Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-250-2014.pdf
PDF · 124.04 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/250/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci navrhovateľa Y. P., Š. S. R. K., L. Č. F. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Centrum I 57/132, Dubnica nad Váhom proti odporkyni L. X., Š. S. R. K., L. V. XXX, zastúpenej JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34-311, Považská Bystrica, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v sume 387,38 € k rukám jej zástupcu JUDr. Ľubomíra Krajného, advokáta, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá dňa 01.10.2014, ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech odporkyne bol povolený dňa 14.10.2014 pod č. V XXXX/XX Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom, je neplatná. Uviedol, že bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to pozemku parc. KN E č. XXXX - orná pôda vo výmere XXXX m2 v podiele 1/2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. a pozemku parc. KN E č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele 1/8 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. spolu s odporkyňou, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou zvyšných častí predmetných nehnuteľností. Niekedy v septembri 2014 ho oslovila odporkyňa a navrhla mu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach tak, aby každý bol výlučným vlastníkom samostatného pozemku. Navrhovateľ súhlasil, s tým, že odporkyňa zabezpečí vypracovanie zmluvy a uhradí všetky náklady s tým spojené. Odporkyňa mu oznámila, že dňa 01.10.2014 bude potrebné, na dokumentoch nachystaných na obecnom úrade v H. overiť jeho podpis, preto tak dňa 01.10.2014 učinil a listiny podpísal. Bol presvedčený, že sa jedná len o vyporiadanie pozemku parc. KN E č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a pozemku parc. KN E č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Po doručení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva č. V XXXX/XX zo dňa 14.10.2014 zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva na oboch predmetných pozemkoch na odporkyňu. Nemal v úmysle na odporkyňu previesť svoje spoluvlastnícke podiely na oboch pozemkoch, túto skutočnosť u odporkyni namietal a žiadal ju, aby vykonala úkony potrebné na navrátenie do pôvodného stavu, čo odporkyňa odmietla. Uskutočnilo sa aj mediačné konanie u notárky, avšak bezúspešne. Poukázal na skutočnosť, že je zdravotne ťažko postihnutý a v dôsledku tohto postihnutia je nútený užívať utlmujúce lieky, ktoré mu spôsobujú zníženie rozpoznávacej schopnosti. Bol presvedčený, že odporkyňa vedela o tejto skutočnosti, túto zneužila a nechala ho podpísať darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov na oboch predmetných pozemkoch. Nemal dôvod darovať odporkyni svoje spoluvlastnícke podiely a bol presvedčený, že predmetom zmluvy, ktorú podpisuje, je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, aby každý bol výlučným vlastníkom jedného pozemku. Pre prípad úspechu si uplatnil trovy konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu zo dňa 28.01.2015 uviedla, že je pravdou, že niekedy v septembri 2014 oslovila navrhovateľa s tým, že jej syn chce stavať na uvedených pozemkoch a bolo by dobré, keby sa ona stala výlučnou vlastníčkou. Na tento návrh sa navrhovateľ vyjadril tak, že súhlasí, aby sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou celých pozemkov a že on jej svoje spoluvlastnícke podiely daruje. Zároveň sa dohodli, že ona na vlastné náklady vyhotoví darovaciu zmluvu a návrh na vklad do katastra, čo sa aj stalo. Dňa 01.10.2014 po vzájomnej dohode čakal navrhovateľ odporkyňu na obecnom úrade v Č. F., kde si darovaciu zmluvu prečítal, k čomu ho vyzvala aj matrikárka obecného úradu a po prečítaní darovaciu zmluvu štyrikrát podpísal a úradne osvedčil na všetkých štyroch exemplároch svoj podpis. Navrhovateľ si vzal jeden exemplár darovacej zmluvy a ona si vzala zostávajúce tri exempláre spolu s dvomi exemplármi návrhu na vklad do katastra. Nie je jej jasné, prečo navrhovateľ po tom, čo urobil právny úkon, ktorým jej daroval svoje spoluvlastnícke podiely darovacou zmluvou, tento napadol na súde. Tvrdenie, že nevedel čo podpisuje a že bol pod vplyvom liekov, je v rozpore s ustanovením darovacej zmluvy, podľa ktorého navrhovateľ ako účastník zmluvy prehlásil, že sa na tomto právnom úkone dohodol s odporkyňou dobrovoľne, jeho prejav je slobodný a vážny, čo potvrdil svojím overeným podpisom. Taktiež v návrhu na vklad do katastra navrhovateľ prehlásil, že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať, jeho zmluvný prejav je dostatočne zrozumiteľný a jeho zmluvná voľnosť nie je obmedzená a jeho právny úkon bol urobený v predpísanej forme. Dodala, že navrhovateľ sa na obecný úrad do Č. F. dňa 01.10.2014 v čase o 09:00 hod. podľa dohody dostavil dobrovoľne, bol triezvy, prišiel sám na svojom bicykli a čakal odporkyňu, keďže meškala a doviezol ju autom na obecný úrad jej syn. Podľa odporkyne potvrdenie obvodnej lekárky odporcu nepreukazuje tvrdenie navrhovateľa, že v čase podpisu darovacej zmluvy nevedel, čo podpisuje. Mala zato, že ospalosť nie je totožný pojem ako príčetnosť. Lieky užívané navrhovateľom môžu ovplyvniť len pozornosť a reakčnú pohotovosť, ale nespôsobujú neschopnosť racionálneho posúdenia skutočností. Keby to tak bolo, nesmelo by sa pri ich užívaní jazdiť autom, obsluhovať stroje a vykonávať podobné činnosti. Mala zato, že pre darovanie predmetných spoluvlastníckych podielov boli splnené všetky ustanovenia občianskeho zákonníka o darovaní nehnuteľností a niet dôvodu, aby bola napadnutá darovacia zmluva zrušená. Poukázala tiež na skutočnosť, že navrhovateľ nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony a ani jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Tiež nebola splnená podmienka, že by navrhovateľ konal v duševnej poruche, ktorá by ho robila na tento úkon neschopným.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 21.04.2015, cestou svojho zástupcu uviedol, že konzultoval s odborníkmi z oblasti medicíny vplyv užívaných liekov a zistil, že užívanie týchto liekov nespôsobuje stav nepríčetnosti, ale znižuje podstatným spôsobom rozpoznávacie schopnosti konajúceho. Uviedol, že navrhovateľ bol odporkyňou uvedený do omylu a preto je darovacia zmluva neplatná v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka s tým, že navrhovateľ bol presvedčený, že s odporkyňou rozdelia svoje podielové spoluvlastníctvo podľa podielov. Poprel, že si zmluvu pred jej podpisom prečítal. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že odporkyňa prišla za ním minulý rok, aby vyporiadali pozemky. Pripravila papiere a on ich v dobrej viere podpísal. Tvrdila mu, že pozemky chce vyporiadať kvôli tomu, že ich chce darovať synovi. Tvrdil, že on sám nič darovať nechcel. Prišiel na úrad, kde počkal na odporkyňu, ktorá prišla so synom. Dokumenty, ktoré podpísali, nečítal. Neskôr bol prekvapený, keď mu prišlo rozhodnutie z katastra. Cítil, že sa stala krivda, ktorú musel oznámiť. Odporkyňa bola tou, ktorá si chcela dať pozemky zameriavať. Myslel si, že sa vysporiadajú tak, že on nebude figurovať v jej pozemku tam, kde má podiel 1/8 a ona nebude figurovať v jeho pozemku, kde má podiel 1/2. Na úrade podpísal viacero listín, pri ich podpisovaní ich chytil a podpísal. Tvrdil, že po podpise listín žiadnu z nich nedostal. S odporkyňou pred podpisom zmluvy vychádzali normálne a dôveroval jej. Uviedol, že má aj iné pozemky a v minulosti tieto daroval synovi, avšak zmluva vyzerala inak, bola zviazaná. Nehnuteľnosti kúpil od nebohej H. H. asi v roku 1995, jedná sa o osobu, ktorá je sestrou odporkyninho dedka. Pri podpise zmluvy bola prítomná zapisovateľka úradu, odporkyňa a jej syn Peter. Potvrdil, že podpis na návrhu na vklad je jeho, avšak návrh na vklad nečítal.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 21.04.2015 uviedla, že to, čo uviedol navrhovateľ, je klamstvo. Prišla za ním s tým, že na predmetnej nehnuteľnosti nemôžu byť traja vlastníci a dohodli sa na darovaní s tým, že ona všetko pripraví. Mala teda pripraviť darovaciu zmluvu. Keď išli podpisovať dokumenty, navrhovateľ ich čakal na úrade a pred podpisom ho matrikárka vyzvala, aby si dokumenty prečítal. On si ich čítal a aj v nich listoval. Následne ich podpísal, ona zaplatila poplatok, navrhovateľ si zobral jedno vyhotovenie a išiel domov. Navrhovateľ so všetkým súhlasil. Ona zdedila nehnuteľnosti po svojom dedkovi a predmetné nehnuteľnosti boli vždy ich. Je to jej dedičstvo a navrhovateľ tam nemal roľu. Navrhovateľ od nej nič
nekúpil. Po podpise zmluvy sa navrhovateľovi poďakovala a všetci išli domov. Pri dohadovaní darovacej zmluvy bol prítomný jej syn. Darovaciu zmluvu dojednávali v septembri 2014, zmluvu robila jedna pani a trvalo to dva týždne. Na jej prípravu jej navrhovateľ nedal žiadne podklady. Návrh na vklad podávala ona a bol tam prítomný aj jej syn. Navrhovateľ podpísal návrh na vklad dňa 01.10.2014 keď podpisoval aj darovacie zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov A.. H. D., A.. J. X., oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX pre k.ú. H. J. J. zo dňa 08.06.1998 a zo dňa 29.10.2014, výpisom z LV č. XXX pre k.ú. H. J. J. zo dňa 08.06.1998 a zo dňa 29.10.2014, rozhodnutím Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor zo dňa 14.10.2014 číslo vkladu V XXXX/XX, záznamom notárky JUDr. Ž.Í. J. zo dňa 29.10.2014, lekárskou správou zo dňa 20.11.2014, vyjadrením odporkyne zo dňa 28.01.2015, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 01.10.2014, darovacou zmluvou zo dňa 29.09.2014, notárskou zápisnicou zo dňa 30.1.1998 číslo X. XXX/XX, X. XX/XX a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede svedkyne A.. H. D. súd zistil, že odporkyňu spoznala v deň, keď prišli na úrad overovať podpisy na darovacej zmluve, navrhovateľa pozná z videnia. Dňa 01.10.2014 bola v práci a teda ona osvedčovala podpisy na predmetnej darovacej zmluve. Obvyklý postup pri osvedčovaní podpisu je taký, že klienti predložia listinu a občiansky preukaz, podpíšu sa do knihy a na listinu, potom na listinu dá pečiatku, ktorú vypíše. Na overovanie podpisu na darovacej zmluve zo dňa 01.10.2014 si pamätá z dôvodu, že odporkyňa ráno asi o 08:00 hod. alebo 08:30 hod. telefonovala, či sa v ten deň overujú podpisy. To bolo nezvyčajné, lebo bola streda a nie je obvyklé, že by niekto volal vopred. Pamätá si to aj preto, lebo navrhovateľ potom telefonoval, že či si nezabudol v kancelárii pánsku tašku. Celý priebeh bol taký, že navrhovateľ si sadol ku dverám a dal jej občiansky preukaz. Potom sa podpísal do knihy, a podpísal aj listinu. V kancelárii boli pri podpise prítomní - navrhovateľ, odporkyňa a jej syn. Nemá vedomosť o tom, či si navrhovateľ zmluvu čítal. Nie je povinná hovoriť klientom, aby si čítali listiny, ktoré podpisujú, ona iba overí podpis. Nehovorila navrhovateľovi, aby si listinu prečítal. Nepamätá si, či si navrhovateľ pred podpisom zmluvu prezeral alebo ju otáčal. Tiež si nepamätá, či navrhovateľ niečo povedal. Navrhovateľ sa s odporkyňou nerozprával, boli separovaní. Obvykle sa pri podpise takýchto listín dáva jedno vyhotovenie darcovi, avšak všetky listiny vzala odporkyňa, pred ňou si teda tieto listiny nerozdelili. Nepamätá sa, či pred ňou podpísali aj návrh na vklad, keďže tam nebolo potrebné podpis overiť. Celkovo to trvalo 10 alebo 15 minút. Listiny pred podpisom držala odporkyňa alebo jej syn. Účastníci jej pri podpisovaní ohľadom zmluvy nič nehovorili. Navrhovateľa síce nepozná dobre, ale nejavil sa byť rozrušený. Pred ňou nebol na navrhovateľa vyvíjaný žiaden nátlak, navrhovateľ mal možnosť sa so zmluvou oboznámiť.
Z výpovede svedka A.. J. X. súd zistil, že je synom odporkyne a navrhovateľa spoznal na jeseň minulého roku. Vedel, že predmetom konania je darovacia zmluva, bol pri jej dohadovaní. Prebiehalo to tak, že prišli s odporkyňou za navrhovateľom a ona sa ho opýtala, či je ochotný z jej parciel vystúpiť. Navrhovateľ s tým súhlasil a matka dala pripraviť darovaciu zmluvu. Pri tomto stretnutí nikto iný nebol. On sám sa s navrhovateľom o darovaní nerozprával. Bol prítomný pri podpise zmluvy, prišli tam spolu s odporkyňou autom. Navrhovateľ ich čakal v kancelárii u matrikárky. V kancelárii boli prítomní - on, odporkyňa, navrhovateľ a matrikárka. Matrikárka ich vyzvala na predloženie dokumentov. Tie sa položili na stôl, boli to štyri zmluvy a dva návrhy na vklad. Navrhovateľ si tieto prezrel, každú jednu a povedal, že sú rovnaké. Matrikárka dohliadala na celý proces. Povedala, aby si navrhovateľ prečítal dokumenty a robila si svoje. Nerozprávali sa, navrhovateľ si listiny prezeral v tichosti. Mal svoj čas si to prečítať a aj si to prečítal. Každý si zobral z listín to, čo mu patrilo. Navrhovateľ si zobral jedno vyhotovenie zmluvy.
Z výpisu LV č. XXX - čiastočný pre k. ú. H. J. J. zo dňa 08.06.1998 súd zistil, že navrhovateľ bol zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely registra „E“, parc. číslo XXXX v podiele 1. Titulom nadobudnutia bolo osvedčenie o vydržaní notárskou zápisnicou č. X. XXX/XX, X. XX/XX - osvedčenie podľa zákona č. 293/1992 Zb.. Z výpisu totožného LV zo dňa 29.10.2014 súd zistil, že výlučným vlastníkom na ňom zapísaných nehnuteľností je odporkyňa, s tým, že titulom nadobudnutia navrhovateľovho podielu je darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX.
Z výpisu LV č. XXX - čiastočný pre k. ú. H. J. J. zo dňa 08.06.1998 súd zistil, že navrhovateľ bol zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely registra „E“, parc. číslo XXXX v podiele 1/8. Titulom nadobudnutia bolo osvedčenie o vydržaní notárskou zápisnicou č. X. XXX/XX, X. XX/XX - osvedčenie podľa zákona č. 293/1992 Zb.. Z výpisu totožného LV zo dňa 29.10.2014 súd zistil, že výlučným vlastníkom na ňom
zapísaných nehnuteľností je odporkyňa, s tým, že titulom nadobudnutia navrhovateľovho podielu je darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX.
Z rozhodnutia Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru zo dňa 14.10.2014 vyplýva, že bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H.S. J. J. LV XXX pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX a k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H.S. J. J. LV XXX pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX v prospech odporkyne na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2014, kedy nastali aj právne účinky vkladu. Číslo vkladu bolo V XXXX/XX.
Zo záznamu notárky JUDr. Ž. J., sídlo notárskeho úradu G. X. Y., O. XXX/X zo dňa 29.10.2014 vo veci mediačného konania ohľadom predmetných nehnuteľností vyplýva, že notárka (mediátorka) rodine odporkyne predniesla návrh navrhovateľa, aby medzi nimi došlo k dohode o odstúpení od darovacej zmluvy. Následne by sa vyhotovil geometrický plán, ktorý by reálne vyčlenil jednotlivé pozemky a potom by došlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Rodina odporkyne však navrhovala, aby všetci účastníci vrátane navrhovateľa a notárky išli reálne do terénu, keďže tvrdia, že navrhovateľ má ohradené a užíva to, čo kúpil, ale v skutočnosti si vyporiadava úplne iné pozemky. Podľa ich vyjadrenia podpisom darovacej zmluvy sa iba vrátilo vlastníctvo tak, ako bolo vždy. Navrhovateľ si mal osvedčovať pozemky E KN parc. číslo 1070 a XXXX a nie pozemky E KN parc. číslo XXXX a XXXX, pretože navrhovateľ od začiatku chcel pozemok, ktorý má aj oplatený a to nie sú tieto pozemky odporkyne ale úplne iné pozemky.
Z lekárskej správy všeobecného lekára MUDr. Y. P. zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ je v liečbe po úraze C5 - chrbtice, z ktorého dôvodu užíva lieky ako je DORSIFLEX, XEFO RAPID, PANADOL, NOVALGIN a iné. Pri užívaní týchto liekov môže prísť k zvýšeným nežiaducim účinkom - ako sklon k tachykardii, dýchavičnosť, suchosť v ústach, tráviace ťažkosti - nausea, vomitus, tlmenie centrálneho nervového systému, čo môže u pacienta ovplyvniť psychické a fyzické schopnosti. Pri kombinácii liečiv Dorsiflex a Xefo rapid môže dôjsť k výraznému zosilneniu tlmiaceho účinku, čo sa mohlo negatívne prejaviť u pacienta v rozhodujúcom konaní a tým ovplyvniť jeho rozhodovanie.
Z návrhu na vklad vlastníckeho práva má súd za preukázané, že tento bol podpísaný tak navrhovateľom ako aj odporkyňou a Okresnému úradu Ilava, katastrálnemu odboru bol doručený dňa 01.10.2014. Účastníci konania ním Okresnému úradu Ilava, katastrálnemu odboru navrhli, aby vklad vlastníckeho práva odporkyne povolil. Prílohou návrhu bola okrem iného aj predmetná darovacia zmluva.
Z darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2014 súd zistil, že navrhovateľ ako darca daroval odporkyni ako obdarovanej do jej výlučného vlastníctva svoj podiel v celosti, a to na nehnuteľnostiach - pozemok registra E KN parc. číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXX v k. ú. H. pod B 2 v podiele 1 a pozemok registra E KN parc. číslo XXXX, zapísaný na LV č. XXX v k. ú. H. pod B 3 v podiele 1/8. Obdarovaná dar prijala a prehlásila, že pozná stav uvedených nehnuteľností. Darca prehlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti. V bode VI. zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sú prejavmi viazané podpísaním tejto zmluvy, pričom berú na vedomie, že zmluva nadobudne účinnosť dňom vkladu na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor. Ďalej účastníci v bode VII. zmluvy prehlásili, že na tomto právnom úkone sa dohodli dobrovoľne, prejav ich vôle bol slobodný a vážny, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Podpis navrhovateľa bol overený dňa 01.10.2014 v Č. F..
Z notárskej zápisnice spísanej dňa 30.01.1998 na notárskom úrade notárky JUDr. Ž. J. pod č. X. XXX/ XX, X. XX/XX súd zistil, že osvedčením o vydržaní podľa zákona č. 293/92 Zb. navrhovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti do svojho vylúčeného vlastníctva (jedná sa o nadobúdací titul uvedený na LV č. XXX a XXX čiastočný pre k. ú. H. J. J. zo dňa 08.06.1998).
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :
Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) občianskoprávne konanie sa začína na návrh. Platný O.s.p. upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca domáhať. Žalobným petitom (návrhom) vymedzuje žalobca pre súd rámec jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Omylom sa v zmysle občianskeho práva rozumie nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie predpoklady uvedené v § 49a Občianskeho zákonníka, neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale sa iba umožňuje subjektu uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Právo musí ochraňovať tú zmluvnú stranu, ktorá konala v dôvere k pravdivosti prejavu druhej strany, ktorej vôľou nemohla táto zmluvná strana poznať. Nie každý omyl konajúceho má za následok vadu vôle, a tým aj neplatnosť právneho úkonu. Právne významný je zásadne iba podstatný omyl, t.j. omyl, ktorý sa týka podstaty samotného právneho úkonu. Omyl je možné posúdiť ako podstatný, ak sa dotýka právneho dôvodu, predmetu právneho úkonu, osoby alebo iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu nedošlo. V prípade omylu o právnom dôvode bola vôľa konajúcej osoby zameraná na iný právny úkon. Ide o prípad, keď sa účastník mylne domnieva, že jeho vôľa smeruje k určitému právnemu úkonu, zatiaľ čo ide o iný právny úkon. Predmetom posudzovania nie je motív vzniku záväzkového vzťahu ani to, či k omylu došlo v dôsledku neznalosti právnych predpisov. Omyl v právnom dôvode sa považuje za podstatný a má za následok neplatnosť právneho úkonu, ak omyl vyvolal druhý účastník právneho úkonu alebo, ak tento o omyle konajúceho vedel a omyl konajúceho využil vo svoj prospech. O taký prípad však nejde vtedy, ak konajúci mal iba nesprávnu predstavu o právnych následkoch uzavretej zmluvy. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len, ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl. Za ospravedlniteľný omyl možno označiť iba taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti a vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, aby sa takémuto omylu vyhla. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka nie je možné vykladať tak, že na jeho základe osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je zbavená povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach,
ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zabezpečiť si potrebné objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu významné z hľadiska skúmaného právneho úkonu, je preto spôsobilá spochybniť možnosť účinne sa podľa § 49a Občianskeho zákonníka dovolať omylu ovplyvneného uvedeným konaním. O ospravedlniteľný omyl nepochybne nejde vtedy, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že o ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva omylu, možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keď by osoba dovolávajúc sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.
V konaní mal súd preukázané, že podmienky vecnej legitimácie ako aj preukázania naliehavého právneho záujmu sú splnené. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie (ako aj naliehavého právneho záujmu) je dôvodom zamietnutia žaloby. Ak má byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníci konania všetci, ktorí ju uzavreli (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003). V zmysle uvedeného sú podmienky vecnej legitimácie splnené, keďže na strane navrhovateľa vystupuje darca a na strane odporkyne obdarovaná, ako jediní účastníci, ktorí darovaciu zmluvu uzavreli. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení. Práve podaný návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, nakoľko výrok súdu, ktorým by predmetnú darovaciu zmluvu určil za neplatnú, je spôsobilý odstrániť neistotu v postavení navrhovateľa vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu k darovaným nehnuteľnostiam, nakoľko na základe takéhoto výroku by okresný úrad, katastrálny odbor vyznačil na LV stav pred týmto právnym úkonom (darovacou zmluvou) a navrhovateľ by bol opätovne zapísaný ako vlastník darovaných nehnuteľností (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z . o o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)).
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporkyňa niekedy v septembri 2014 oslovila navrhovateľa s tým, že jej syn chce stavať na uvedených pozemkoch a bolo by dobré, keby sa ona stala ich výlučnou vlastníčkou. Sporným však zostalo tvrdenie navrhovateľa, že mu odporkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach tak, aby každý bol výlučným vlastníkom jedného pozemku. Odporkyňa počas celého konania tvrdila, že navrhovateľovi bolo od začiatku známe, že sa má jednať o darovaciu zmluvu. Uvedené tvrdenie navrhovateľa o dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa počas konania ani na základe ním navrhnutých dôkazov nepreukázalo a naďalej zostalo len v rovine tvrdenia o jeho nevedomosti o darovacích zmluvách. Z vykonaného dokazovania (výpoveď navrhovateľa a podporne výpoveď svedkyne A.. H. D.) mal však súd za preukázané, že navrhovateľ predmetnú darovaciu zmluvu pred jej podpísaním nečítal. Súd neuveril výpovedi svedka A.. J. X., ktorú považoval za účelovú, nakoľko tento má záujem na výsledku sporu, keďže uvedené pozemky mu mienila odporkyňa darovať na stavbu a taktiež aj z dôvodu, že svedok je synom odporkyne a jeho výpoveď (tak ako výpoveď odporkyne) je v príkrom rozpore s výpoveďou A.. H. D., ktorá uviedla, že navrhovateľovi nehovorila, aby si listiny prečítal a že odporkyňa dala pred matrikárkou navrhovateľovi jedno vyhotovenie darovacej zmluvy. Skutočnosť, že navrhovateľ zmluvu pred jej podpísaním nečítal, znamená buď to, že vedel, že sa jedná o darovaciu zmluvu a až neskôr si uvedomil následky svojho konania, alebo teda nevedel, že sa jedná o darovaciu zmluvu a odporkyňa ho skutočne uviedla do omylu. V tomto prípade by sa jednalo o podstatný omyl, keďže sa dotýka právneho dôvodu a vôľa navrhovateľa bola zameraná na iný právny úkon. Vzhľadom na konanie navrhovateľa sa však nejedná o omyl ospravedlniteľný. Súd mal z dokazovania za preukázané, že na navrhovateľa počas podpisovania nebol vyvíjaný žiadny nátlak a mal dostatočný čas si darovaciu zmluvu prečítať. Samotná darovacia zmluva pozostáva z jedného listu, na ktorom je hneď v záhlaví hrubým písmom uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu a následne pod tým je uvedené, že darcom je navrhovateľ a obdarovanou je odporkyňa, pričom slová „darca“ a „obdarovaná“ sú taktiež hrubo zvýraznené. Pod označením zmluvných strán sú vymedzené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania. Darovacia zmluva je úplne prehľadná a písaná dostatočne veľkým písmom. Navrhovateľ sám uviedol, že má aj iné pozemky a v minulosti tieto daroval synovi, vedel teda, čo znamená darovacia zmluva, ako sa uzatvára,
že podpis darcu musí byť osvedčený a aj aké sú právne následky takého úkonu. Navrhovateľ tiež uviedol, že podpis na návrhu na vklad vlastníckeho práva do KN je jeho. Návrh na vklad vlastníckeho práva je spísaný na jednom liste, pričom podpis navrhovateľa sa nachádza na rovnakej strane, na ktorej je uvedené, že podpísaní účastníci darovacej zmluvy navrhujú Okresnému úradu Ilava, katastrálny odbor, aby rozhodol o vklade vlastníckeho práva. Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne ustálil záver, že navrhovateľ mal možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou a aspoň minimálnym zodpovedným prístupom (prečítaním titulnej strany zmluvy). To, že si navrhovateľ podpisované listiny neprečítal, je správaním, ktoré nepredstavuje ani obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno vyžadovať. Jeho správanie bolo absolútne ľahkovážne, keď úradne osvedčil svoj podpis na listine pozostávajúcej z jedného listu, spísanej úplne prehľadne a zvýrazneným písmom označenej ako darovacia zmluva, ktorú si ani neprehliadol a neprečítal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľovi nebolo nijak bránené, aby si listiny, ktoré podpisuje, vopred prečítal a nebol na neho vyvíjaný nátlak, aby tieto podpísal. Takýto prístup navrhovateľa k vykonaniu právneho úkonu nemôže požívať vyššiu právnu ochranu ako dobromyseľnosť druhej zmluvnej strany.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal neplatnosť darovacej zmluvy ani z dôvodu duševnej poruchy podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý ako dôvod neplatnosti pôvodne uvádzal. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením odporkyne, že lieky užívané navrhovateľom nespôsobujú neschopnosť racionálneho posúdenia skutočností. Uvedený záver o tom, že navrhovateľ nekonal v duševnej poruche, podporuje aj vyjadrenie zástupcu navrhovateľa, ktorý uviedol, že konzultoval s odborníkmi z oblasti medicíny vplyv užívaných liekov a zistil, že užívanie týchto liekov nespôsobuje stav nepríčetnosti, z ktorého dôvodu upustil aj od návrhu na dokazovanie znalcom z odboru psychiatria, či navrhovateľ urobil úkon v duševnej poruche.
Darovacia zmluva zo dňa 29.09.2014 má všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy, je bezodplatná, podpísaná obidvoma zmluvnými stranami (navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že tak darovaciu zmluvu ako aj návrh na vklad osobne podpísal), darované nehnuteľnosti sú identifikované spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o predmete darovania, darca ako oprávnený vlastník bol oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a taktiež je splnená podmienka zachovania písomnej formy. Súd preto darovaciu zmluvu považoval za platný právny úkon a z tohto dôvodu návrh zamietol.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania. Súd jej preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 387,38 € (1 x prevzatie a príprava veci po 46,48 € (podľa uplatnenia) + 1 x rež. paušál po 8,39 €, 1 x vyjadrenie k návrhu po 46,48 € (podľa uplatnenia) + 1 x rež. paušál po 8,39 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 21.04.2015 po 46,48 € (podľa uplatnenia) + rež. paušál po 8,39 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015 po 46,48 € (podľa uplatnenia) + rež. paušál po 8,39 €, náhrada hotových výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva 7,0 l/100km, paušálna náhrada za kilometre 0,183 €/1 km dňa 21.04.2015 z Považskej Bystrice do Trenčína a späť v dĺžke 102 km, pri cene PHM 1,274 €/liter v sume 27,76 €, náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,98 € v sume 55,92 €, náhrada hotových výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva 7,0 l/100km, paušálna náhrada za kilometre 0,183 €/1 km, pri cene PHM 1,349 €/liter dňa 26.06.2015 z Považskej Bystrice do Trenčína a späť v dĺžke 102 km, v sume 28,30 €, náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 13,98 € v sume 55,92 €, ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ povinný zaplatiť na účet zástupcu odporkyne. Súd zástupcovi nepriznal náhradu za stratu času vo výške 6-tich polhodín, nakoľko vzdialenosť 51 km po diaľnici na úseku Považská Bystrica - Trenčín je možné prejsť do jednej hodiny. Taktiež v súvislosti s výškou náhrady za jeden úkon právnej služby súd uvádza, že navrhovateľ pri podaní neurčil žiadnu hodnotu veci tým, že zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 €. Jedná sa o poplatok vyrubený podľa položky 1 písmeno b) zákona č. 71/1992 Zb. (ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi).
Preto aj pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal súd z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., nakoľko si však zástupca odporkyne vyčíslil hodnotu jedného úkonu právnej služby vo výške 46,48 €, priznal ju súd v tejto výške.
Lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od právoplatnosti rozsudku určil súd podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.