Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/263/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethöovou v právnej veci navrhovateľky E. F., O.. X.X.XXXX, V. K. XXX, zastúpená JUDr. Ervín Erdélyi, advokát so sídlom v Nových Zámkoch, P. Blahu 7/A, proti odporcom v 1/ rade I. G., O.. XX.X.XXXX a v 2/ rade E. G., O.. X.XX.XXXX, D. V. Š. XXX, zastúpení JUDr. Eleonóra Zuzáková, advokátka so sídlom v Galante, Mierové nám. Č. 4, o zaplatenie 11390,78 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke sumu 2077,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,25% ročne od 12.8.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní, pričom v rozsahu plnenia poskytnutým jedným z odporcov zaniká táto povinnosť druhému odporcovi.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2542,70 eur do 3 dní k rukám právnej zástupkyne odporcov.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 28.4.2011, v priebehu konania doplneným a opraveným, navrhovateľka žiadala súd, aby odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spolu sumu 11390,78 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu porušenia povinností zo zmluvy o budúcej zmluve, pričom uplatnený nárok pozostával zo zmluvnej pokuty, zálohy na kúpnu cenu, platieb úveru a nákladov na renováciu nehnuteľnosti.

Odporcovia návrh ako nedôvodný žiadali zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcov, vyjadreniami ich právnych zástupcov, zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výpisom z LV č. XXX, zmluvou o poskytnutí úveru HypoPôžička, potvrdeniami o hotovostných vkladoch na účet, oboznámením sa s obsahom spisu OO PZ Nové Zámky sp. zn. Č.: D.-XXX/OEK-O.-XXXX, výdavkovými pokladničnými dokladmi, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami viažucimi sa k prejednávanej veci a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania ako aj z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka s odporcami dňa XX.XX.XXXX v advokátskej kancelárii JUDr. Y. spísala Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a OZ, ktorý sa týkala kúpy nehnuteľností vedených v k.ú. K., evidovaných na LV č. XXX Správy katastra Nové Zámky, pričom sa dohodli na celkovej kúpnej cene 350000,- Sk (11783,84 eur), ktorá mala byť vyplatená tak, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluve

vyplatila navrhovateľka zálohu 85000,- Sk (2821,48 eur) a zostatok kúpnej ceny vo výške 270000, -Sk (8962,36 eur) mal byť splatený tak, že navrhovateľka prevzala zostatok úveru z VUB, a.s. č. úverovej zmluvy K.-XX, ktorú odporcovia uzavreli dňa XX.X.XXXX a ktorý je pod bodom 1 zaevidovaný na LV č. XXX. Splátky úveru navrhovateľkou mali byť vo výške 2310,- Sk (76,68 eur), priamo na úverový účet VUB, a.s.. Znalecký posudok č. XX/XXXX odrážal hodnotu nehnuteľností ku dňu poskytnutia úveru. Navrhovateľka od roku 2007 úver za odporcov splácala, pričom ku dňu XX.X.XXXX tak zaplatila celkovo sumu 3258,60 eur. V domnení, že nehnuteľnosť nadobudne do vlastníctva, navrhovateľka ju začala rekonštruovať, ktoré investície boli preukázané predložením pokladničných dokladov ako aj znaleckým posudkom C.. E., v celkovej výške 1847,81 eur. V apríli 2011 sa navrhovateľka dozvedela, že odporcovia bez jej súhlasu zaťažili nehnuteľnosti , ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve, ďalším úverom od VUB, a.s. v sume 170000,- Sk (5642,97 eur), čím odporcovia neuviedli do omylu len banku, ktorej zatajili, že predmetnú zálohu v podstate už predali navrhovateľke, ale aj navrhovateľku, nakoľko konali v rozpore so zmluvou o budúcej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia úver nesplácali, nehnuteľnosť bola predaná cez dražobnú spoločnosť. Z LV č. XXX nepochybne v chronologickom poradí vyplýva druh a počet bremien viažucich sa k nehnuteľnosti od XX.XX.XXXX. Navrhovateľku týmto konaním pripravili v rozpore so zmluvou o budúcej zmluve nielen o nehnuteľnosť, ale aj o náklady vynaložené na jej zhodnotenie, ako aj o financie zaplatené podľa zmluvy na jej kúpnej cene. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si uplatnila nárok na zaplatenie istiny, ako aj úroku z omeškania z istiny od XX.XX.XXXX do zaplatenia vo výške 4,25% ročne, nakoľko lehota začala plynúť dňom XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka uviedla, že ona mala záujem v budúcnosti odkúpiť nehnuteľnosť od odporcov, vedela, že je zaťažená len jednou pôžičkou, ktorú ako dlh na seba prevzala a boli u advokáta uzatvoriť zmluvu. Prišli za ňou odporcovia, že chcú ešte 2000,- eur, pretože pôžička je vraj splatená, s čím navrhovateľka nesúhlasila a išla na kataster overiť si veci, kde sa dozvedela, že na dome viazne ďalšia ťarcha. Vzhľadom na to o dom prestala mať záujem, lebo sa dohodli, že ďalej nehnuteľnosť nezaťažia. Splátky úveru spočiatku vykonávala v mene odporkyne 2/ ako to vyplýva z dokladov, ale to preto, že nevedela, že ich môže platiť aj vo svojom mene. Potom ako jej to v banke oznámili, vykonávala vklady v hotovosti na úverový účet buď vo svojom mene alebo v mene svojich rodinných príslušníkov (podľa toho, kto vklad práve išiel urobiť).

Právna zástupkyňa odporcov návrh ako plne nedôvodný žiadala zamietnuť, a to z dôvodu, že zmluva o budúcej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právny úkonom, nakoľko v nej absentuje podstatná náležitosť daného druhu zmluvy, a to údaj o tom, dokedy má byť samotná kúpna zmluva uzatvorená. Preto dňom XX.XX.XXXX začala plynúť objektívna premlčacia doba na nároky z nej, ktorá uplynula dňom XX.XX.XXXX, preto aj v prípade, ak by boli všetky uplatnené nároky inak preukázané, boli uplatnené po uplynutí premlčacej doby a teda sú premlčané. Zároveň však za nepreukázaný má aj nárok navrhovateľky, nakoľko nikdy k uzatvoreniu žiadnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo, nikdy nebola vyplatená záloha 85000,- Sk, nakoľko ani zo znenia zmluvy zo nevyplýva, ani z ďalších dôkazov, v zmluve je uvedené len to, že záloha má byť vyplatená. Ani z jedného z predložených dôkazov nevyplynulo, že by navrhovateľka za odporcov splácala úver, nebol produkovaný žiaden dôkaz o prevzatí úveru odporcov navrhovateľkou a z čistej dispozície so šekmi o platení na strane navrhovateľky ešte nevyplýva, že platby boli uskutočnené ňou, ale mala ich od odporcov z dôvodu a na účel vybavovania úveru, aby bolo jasné, koľko už bolo uhradené. Pokiaľ ide o nárok na zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške 1847,81 eur, navrhovateľka nedisponuje žiadnym súhlasom odporcov na rekonštrukciu domu, pričom aj napriek údajnej rekonštrukcii je v súčasnosti stav domu taký, že odporcovia boli zo strany starostu obce vyzvaní na jeho zbúranie, lebo ohrozuje život a zdravie obyvateľov obce. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je vôbec jasne, akú povinnosť odporcovia mali porušiť a zároveň trvala na to, že aj tento nárok je premlčaný.

Odporca 1/ uviedol, že je pravdou, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluve im bola vyplatená záloha 80000,- Sk, avšak nič viac. Zmluvu im pritom nechceli spraviť traja oslovení notári, lebo sa nebude dať realizovať z dôvodu, že na nehnuteľnosti viaznu ťarchy, až si navrhovateľka našla advokáta a ten to spravil. Rodina navrhovateľky na odporcov vyvíjala nátlak, čomu odporcovia odolávali, ale napokon sa odsťahovali. Vo vzťahu k opravám domu uviedol, že nemala investovať do cudzieho majetku a dom je inak zdevastovaný. O pôžičke vedela od začiatku.

Odporkyňa 2/ doplnila výpoveď odporcu 1/ tak, že v čase, keď za ňou prišla navrhovateľka s pánom B., mali ísť hneď na kataster, dom prepísať na pána B. a z kúpnej ceny 10000, - eur vyplatiť navrhovateľku,

avšak toto sa neuskutočnilo. Od navrhovateľky prevzali len sumu 80000,- Sk, pričom nejaké drobné opravy na dome vykonať mohla, avšak bez súhlasu odporcov ako vlastníkov domu a bez toho, aby o tom vôbec vedeli.

Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že ju uzatvorili odporcovia 1/ a 2/ ako budúci predávajúci a navrhovateľka ako budúca kupujúca, v čl. I je definovaný predmet zmluvy (nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX Správy katastra Nové Zámky), čl. II označený ako dohodnutá lehota uzavretia zmluvy v ods. 1 upravuje povinnosť navrhovateľky poskytnúť odporcom zálohu vo výške 85000,- Sk dňom podpísania tejto zmluvy a ods. 2 rieši spôsob zaplatenia zvyšku kúpnej ceny 270000,- Sk tak, že navrhovateľka prevezme zostatok úveru č. H. XXXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a zostatok bude splácať za odporcov v mesačných splátkach po 2310,- Sk v prospech VUB, a.s. až do úplného zaplatenia úveru vrátane úrokov. Čl. III upravujúci ostatné náležitosti zmluvy v ods. 1 obsahuje vyhlásenie odporcov o tom, že nemajú vedomosť o tom, že by bola nehnuteľnosť v čase podpisu zmluvy zaťažená alebo v exekúcii okrem tej, ktorá je vedená v časti C LV č. XXX, ktorý úver sa zaviazala splácať navrhovateľka, o čom bola upovedomená aj VUB, a.s. ako záložný veriteľ a k čomu pristúpila bez výhrad. Ods. 3 upravoval zmluvnú pokutu vo výške 100000,- Sk pre prípad porušenia dohody o nerokovaní odporcov so žiadnymi inými záujemcami ohľadne predaja predmetnej nehnuteľnosti porušenia záväzného prísľubu predať nehnuteľnosť len navrhovateľke.

Podľa § 50a ods. 1 účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 50a ods. 2 ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Podľa § 50a ods. 3 tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa § 588 z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Občiansky zákonník na základe § 50a umožňuje uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve na nehnuteľnosť, ktorá ukladá účastníkom zmluvnú povinnosť, uzavrieť do dohodnutej doby zmluvu, o ktorej podstatných náležitostiach sa musia zmluvné strany dohodnúť. Zmluva o budúcej zmluve je zmluva, ktorá ukladá účastníkom zmluvnú povinnosť uzavrieť v stanovenej lehote riadnu zmluvu, napr. kúpnu zmluvu. Zmluva o budúcej zmluve musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o budúcej zmluve by mala obsahovať tie dôležité náležitosti, ktoré bude obsahovať riadna kúpna zmluva a to označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, kúpna cena nehnuteľnosti, spôsob úhrady kúpnej ceny, termín odovzdania nehnuteľnosti, stav a príslušenstvo nehnuteľnosti, presné označenie nehnuteľnosti a podobne. Podstatné náležitosti zmluvy sú všeobecne upravené v § 588 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Podpísaním zmluvy o budúcej zmluve však ešte nedochádza k prevodu vlastníckeho práva. Na uskutočnenie prevodu musia obidve strany uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, ktorá sa predloží ako súčasť návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ak do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy, môže sa zmluvná strana do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Samozrejme, pokiaľ sa okolnosti, z ktorých účastníci vychádzali pri vzniku záväzku zmenili do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, tento záväzok zaniká. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ust. § 50a definuje zmluvu o budúcej zmluve ako zmluvný typ, pričom zároveň zakotvuje aj jej podstatné náležitosti, t.j. jednotlivé čiastkové dohody tvoriace jej obsah, ktorých existencia podmieňuje platnosť zmluvy. V prípade zmluvného typu zmluvy o budúcej zmluve, je nesporne podstatnou náležitosťou existencia (písomnej) dohody o dobe, do ktorej má byť budúca ( v danom prípade kúpna) zmluva uzatvorená, čo logicky predstavuje zmysel a účel zmluvy o budúcej zmluve. pritom nešpecifikuje, akým spôsobom má byť doba uzatvorenia definovaná, avšak vychádzajúc zo všeobecnej úpravy občianskeho práva o právnych úkonoch je nesporné, že doba uzatvorenia zmluvy musí byť v zmluve o budúcej zmluve byť vyjadrená určite a zrozumiteľne. Je možné vyjadriť ju

uvedením konkrétneho dátumu, prípadne uplynutím presného časového obdobia označeného počtom dní, mesiacov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX medzi účastníkmi konania napriek označeniu jej článku II. „Dohodnutá lehota uzavretia zmluvy“ ani v jednom z jej dvoch odsekov žiadnym spôsobom neupravuje dobu uzatvorenia budúcej zmluvy (v danom prípade kúpnej zmluvy), pričom táto čiastková dohoda sa nenachádza ani v ostatnom obsahu zmluvy. Vzhľadom na uvedené mal súd v súlade s názorom odporcov za to, že predmetná zmluva je vzhľadom na úplnú absenciu dohody o dobe uzatvorenia budúcej zmluvy ako podstatnej náležitosti zmluvy o budúcej zmluve podľa ust. § 50a ods. 1 absolútne neplatná podľa ust. § 39 OZ, nakoľko jej obsah je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy je vylúčené, aby z nej pre zmluvné strany vyplývali práva a povinnosti zahrnuté do jej obsahu. Z uvedeného dôvodu je navrhovateľkou uplatnený nárok na uloženie povinnosti odporcom zaplatiť navrhovateľke zmluvnú pokutu vo výške 3319,30 eur vychádzajúc zo znenia čl. III. Ods. 3 zmluvy pre porušenie zmluvných povinností odporcami neopodstatnený. Nadôvažok, navrhovateľka za porušenie povinnosti v návrhu označila konanie odporcov, ktoré v rozpore so znením zmluvy spôsobilo ďalšie právne zaťaženie nehnuteľnosti po uzavretí zmluvy. Z obsahu ods. 3 čl. III zmluvy však jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta je sankciou za porušenie povinnosti odporcov ako budúcich predávajúcich : 1/ nerokovať ohľadne predaja nehnuteľnosti s inými záujemcami (okrem navrhovateľky ako budúcej kupujúcej) a 2/ porušenie prísľubu predať nehnuteľnosť iba navrhovateľke ako budúcej kupujúcej. Vzhľadom na dva taxatívne dohodnuté predpoklady nástupu sankcie za porušenie zmluvy v podobe zmluvnej pokuty je dôvod označený navrhovateľkou (následné zaťaženie nehnuteľnosti) irelevantný. Ďalším z čiastkových nárokov uplatnených v predmetnom konaní navrhovateľkou je nárok na zaplatenie sumy spolu 6223,58 eur, pričom suma 2821,48 eur (85000,- Sk) z neho predstavuje zálohu na kúpnu cenu vyplatená v zmysle zmluvy navrhovateľkou v prospech odporcov v deň podpisu zmluvy (12.11.2007) a suma 3258,60 eur predstavuje splátky úveru, ktorý v zmysle zmluvy navrhovateľka „prebrala“ na seba a mala splácať v prospech VUB, a.s. za odporcov až do úplného zaplatenia. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. S poukazom na vyššie konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy súd predmetný čiastkový nárok subsumoval a následne vyhodnotil ako nárok navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 a § 457 OZ. Z vykonaného dokazovania v tejto súvislosti vyplynulo, čiastočne vychádzajúc zo zhodného vyjadrenia odporcov, avšak najmä z jasne a určite formulovaného čl. II ods. 1 zmluvy, že dňom podpisu zmluvy (XX.XX.XXXX) navrhovateľka odporcom vyplatí sumu zálohy na kúpnu cenu z budúcej kúpnej zmluvy vo výške 85000,- Sk (2821,48 eur). Odporcovia na pojednávaní zhodne uviedli, že suma im bola skutočne vyplatená, avšak len vo výške 80000,- Sk. Právna zástupkyňa odporcov namietala, že formulácia predmetného ustanovenia zmluvy nepreukazuje skutočné vyplatenie zálohy s poukazom na formuláciu v budúcom čase, súd však mal za to, že formulácia (aj keď v čase budúcom) vyplatenia zálohy je jasná a určitá v tom, že záloha bude vyplatená v deň podpisu zmluvy, tzn. Skutočnosť, že zmluva je podpísaná všetkými jej účastníkmi preukazuje, že záloha v nej uvedená (85000,- Sk) v deň podpisu zmluvy aj skutočne vyplatená bola, z ktorého dôvodu by bol nárok na zaplatenie sumy 2821,48 eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane odporcov podľa ust. § 457 na úkor navrhovateľky z titulu plnenia zálohy na kúpnu cenu z neplatného právneho úkonu dôvodný a oprávnený. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20150401>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že záloha na kúpnu cenu bola navrhovateľkou odporcom vyplatená ku dňu podpisu predmetnej zmluvy, t.j. XX.XX.XXXX, ktorým dňom (vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy) došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcov, a to poskytnutím plnenia z neplatného právneho úkonu. Odporcovia proti celému návrhom uplatnenému nároku vzniesli námietku premlčania. Z vyššie citovaného ust. § 107 ods. 2 je zrejmé, že zákon v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje objektívnu premlčaciu dobu, v ktorej výlučne sa možno tohto práva domáhať, ktorá doba je ohraničená na tri roky odo dňa, kedy k nemu došlo (pokiaľ nie je preukázané úmyselné bezdôvodné obohatenie, čo v danom prípade preukázané nebolo). K vzniku bezdôvodného obohatenia tak došlo vyplatením zálohy vo výške 85000,- Sk navrhovateľkou odporcom pri podpise zmluvy, dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom začala premlčacia doba plynúť a uplynula dňom XX.XX.XXXX. Návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa XX.X.XXXX, teda v čase, kedy bola predmetná pohľadávka navrhovateľky už premlčaná a zmenila sa na naturálnu obligáciu, tzn. súdnou cestou nevymáhateľnú pohľadávku. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Ďalším čiastkovým nárokom uplatneným navrhovateľkou bola suma 3258,60 eur predstavujúca splátky úveru odporcov, ktoré v súlade s čl. II ods. 2 zmluvy mala dňom podpisu navrhovateľka splácať za odporcov na úverový účet v prospech VUB, a.s., číslo úveru H. XXXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX až do úplného zaplatenia úveru. Navrhovateľka mala v znení predmetného zmluvného dojednania úver „prebrať“ na seba. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka vstúpila do práv a povinností odporcov zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. H. XXXXX-XX, predmetný dlh neprevzala, ani k nemu nepristúpila. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo (z potvrdení VUB, a.s. o vkladoch v hotovosti), že na účet vedený vo VUB, a.s., č.ú.: XXX XXX XXXX/XXXX s uvedeným variabilným symbolom XXXXXXXX, boli v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX vykonávané platby hotovostným vkladom na účet navrhovateľkou a jej druhom E. F., a to spolu v sume 2077,68 eur. Vzhľadom na variabilný symbol na platbách uvedený, ktorý variabilný symbol bol priradený veriteľom VUB, a.s. podľa doloženej informácie VUB, a.s., odporcom na špecifikáciu ich platieb na úverový účet č. XXX XXX XXXX, je nepochybné, že vykonané platby navrhovateľkou a jej druhom boli plnením čl. II ods. 2 zmluvy, teda splácanie úveru odporcov navrhovateľkou. Vzhľadom na konštatovanú absolútnu neplatnosť zmluvy vykonané platby na úverový účet možno vyhodnotiť ako plnenie v prospech odporcov vykonaným navrhovateľkou podľa neplatného právneho úkonu. Navrhovateľka síce plnila na účet tretej osoby, veriteľa odporcov VUB, a.s., avšak vykonaným plnením v konečnom dôsledku vznikol prospech na strane odporcov, nakoľko navrhovateľka plnila to, čo mali plniť odporcovia 1/ a 2/. Navrhovateľka teda má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2077,86 eur, tzn. Vo výške platieb splátok úveru odporcov vykonaných navrhovateľkou a jej druhom. Navrhovateľka tvrdila, že v tejto súvislosti ňou bolo zaplatených viac splátok úveru, avšak spočiatku pod menom odporcov 1/ alebo 2/ ako vkladateľov hotovosti, nakoľko nevedela, že vklady môže v banke vykonávať aj ona, keď úverový účet nie je jej. Uvedené tvrdenie však súd nemal v priebehu konania žiadnym spôsobom preukázané, na zvyšných potvrdeniach o vklade hotovosti sú ako vkladatelia uvedení odporcovia 1/ a 2/, pričom banka pri realizácii vkladu na účet v hotovosti podľa príslušnej zákonnej úpravy Zákona o bankách skúma totožnosť vkladateľa. I vo vzťahu k tejto časti návrhu odporcovia vzniesli námietku premlčania. Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20150401>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vychádzajúc z dátumov vkladov uvedených na potvrdeniach o vklade, suma celkovo 2077,86 eur, ktorú súd vyhodnotil ako oprávnený nárok navrhovateľky, bola zaplatená v početných menších splátkach od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Za nepremlčané v objektívnej trojročnej dobe možno považovať splátky vykonané v období nie dlhšom ako tri roky pred dňom začatia súdneho konania v predmetnej veci, t.j. platby realizované vkladom na účet odo dňa XX.X.XXXX, platby vykonané pred uvedeným dátumom sú premlčané podľa § 107 ods. 2 v spojitosti s § 103 OZ. Platby celkovo v sume 2077.86 eur boli vykonávané od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, z čoho je zrejmé, že právo na vydanie obohatenia v sume 2077,86 ku dňu vydania rozsudku vo veci samej premlčané nebolo (a to ani v dvojročnej subjektívnej dobe podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, ktorá podľa vykonaného dokazovania začala plynúť v presne nezistený deň apríla 2011, kedy sa navrhovateľka dozvedela, že plnenie vykonané na základe zmluvy je zrejme bezdôvodné) na základe čoho súd návrhu na začatie konania v časti istiny 2077,86 eur ako dôvodnému vyhovel.

Navrhovateľka si uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z istiny vo výške 4,25% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V časti nároku 2077,86 eur nebolo preukázané, že by navrhovateľka odporcov vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to žiadnym spôsobom, na základe čoho mal súd za to, že o tejto povinnosti sa odporcovia po prvý raz mohli dozvedieť doručením návrhu na začatie konania s prílohami, ktorým dňom mohli žiadané bezdôvodné obohatenie vydať. Vzhľadom na uvedené súd návrhu v časti úroku z omeškania vyhovel, avšak až odo dňa doručenia návrhu na začatie konania, a to XX.X.XXXX ako to vyplynulo z doručeniek založených v spise na č.l. 60.

Posledným čiastkovým nárokom bolo zaplatenie sumy 1847,81 eur z titulu nákladov vynaložených navrhovateľkou na rekonštrukciu objektu zmluvy v rokoch 2007 až 2011, ktorých dôvodnosť mala byť preukázaná najmä doložením pokladničných blokov. Je pravdou, že navrhovateľka za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení predložila súdu pokladničné bloky, z ktorých vplynulo, že v období medzi rokmi 2007 až 2011 boli určitými subjektami zakupované predmety účelovo určené na stavbu prípadne rekonštrukciu nehnuteľnosti, avšak uvedené dôkazy rozhodne nepreukazujú, že predmety (tovary)boli zakupované navrhovateľkou a použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá bola objektom zmluvy. Existencia pokladničných blokov ani ich obsah takúto rozsiahlu výpovednú hodnotu nemá, maximálne preukazuje, že niekto v daný deň nakupoval tam uvedený tovar za istú cenu. Kto tovar kupoval a na aký účel bol v konečnom dôsledku použitý z pokladničných dokladov žiadnym spôsobom nevyplýva. Prvoradé v tejto súvislosti je podľa názoru súdu však to, že v priebehu konania nebolo navrhovateľkou preukázané, že by odporcovia dali súhlas k rekonštrukcii nehnuteľnosti. Uvedená skutočnosť nevyplynula z obsahu predloženej zmluvy, pričom ani nebolo preukázané, že by odporcovia tento súhlas udelili navrhovateľke v rámci prípadného bezodplatného užívania nehnuteľnosti. Súd v danom prípade analógiou podľa ust. § 853 ods. 1 vychádza zo zákonnej konštrukcie nájmu, ktorý záväzkový právny vzťah je skutkovým okolnostiam podobný (i keď z vykonaného dokazovania vznik zmluvy o nájme preukázaný nebol vzhľadom na úmysel strán a absenciu dohody o nájomnom ako podstatnej náležitosti zmluvy o nájme).

Podľa § 667 ods. 1 zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Vzhľadom na absenciu súhlasu odporcov s rekonštrukciou nehnuteľnosti, ktorá bola objektom zmluvy, nárok navrhovateľky na zaplatenie úhrady nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov je podľa vyššie citovaného ust. nedôvodný, na základe čoho ho súd zamietol. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a náhradu trov pomerne rozdelil. Vzhľadom na petit návrhu, v rámci ktorého navrhovateľka žiadala súd o priznanie nároku spolu vo výške 11390,78 eur, pričom súd návrhu vyhovel do výšky istiny 2077,86 eur, čo predstavuje 18% - ný úspech navrhovateľky v konaní, procesný úspech odporcov tak predstavuje 82% v porovnaní s celkovo uplatneným nárokom. Odporcovia v 1/ a 2/ rade boli úspešnejší ako navrhovateľka, pričom po zohľadnení miery ich neúspechu (18%) súd navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom pomernú časť trov

konania predstavujúcich trovy ich právneho zastúpenia vo výške predstavujúcej 64% celkovej sumy trov právneho zastúpenia odporcov, ktorá suma predstavuje celkovo 3972,93 eur, pričom 64% sumy tak tvorí 2542,70 eur po zaokrúhlení na stotiny. Trovy právneho zastúpenia sú uplatnené a priznané podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. nasledovne: · Prevzatie a príprava veci 405,81 eur · Vyjadrenie 19.4.2012 405,81 eur · Pojednávanie 19.4.2012 405,81 eur · Odvolanie proti uzneseniu 405,81 eur · Pojednávanie 14.10.2014 405,81 eur · Pojednávanie 10.2.2015 405,81 eur · Písomné vyjadrenie 9.3.2015 405,81 eur · Pojednávanie 23.4.2015 405,81 eur · Pojednávanie 11.6.2015 405,81 eur · 4 x RP 7,63 eur 30,52 eur · 1 x RP 8,04 eur 8,04 eur · 4 x RP 8,39 eur 33,56 eur · DPH 20% od 1.3.2015 248,52 eur Spolu 3972,93 eur O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením, a to vzhľadom na skutočnosť, že do času vyhlásenia rozsudku vo veci samej vzhľadom na krátkosť času nebolo rozhodnuté o celkovej výške odmeny znalca, ktorá odmena tvorí časť trov konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.