Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Pu-12-2024.pdf
PDF · 89.39 KB
Case nature
Area
Subarea
48Pu/12/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom o vyslovenie prípustnosti prevzatia: R. R., narodený X. K. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX U., štátny občan Y., zastúpený procesným opatrovníkom J. R., narodenou XX. G. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX U., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, takto
rozhodol:
Vyslovuje, že prevzatie R. R., narodeného X. K. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX U., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok, dňa 27. júna 2024 o 08:55 hod., bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) z 27. júna 2024 o 11:28 hod. začal súd, v zmysle ust. § 254 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), uznesením z 27. júna 2024, č. k. 48 Pu 12/2024-2 konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia R. R., narodeného X. K. XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX U. (ďalej len „umiestnený“) do zdravotníckeho zariadenia podľa ust. § 253 ods. 1 CMP, ktorý bol 27. júna 2024 o 08:55 hod. prijatý do zdravotníckeho zariadenia bez jeho informovaného súhlasu.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do piatich dní od obmedzenia slobody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára MUDr. Ivana Píšová (č. l. 4), ktorá uviedla, že pacient bol privezený RZP z urgentného príjmu Q. Y. J.. Pacient bol agresívny, neusmerniteľný, z ktorého dôvodu bol aj obmedzený fixovaním. Pacient má poruchy vnímania, paranoidné prejavy. Po prijatí pozitívny na alkohol a THC. Počas výsluchu ošetrujúceho lekára sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného (č. l. 5), z ktorej súd vyhotovil fotokópiu, ktorá je založená v spise na č. l. 6-14.
6. Zo zdravotnej dokumentácie pacienta (č. l. 6-14) vyplýva, že pacient požíva alkohol od 14 rokov života, teraz pije v ťahu 2 týždne cca fľašu denne. Užíval aj nepredpísaný lexaurín, ktorý mu dala matka.
Pacient bol po prijatí psychotický, masívne nepokojný, nespolupracujúci a nevyspytateľný. Na oddelení odmieta zostať, nespolupracuje, odmieta odovzdať osobné veci, počas rozhovoru útočný, zvyšuje hlas na personál, nepočúva a nerešpektuje personál. Počas prevozu RZP bez komplikácii avšak odmieta sa spolupodieľať na zmiernení akútnych stavov, všetko neguje, odmieta, popiera. Bez suicidálnych sklonov. Pri prijatí pozitívny alkohol 0,8 promile.
7. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestneného (č. l. 15), ktorý uviedol, že nesúhlasí s hospitalizáciou. V inkriminovaný deň sedel v aute, zdalo sa mu, že ho sused sleduje, zasvietil mu svetlami auta do okna. Po chvíli prišla polícia a RZP, nevie kto ich zavolal a zobrali ho do nemocnice v U.. Tam proti jeho vôli mu pichli injekciu a neskôr, asi po 2 h. ho previezli do nemocnice v Pezinku. So susedmi doma má problémy, sledujú ho, mali aj viaceré konflikty, naposledy obaja dostali pokutu 20,- eur za vzájomne vyprovokovaný konflikt. Obmedzovací prostriedok považuje za nadbytočný, za mučenie.
8. Súd vykonal ďalej dokazovanie lustráciami v registroch trestov, priestupkov a správnych deliktov a súdov (osobitná príloha spisu), z ktorých vyplynulo, že umiestnený nemá záznam v registri trestov, nemá aktívne súdne konanie a v sledovanom období sa dopustil 16 priestupkov, takmer výlučne na úseku dopravy. Dva priestupky spáchal proti občianskemu spolunažívaniu (15. februára 2024 a 26. júna 2024), ktoré súvisia s jeho susedskými spormi.
9. Dopytom na zdravotnícke zariadenie súd zistil, že použitie obmedzovacích prostriedkov naďalej trvá (č. l. 20).
10. Súd vykonal ďalej dokazovanie dopytom (č. l. 17) na obec U., kde má umiestnený trvalý pobyt. Z oznámenia obce U. (č. l. 21) vyplýva, že obec eviduje, že umiestnený býva na adrese svojho trvalého pobytu spolu s matkou, ktorá uhrádza dane za uvedenú nehnuteľnosť. Umiestnený nemá voči obci žiadne podlžnosti, na obecný úrad nebola na umiestneného podaná žiadna ústna ani písomná sťažnosť a na komisii verejného poriadku nebol umiestnený riešený. Bližšie informácie o umiestnenom nie sú obci známe.
11. Súd vykonal dokazovanie aj telefonickým dopytom na matku umiestneného (č. l. 22), ktorá uviedla, že po tom čo sa syn vrátil z F., kde pracoval, denne popíjal fľašu whisky a fajčil cca 40 cigariet, keďže mal dovolenku. Problémy s alkoholom mal aj pred odcestovaním. So susedmi má dlhodobo problémy, susedia sú príliš zvedaví, čo postupne gradovalo. Posledné tri dni pred hospitalizáciou bola polícia volaná 3x, prvý krát ju volal syn lebo mal halucinácie, že vidí hady, druhý deň pravdepodobne sused, pretože mali otvorený konflikt, pričom došlo aj k fyzickému konfliktu, ale nikto zranený nebol. Tretí deň volala RZP pretože syn sedel o druhej v noci v aute, popíjal, pršalo. Začal svietiť autom do okien susedom, autom „vrčal“ a vykrikoval niečo čomu nerozumela, ale autom nejazdil. Bála sa, tak zavolala RZP, aby náhodou autom neodišiel a neublížil si. Vedela, že je „mimo“, nereagoval na to, že ho volala domov, bol nezvládnuteľný, no nikomu sa nevyhrážal. Polícia aj RZP boli vždy milí a slušní, patrí im „všetka česť“. Myslí si, že je potrebné, aby bol hospitalizovaný.
12. Súd vykonal ďalej dokazovanie dopytom (č. l. 18-19) na Obvodné oddelenie PZ v J., ktoré vykonávalo zásah voči umiestnenému. Z oznámenia OOPZ (č. l. 25-26) vyplýva, že cit.: „Dňa 28.6.2024 v čase o 02.17 h sme boli prostredníctvom Operačného strediska KR PZ U. vyslaní na preverenie oznámenia do obce U. Q. I.. R. XX na asistenciu RZP. Po príchode na miesto sme spozorovali nám neznámu osobu mužského pohlavia, ktorá sa nachádza v osobnom motorovom vozidle zn. BMW, pričom na tomto vozidle boli zapnuté diaľkové svetlomety. Osobu sme vyzvali, aby preukázala svoju totožnosť, na čo nám uviedol, že sa volá R. R. a má XX rokov. Na otázku čo takto neskoro robí vonku uviedol, že má podozrenie, že ho jeho susedia sprednej strany sledujú a robia mu naprieky. Na otázku či teraz niekoho videl uviedol, že nie, avšak že ich počuje. S menovaným bola ťažká komunikácia, hovoril nesúvislo a nekoordinovane, bol zjavne pod vplyvom alkoholu. V čase preverovania oznámenia sa na mieste nachádzala aj jeho matka, voči ktorej bol hrubý a arogantný, často krát sa jej pýtal „a vy ste kto?“ ako mám vedieť, že ste moja matka“, prosím vás nerozprávajte na mňa“. U menovaného boli zjavné zmeny nálad spočiatku bol normálny, neskôr začal byť arogantný a nervózny. Začal vravieť, že počuje ako ho susedia prenasledujú 14 rokov, ako mu ničia život a podobné nezmysly. Neskôr R. R. uvádzal, že užíval rôzne lieky ako lexaurin a antidepresíva. Po príchode posádky RZP na miesto bol voči službukonajúcim záchranárom agresívny, pričom viac krát zatínal päste a postavil sa do bezprostrednej blízkosti jednému zo zasahujúcich záchranárov. Následne na to bol vyzvaný, aby nastúpil do sanitky na
prvotné vyšetrenia, čo však odmietol, pričom neustále opakoval, že ide za susedmi, ide ich skontrolovať či ho nesledujú, nakoľko tvrdil, že jeho suseda je scenáristka a nemá nič iné na práci, len jeho sledovať. Neskôr po konverzácii dobrovoľne nastúpil, do sanitky avšak za asistencie polície bol vykonaný prevoz do štátnej nemocnice na J. ulici. Už laickým okom bolo pozorovateľné že duševne R. R. nie je v poriadku. Po príchode do nemocnice bol neustále napätý, nervózny a arogantný, pričom na okolo sa všetkým vyhrážal, že toto bude mať právnu dohru. V pavilóne psychiatrického oddelenia sa jeho nálady opäť menili, raz sa smial potom plakal, potom si začal fotiť nástenku, klopať doktorovi, aby mu oznámil, že ide domov a nech mu otvorí dvere, inak ich poškodí. Keďže nebol osobou ani predvedenou, zadržanou ani obmedzenou mal R. R. pri sebe mobilný telefón. Cez svoj mobil začal zháňať telefónne číslo na prezidenta SR, aby mu oznámil, že chce ísť domov, potom sa snažil dovolať do Bruselu, aby mu pomohli v tejto situácii. Počas podávania injekcie na upokojenie vytočil tiesňovú linku 112, pričom sa domáhal aby mu niekto prišiel pomôcť. Počas čakania u lekára nakoľko jeho správanie bolo nepredvídateľné volal so svojou matkou a nadával „ čo mu to spravila, prečo mu takto zničila život, čo to má znamenať a podobne“. Po oznámení od doktora že bude prevezený do Pinnelovej nemocnice Pezinok sme psychiatrickú ambulanciu opustili a vrátili sa späť do služobného obvodu. S menovaným boli aj iné oznámenia týkajúce sa údajného nasadenia jedovatých pavúkov susedom.“
13. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
14. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
15. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
16. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
17. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).
18. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
19. Podľa § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
20. Na základe vykonaného dokazovania, a to najmä s prihliadnutím na názor ošetrujúceho lekára, že s ohľadom na zdravotný stav umiestneného, je potrebná ústavná liečba a riadne nastavenie na liečbu, preto súd rozhodol, že nedobrovoľné prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia dňa 27. júna 2024 o 08:55 hod., bolo prípustné. Súd má dostatočne preukázané, že bez poskytnutia neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by sa zdravotný stav umiestneného mohol zhoršiť, ako aj by mohlo
dôjsť k recidíve abúzusu návykových látok. Prevzatie umiestneného je prospešné aj z pohľadu jeho ďalšej liečby, ktorej výsledkom bude zastabilizovanie pacienta a jeho možnosť opätovného prepustenia do bežného života.
21. Súd zohľadnil všetky skutočnosti, osobitne prihliadol na opis zdravotného stavu umiestneného matkou (bod 11.), ktorý korešponduje so zdravotnou dokumentáciou umiestneného (bod 6.), s výsluchom ošetrujúceho lekára (bod 5.) a správou zasahujúceho OOPZ (č. l. 12.). Opis okolností umiestneným (bod 7.) nie je v rozpore so zadokumentovaným zdravotným stavom. V konaní je nesporné, že umiestnený nadmerne užíva alkohol, čo sa prejavilo na jeho duševnom zdraví. Práve situácia, kedy je umiestnený dezorientovaný a nezvládnuteľný, trpiaci halucináciami, je situácia, kedy možno umiestneného považovať za nebezpečného pre seba alebo svoje okolie. V dôsledku toho preto súd rozhodol tak, že jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bez predchádzajúceho informatívneho súhlasu bolo prípustné.
22. Súd však považuje za potrebné uviesť, že použitie obmedzovacieho prostriedku považuje v kontexte vykonaného dokazovania (body 5. - 12.) za nadbytočné a neprimerané. Je pochopiteľné, že vzhľadom na ustálený zdravotný stav umiestneného a jeho telesnú stavbu, tento môže pôsobiť v prípade nevyspytateľných prejavov hrozivo až nebezpečne, avšak je potrebné uviesť, že ide o oddelenie osobitného charakteru, ktoré lieči najťažšie psychiatrické stavy, a ktoré svojou povahou a vybavením by malo byť spôsobilé zniesť aj ťažšie zvládnuteľného pacienta. Nehovoriac, že práve takéto obmedzenie môže pôsobiť na umiestneného rušivo a vzbudzovať v ňom nežiadúcu agresivitu. Ide však o liečebnú metódu, ktorú súd nie je oprávnený posudzovať (a contrario § 9b ods. 14 zákona o zdravotnej starostlivosti). Napriek uvedenú skutočnosť, súd apeluje na ošetrujúceho lekára, aby bolo obmedzenie ukončené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 CSP, odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.