Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/93/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom v právnej veci žalobcu I. E., F.. X.X.XXXX, R. X, XXX XX P., Z. J., právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475 zastúpenému Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, 080 05 Prešov, o zaplatenie 48 008,70 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 36.055,11 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 48.008,70 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom parc.č. P.-B. XXXX/XX , druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX E. a pozemku H..Č.. P.-B. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX E., obe zapísané na liste vlastníctva ( A.) Č.. XXXX, P..Ú.. H.. Pozemky sú v súčasnosti zastavané stavbou štátnej cesty XX/XXX H.- R. Q., ktorej užívateľom je žalovaný - Prešovský samosprávny kraj, pričom pozemky od žalobcu neodkúpil a za ich užívanie neplatí nájom. Žalobca listom zo dňa 10.11.2006 vyzval žalovaného na zaplatenie nájomného, výška ktorého bola odvedená od sumy, určenej v znaleckom posudku č. XXX/XXXX, vypracovanom znalcom O.. P. H., v ktorom bola stanovená výška nájmu ( ročného nájmu) za parc. č. P.-B. XXXX/XX na sumu 389.135,- Sk a u parc.č. P.-B. XXXX/XX F. sumu 850.076,- Sk, a hodnota ročného nájmu stanovená znaleckým posudkom bola určená na sumu 1.239.210,- Sk (48 008,70 eura).

Žalovaný vo svojom vyjadrení so žalobou nesúhlasil a neuznal jej právny základ ani vecné odôvodnenie, poukazujúc na skutočnosť, že žalobca požaduje zaplatenie sumy 1.446.310,- Sk, titulom vydania údajného bezdôvodného obohatenia s uvedením, že žalobca svoj nárok bližšie právne nešpecifikoval tak, aby bol zrejmý konkrétny právny titul podľa zákonnej úpravy, uvedenej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že nepopiera skutočnosť, že časť pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu sú zastavané cestnou komunikáciou, avšak žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a pričom požaduje nájomné za celú výmeru svojich pozemkov a cestnou komunikáciou je zastavaná len ich časť. Žalovaný uviedol, že bol žalobcom vyzvaný dňa 10.11.2006 na uzavretie nájomnej zmluvy a zaplatenie nájomného v trhovej cene, ktorý oznámil žalovanému, že na ním určené podmienky vzhľadom na platnú právnu úpravu aj na prebiehajúci legislatívny proces nemôže pristúpiť a keďže cestnou komunikáciou je zastavaná len časť pozemkov žalobcu, žiadal žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní, konanom dňa 17.04.2008, žalovaný uviedol, že žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2004 kúpou, a v čase kedy nehnuteľnosti nadobúdal vedel, že na týchto sa nachádza cesta II. triedy, pričom podľa vyjadrenia žalovaného žalobca nehnuteľnosti kupoval s úmyslom obohatiť sa, lebo cesta na pozemkoch bola vybudovaná pred 40-timi rokmi z ktorej žalovaný nemá žiaden úžitok, naopak s jej udržiavaním má spojené nemalé výdavky.

Podaním, doručeným súdu dňa 17.04.2008, žalobca navrhol pripustenie ďalšieho účastníka - Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja s odôvodnením, že práva a povinnosti v súvislosti s vyporiadaním nárokov pod cestami I. a II. triedy sú v právomoci tejto organizácie, preto navrhli pripustenie žalovaného v 2. rade do konania.

Uznesením, č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 05.06.2008 súd pripustil do konania vstup ďalšieho účastníka konania - Správu a údržbu ciest Prešovského samosprávneho kraja ako žalovaného v 2. rade.

Podaním doručeným súdu dňa 02.09.2009 (Č.. XX) žalovaný doplnil vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že cesty II. a III. Triedy prešli do vlastníctva žalovaného zo zákona, teda nemohol sa rozhodnúť, či ich do vlastníctva preberie, alebo nie a cesty smie každý bezplatne užívať obvyklým spôsobom na účely na ktoré sú určené, pričom žalovaný nemá žiadny majetkový prospech z ich užívania, lebo nie je podnikateľským subjektom a zo zákona má povinnosť starať sa o opravy a údržbu tejto cesty, s čím sú spojené nemalé náklady, pričom žalobca sa pred kúpou pozemkov v roku 2004 mohol presvedčiť, že na ním nadobúdaných pozemkoch je vybudovaná cesta a že už predtým vlastnícke právo predávajúcich k týmto pozemkom bolo obmedzené. Teda je nesporné, že tak ako právni predchodcovia žalobcu boli obmedzení ako vlastníci pozemkov vo svojich vlastníckych právach, je obmedzené aj vlastnícke právo žalobcu, avšak nemôže požadovať od žalovaného tržné nájomné, lebo žalovaný nie je podnikateľský subjekt a cestu nevlastní za účelom dosiahnutia zisku, ale na bezplatné uspokojenie verejného záujmu, preto podľa žalovaného je nárok žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a priečiaci sa verejnému záujmu.

Dňa 27.09.2010 zobral žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade späť a navrhol konanie voči žalovanému v 2. rade zastaviť.

Súd uznesením č.k. XXC/XX/XXXX -XXX- zo dňa 12.10.2010 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a rozhodol tak, že o trovách konania v tejto časti bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Dňa 22.11.2010 žalovaný doplnil vyjadrenie k žalobe (Č.. XXX) v ktorom uviedol, že žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohacuje, lebo cestné komunikácie využíva široká motoristická verejnosť v turistickej oblasti Vysokých Tatier a žalovaný má značné výdavky spočívajúce v potrebe zabezpečovať riadnu opravu a údržby týchto ciest, pričom žalovaný okrem povinností v súvislosti s vlastníctvom ciest nachádzajúcich sa na pozemkoch nemá žiadne výhody ani úžitky a delimitačným protokolom boli na žalovaného prevedené povinnosti najmä riadne sa starať o prevádzky schopnosť ciest, zabezpečovať ich opravy aj údržbu. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2010 súd vykonal výsluch žalobcu, ktorý uviedol, že na podanej žalobe trvá, lebo pozemky v jeho vlastníctve sú zastavané štátnou cestou, ktorú využíva žalovaný a za ich užívanie neplatí nájom s uvedením, že žalobca nadobúdal pozemky kúpou preto, lebo chcel do regiónu priviesť zahraničného investora.

Žalovaný doručil súdu vyjadrenie zo dňa 04.02.2011 (čl. 149) v ktorom uviedol, že cesta aj na pozemkoch žalobcu bola vybudovaná štátnou organizáciu na základe územného rozhodnutia, stavebného povolenia podľa projektovej dokumentácie na základe územného rozhodnutia , stavebného povolenia podľa projektovej dokumentácie v roku 1974 so súhlasom vtedajších vlastníkov resp. užívateľov pozemkov a žalobca už pred kúpou vedel, že jeho vlastnícke právo bude obmedzené a časť pozemkov na ktorých je postavená cesta nebude môcť užívať na iný účel, pričom žalovaný štátnu cestu nadobudol do vlastníctva zo zákona a má zo zákona vyplývajúce povinnosti starať sa o túto cestu a nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.4.2011 (Č..A.. XXX) uviedol, že žalovaný pozemky doposiaľ neodkúpil a za ich užívanie neplatí nájomné. Žalobca má za to, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva cudziu vec a už samotným užívaním sa obohacuje, keďže by bol povinný platiť ak by cudziu vec užíval na základe právneho titulu. K námietke dobrých mravov uviedol, že sa počas celého konania domáhal,

aby došlo k vyporiadaniu pozemku. Na výzvy žalovaný iba formálne odpovedal, že má záujem riešiť, no k reálnemu usporiadaniu nepristúpil. Žalobca je toho názoru, že žalovaný sa porušuje dobré mravy, a preto má súd odoprieť ochranu žalovanému.

Okresný súd Prešov o základe uplatneného nároku rozhodol medzitýmnym rozsudkom zo dňa 1.3.2012, Č..P.. XXC/XX/XXXX - XXX, podľa ktorého žalovaný je povinný platiť peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 8.1.201, č.k. XXCo/XXX/XXXX zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa musí právne posúdiť nárok žalobcov. Právne sa vyrovná v prvom rade s tým, či žalovanému vzniklo oprávnenie užívať cudziu nehnuteľnosť na základe platnej legislatívy. Posúdi, či sú splnené zákonné podmienky pre vznik nájomné vzťahu podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Ak takýto vzťah nevznikol, bude možné posudzovať náhradu za užívanie cudzej nehnuteľnosti podľa § 451 OZ. V takom prípade vlastníckemu právu konkuruje vlastnícke právo iného subjektu k stavbe na tomto pozemku oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 sú potom obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby a v dôsledku toho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre jeho potreby. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že nie je povinný poskytovať náhradu za užívanie pozemku. Zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva, aby vlastník pozemku bol povinný strpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto, ak nie je pre bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod ( zmluva ) platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie korešponduje povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu. Ak neplní túto svoju povinnosť, obohacuje sa tak na úkor vlastníka pozemku aj keď sa nezmenšuje jeho majetok, pretože by sa tak v prípade plnenia uvedenej povinnosti nepochybne dialo.

Súd vo veci ustanovil znalca, ktorý vo svojom znaleckom posudku učil všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie od 1.11.2005 do 31.12.2006 vo výške 36.055, 11 eura. Zároveň v svojom znaleckom posudku uviedol, že stanovenie záberu pozemku sa nekryje s jeho znaleckým oprávnením, avšak parcely Č.. XXXX/XX I. Č.. XXXX/XX sa zjavne kryjú s plochou pokrytou štátnou cestou O., resp. jej ochranným pásmom, ktoré je 25 m od vozovky.

Žalovaný k znaleckému posudku uviedol, že v rámci metódy polohovej diferenciácie uvedenej v bode 2.1 v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení bola všeobecná hodnota polohovej diferenciácie kpD vypočítaná na základe súčinu čiastočných koeficientov. Hodnota koeficientu prevyšujúcich faktorov (kz) je s prihliadnutím na sporné pozemky neprimerane vysoká (až 2,65). Znalec použil neúmerne vysokú hodnotu a zdôvodnil to v bode 2.1.2. že ide o pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti, pričom tento faktor nemožno použiť, pretože v žiadnom prípade nemožno hovoriť o pozemkoch, ktoré sú nezastavené. Tento faktor má za následok až neúmerne vysoké rozdiely s posudkami vypracovanými súvislosti s inými spormi. V rámci redukujúcich faktorov znalec opomenul faktory ako sú rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach a ochranné pásma zo zákona. Pokiaľ ide o metódu porovnávaciu, tak použitie tejto metódy nie je vhodné uplatniť s prihliadnutím najmä na fyzický faktor, nakoľko zmena zástavby týchto pozemkov nie je pravdepodobná ako ani použitie kúpnych zmlúv predložených žalobcom.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu ,na úkor koho sa získal.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej je postavená cesta II. triedy, ktorej vlastníkom sa stal zo

zákona žalovaný. Žalobca si uplatňoval nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane vlastníka stavby postaveného na cudzom pozemku sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal Najvyšší sud ČR. Vo svojej rozhodovacej praxi došiel k záveru, že k obohateniu vlastníka stavby na úkor vlastníka pozemku dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu na cudzom pozemku užívať, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo k stavbe realizuje Teda v prípade, že žalovaný vlastní pozemné komunikácie, ktoré sú postavené na nehnuteľnostiach žalobcu, získava v dôsledku užívania pozemku bez akejkoľvek zmluvy na úkor žalobcu majetkový prospech (plnenie bez právneho dôvodu), ktorý je povinný žalobcovi vydať (§ 451 ods. 1, 2 . Z hľadiska nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je preto právne irelevantná obrana, že žalovaný sa žiadnym spôsobom neobohacuje na tom, že má túto cestnú komunikáciu vo vlastníctve a údržba tejto cesty ho stojí nemalé náklady a vykonáva ju vo verejnom záujme, keďže je nesporné, že žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a obohatenie spočíva v tom, že žalovaný užíva určitú vec vo vlastníctve žalobcu, čím získava majetkový prospech, a je nerozhodné, či v súkromnom alebo vo verejnom záujme (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 4.2.2010, sp. zn. XX B. XXXX/XXXX). Aj Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva, aby vlastník pozemku bol povinný strpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto, ak nie je pre bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod ( zmluva ) platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie korešponduje povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu. Bolo na žalovanom, aby preukázal konkludentné uzavretie zmluvy o bezodplatnom užívaní. Žalovaný však v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že vtedajší užívatelia pozemku D. „. Poprad a ŠM, n.p., nie vlastník, udelili súhlas na výstavbu pozemnej komunikácie. Teda z uvedeného nevyplýva právo na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti a nič na tom nemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu si nároky zo svojho vlastníckeho práva neuplatňoval.

Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na to, že priznanie bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi a na to, že žalobca v čase kúpy pozemku vedel, že nehnuteľnosť je zastavaná pozemnou komunikáciou, tak súd uvádza, že za situácie, keď žalovaný neposkytol žalovanému žiadnu náhradu za užívanie nehnuteľnosti, nemožno uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu kvalifikovať ako výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 obč. zák.). Taktiež je potrebné uviesť, že k poskytnutiu náhrady za užívanie pozemku bez akejkoľvek zmluvy by bol žalovaný povinný aj vtedy, pokiaľ by nedošlo k predaju pozemkov žalobcovi (oprávneným subjektom by bol predchádzajúci vlastník) a zamietnutím žaloby by nastal stav, že by na strane vlastníka stavby dochádzalo ku vzniku bezdôvodné obohatenia, zatiaľ čo vlastníkovi pozemku, na ktorom je postavená pozemná komunikácia, by sa za užívanie pozemku nedostala žiadna náhrada.

Pokiaľ ide o námietku, že pozemnou komunikáciou je zastavaná len časť pozemkov, tak súd poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že H. Č.. XXXX/XX I. Č.. XXXX/XX sa zjavne kryjú s plochou pokrytou štátnou cestou O., resp. jej ochranným pásmom, ktoré je 25 m od vozovky. Je však potrebné uviesť, že aj v prípade ak by cesta nezaberala celé parcelu, tak by súd priznal bezdôvodné obohatenie v plnej výške vzhľadom k tomu, že takéto pozemky by nemohli slúžiť k svojmu pôvodnému účelu, pretože by sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti frekventovaných komunikácii, preto len ťažko môžu slúžiť inému účelu, ako práve k prevádzke na týchto komunikáciách, a preto aj za ne by malo patriť bezdôvodné obohatenie ( porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.12.2009, sp. zn. XX B. XXXX/XXXX).

Pokiaľ ide o výšku náhrady za užívanie nehnuteľnosti tak súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca pribratého v súdnom konaní, ktorý určil výšku nájmu za obdobie od 1.11.2005 do 31.12.2006 vo výške 36.055,11 eura. Žalovaný vo svojom vyjadrení síce spochybňoval závery znaleckého posudku, nenavrhol však vypracovanie nového, resp. kontrolného znaleckého posudku, prípadne výsluch znalca, preto súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca O.. D. J., H... Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto nehnuteľnosti, a to za obdobie od 1.11.2005 do 31.12.2006 vo výške 36.055,11 eura. .

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).