Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-1974-2020.pdf
PDF · 67.06 KB
Case nature
Subarea
5Ek/1974/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX/X, XXX XX E. E., o vymoženie 1.860,02 Eur, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.11.2020 domáhal od povinného vymoženia 1.860,02 Eur na základe exekučných titulov – platobného výmeru č. PV 501/06637/2009 zo dňa 09.09.2009 a č. PV 501/06655/2009 zo dňa 09.09.2009, vydaných Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
2. Na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súd dňa 14.12.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina.
3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom vzniesol námietku premlčania vymáhaného nároku, nakoľko od vydania exekučných titulov ubehlo viac ako 10 rokov.
4. K návrhu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote. Exekučný poriadok v ustanovení § 61k umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 25.01.2021 (doručenka je súčasťou súdneho spisu).
11. Z uvedeného teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, bol deň 09.02.2021. Povinný tak však urobil až dňa 30.05.2024, keď návrh osobne podal o súdneho exekútora, teda viac ako 3 roky po uplynutí lehoty, čo znamená, že súd v danom prípade môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré nastali až po poslednom dni lehoty určenej na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. po 09.02.2021. Nakoľko však dôvody uvádzané povinným (premlčanie exekučných titulov) nastali až pred týmto dátumom, súd na ne v konaní neprihliadol.
12. Povinnému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky včas a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný. O trovách účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko im žiadne nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.