateľka v mesiaci jún 2015 ukončila pracovný pomer na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Od mesiaca jún 2015 je samostatne zárobkovo činná osoba. Poberá prídavok na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne a v mesiaci jún jej bola vyplatená mzda vo výške 400,--Eur.
Podľa potvrdenia jej posledného zamestnávateľa - Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bola prijatá do dočasnej štátnej služby na obdobie od 4.8.2014 do 30.6.2015, pričom jej priemerný mesačný príjem za obdobie od augusta 2015 do mája 2015 vrátane predstavoval sumu 529,58 Eur.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 26.6.2015 z prešetrenia pomerov u maloletého dieťaťa tiež vyplynulo, že navrhovateľka ( matka) má vysoké výdavky, ktoré presahujú jej príjem . Sú to hlavne pôžičky, ktoré bral odporca na podnikanie. Mesačné splátky pôžičiek a sú v sume 242,--Eur úver, 190,--Eur ďalšia splátka pôžičky, 120,--Eur na kreditné karty, a ďalej sú to náklady v sume 130,--Eur na nájom a inkaso, 46,--Eur úverové poistky, 30,--Eur sporenie pre maloletého, 46,-- Eur paušál na mobil, a 57,--Eur mesačne zdravotné odvody. Uvedené výdavky na pôžičky a úvery potvrdzujte aj výpis z bankového účtu navrhovateľky z Tatrabanky.
Odporca od 31.3.2010 má ukončenú živnostenskú činnosť. Toho času je zamestnaný v spoločnosti FrankoMark, s.r.o., Spišská Nová Ves, ktorej je jediným konateľom a spoločníkom. Podľa správy daňového úradu uvedená spoločnosť nepodala daňové priznanie za rok 2014, nakoľko svojim oznámením si túto lehotu predlžila v zmysle platného zákona do 30.6.2015. Uvedený daňový subjekt nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej lehoty. Podľa potvrdenia uvedenej spoločnosti odporca mal vymeriavací základ na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v mesiaci január 2015 vo výške 97,21 Eur, v mesiaci február 2015 vo výške 43,68 Eur, v mesiaci marec 2015 vo výške 48,05 Eur, v mesiaci apríl 2015 vo výške 48,06 Eur a v mesiaci máj 2015 vo výške 45,87 Eur.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené, a že už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci, navrhovateľka v návrhu a vo svojej účastníckej výpovedi a odporca vo svojom písomnom vyjadrení, zhodne potvrdili že nevedú spoločnú domácnosť. Túto opustila navrhovateľka v auguste 2014 v dôsledku nezhôd medzi nimi, a k jej obnove podľa jej výpovede už nedošlo.
Obnovu manželského spolužitia toho času už obaja účastníci vylučujú. Súd tento stav v spolužití účastníkov hodnotí ako hlboký a trvalý rozvrat, ktorý je zapríčinený stratou vzájomnej dôvery medzi účastníkmi v dôsledku nezhôd v ich pôvodne pracovnom a neskôr aj partnerskom vzťahu. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu tohto manželstva, túto mal súd preukázanú odsťahovaním sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a jej následnom zotrvávaním mimo nej už takmer jeden rok. Teda trvalosť rozvratu tohto vzťahu je zrejmá. Takýto stav veci nevytvára ani vhodné výchovné prostredie pre maloleté dieťaťa a preto podľa názoru súdu je aj v záujme maloletého syna účastníkov , aby manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené. Súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pokiaľ ide o zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd akceptoval návrh navrhovateľky , voči ktorému odporca vo svojom písomnom vyjadrení nevzniesol žiadne výhrady, aby maloletý syn bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky teda matky. Táto podľa vykonaného šetrenia v súčasnej dobe vytvára vhodné prostredie pre osobnú starostlivosť o maloletého a v tejto starostlivosti o ňu zo strany navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky.
Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany odporcu na maloletého syna , súd vychádzal z toho, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Zároveň je však potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
Obaja rodičia sa zhodli na sume výživného vo výške 100,--Eur mesačne. Odporca je toho času jedným spoločníkom a konateľom v spoločnosti FrankoMark, s.r.o., Spišská Nová Ves, za ktorej mu za uplynulé obdobie január až máj 2015 vrátane boli na účely výpočtu prípadnej dávky v nezamestnanosti vyplácané sumy v mesiaci január 2015 vo výške 97,21 Eur, v mesiaci február 2015 vo výške 43,68 Eur, v mesiaci marec 2015 vo výške 48,05 Eur, v mesiaci apríl 2015 vo výške 48,06 Eur a v mesiaci máj 2015 vo výške 45,87 Eur. Toho času odporca vycestoval za prácou do Veľkej Británie , kde nie je súdu zatiaľ známe, či sa zamestnal. Za takéhoto stavu veci prihliadajúc na vek maloletého syna i dosiaľ deklarované príjmy odporcu , súd dospel k záveru, že aj keď suma 100,--Eur prekračuje preukázané príjmy odporcu, je v záujme maloletého dieťaťa, aby súd určil odporcovi výživné na syn , na kom sa účastníci zhodli.
Napokon pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s maloletým synom , keďže navrhovateľka navrhla tento jeho styk so synom neupravovať, a odporca vo svojom písomnom vyjadrení nevzniesol voči tomto návrhu žiadne výhrady, mal súd za to, že sa s týmto návrhom stotožnil a že teda obaja účastníci , nežiadajú,
aby súd upravoval styk odporcu so synom , preto postupujúc v zmysle § 25 ods. 2, posledná veta Zákona o rodine v tomto rozhodnutí tento styk neupravil.
Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pričom obaja účastníci si ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.