Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-18-2022.pdf
PDF · 109.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: mal. O. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť T. W., bez dokladov totožnosti, zákonná zástupkyňa žalobkyne: C. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť T. W., toho času obe miesto pobytu Ú. N. U. N. P., D. XX, I., právne zastúpená Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 21.10.2022, o nariadenie prepustenia podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, takto
rozhodol:
I./ N a r i a ď u j e žalovanému, aby žalobkyňa: mal. O. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť T. W., bez dokladov totožnosti, bola bezodkladne prepustená zo zaistenia.
II./ Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 21.10.2022 domáhala, aby súd nariadil žalovanému bezodkladne ju prepustiť zo zaistenia. Žalovaný v konaní o zaistení cudzinca podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“ resp. „ZoPC“) rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-1277-013/2022-AV zo dňa 21.09.2022 podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC rozhodol o jej zaistení na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.12.2022, za účelom výkonu administratívneho vyhostenia, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-1277-010/2022-AV zo dňa 21.09.2022 a rozhodol o jej umiestnení do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej „ÚPZC Sečovce“).
2. Poukázala na to, že žalovaný samostatnými rozhodnutiami zaistil aj rodičov žalobkyne: C. J., nar. XX.XX.XXXX, G. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletých súrodencov - sestra mal. O. J., nar. XX.XX.XXXX a bratov mal. E. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. V. J., nar. XX.XX.XXXX.
3. Doplnila, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, oprávňuje policajný orgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom vyhostení, avšak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, na základe ktorého došlo k zaisteniu žalobkyne, nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti jej zaistenia z pohľadu § 88 ods. 8 ZoPC a zároveň dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťa, čo už bolo žalovanému vytýkané rozhodovacou praxou Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach zaistenia rodín s maloletými deťmi. Zaistenie žalobkyne a zaistenie jej rodičov a maloletých súrodencov nemožno posudzovať bez vzájomných súvislostí a preto v záujme zachovania celistvosti rodiny a v súlade s čl. 8 Európskeho dohovoru, navrhla, aby správne súdy posudzovali zaistenie žalobkyne a členov jej rodiny vo vzájomných súvislostiach.
4. Mala za to, že rozhodnutie o zaistení žalobkyne je odôvodnené formalisticky citáciou zákona o pobyte cudzincov, avšak bez vlastnej správnej úvahy žalovaného vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody maloletých osôb, ako zraniteľnej osoby v zmysle § 88 ods. 8 a § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov. V tejto súvislosti poukazovala na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj Európskeho dohovoru pre ľudské práva a kasačného súdu opakovane zdôrazňujúcu obozretné posudzovanie prípadov zaisťovania rodín cudzincov s maloletými deťmi (rozsudok ESĽP vo veci Muskhadzhiyeva a ďalší proti Belgicku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/11/2016 zo 17.10.2016, 10Sza/12/2016 zo 14.06.2016 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sp/19/2016).
5. Keďže žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu žalobkyne, ako zraniteľnej maloletej osoby a tým nesplnil základné podmienky pre jej zaistenie, pretože nepreskúmateľné rozhodnutie je nezákonné, domáhala sa žalobkyňa jej prepustenia, ako aj prepustenia jej rodičov a maloletých súrodencov zo zaistenia. Zaistenie žalobkyne a členov jej rodiny nie je v jej najlepšom záujme maloletých detí a je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
6. Rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA5-591-1277/2022-AV zo dňa 21.09.2022 žalovaný zaistil účastníka konania (žalobkyňu) dňa 21.09.2022 v čase o 06:30 hod. podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺzku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.12.2022 a umiestnil ho do Ú. N. U. N. P. C. I. (Ú.). Nakoľko účastník konania sa zdržiava na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 21.09.2022 podľa § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC vydal Rozhodnutie o administratívnom vyhostení účastníka konania vedené pod č. PPZ-HCP- BA5-1277-010/2022-AV, pričom mu nebola určená lehota na vycestovanie.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.10.2022 navrhol správnu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že zaistenie žalobkyne bolo oprávnením policajta na naplnenie účelu výkonu právoplatného administratívneho vyhostenia žalobkyne v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Nakoľko žalovaný v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie (lehota na vycestovanie nebola určená z dôvodu, že žalobkyňa nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by jej toto umožnil vykonať, nemá vlastné finančné prostriedky na vycestovanie z územia Slovenskej republiky a rovnako nemá oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky) z dôvodu, že na výkon administratívneho vyhostenia sa vyžaduje vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, čo žalobkyňa nebola schopná vykonať, z uvedeného dôvodu nebolo možné prepustenie žalobkyne na slobodu a teda jedinou možnosťou žalovaného bolo ju zaistiť. Zaistenie žalobkyne bolo stanovené na 3 mesiace a dôvod určenej lehoty bol špecifikovaný v napadnutej žalobe. Nebola stanovená maximálna lehota zaistenia, ktorú je možné využiť v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Uvedenú lehotu považuje žalovaný za lehotu najkratšieho obdobia, počas ktorého sa zabezpečia prípravy na odsun.
8. K námietke ohľadom zaistenia žalobkyne, s ohľadom k otázke prípustnosti zaistenia z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a vnímania kontextu so zaistením žalobkyne, jej rodičov a maloletých súrodencov, uviedol, že s uvedenou situáciou, ako aj kontextom zaistenia celej rodiny žalobkyne, sa zaoberal, a to napríklad tým spôsobom, že rodinu nerozdelil, ale zaistil kompletnú rodinu spolu do Ú. I., ktoré je na uvedené prípady zriadené.
9. K čl.3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a k tvrdeniam právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že síce s tvrdením, vyplývajúcim z predmetného článku súhlasí, avšak má za to, že nie je možné riadiť sa jedným článkom Dohovoru o právach dieťaťa, ale treba sa zaoberať aj nasledujúcimi bodmi čl. 3, a to bodom 2., kde je uvedené, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia a bodom 3, kde sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali štandardom ustanoveným kompetentnými
úradmi, najmä v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a vhodnosti svojho personálu, ako aj kompetentného dozoru. Teda zaistením žalobkyne a jej rodiny, ktorú umiestnil do Ú. N.É. U. I. neporušil zákon, nadnárodné a ani medzinárodné právne predpisy. Slovenská republika nezriadila žiadne iné zariadenie, do ktorého by mohli byť rodiny s deťmi umiestnené, nie zaistené v prípade, že im bolo vydané právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení.
10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
11. Podľa § 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
12. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
14. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
15. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
16. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“). Využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.
17. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
18. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), V prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.
19. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
20. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.
21. Podľa § 88 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov, Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.
22. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Podľa článku 9 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
24. Podľa článku 22 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb, alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto Dohovorom a inými dokumentmi v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, ktorého sú uvedené štáty zmluvnými stranami.
25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
27. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
28. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 206 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
32. Podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
33. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:
34. Žalobkyňa sa nachádza v zaistení na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-591-1277/2022-AV zo dňa 21.09.2022, ktorým žalovaný zaistil žalobkyňu podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím
žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-1277-010/2022-AV zo dňa 21.09.2022 a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.12.2022 (§ 88 ods. 4 ZoPC), s tým, že ju umiestnil v Ú. I..
35. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo posúdenie, či v prípade žalobkyne, ako maloletého dieťaťa, je jej ďalšie zotrvanie v zaistení realizované v Ú. I.V. naďalej zákonné v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia o jej zaistení.
36. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Z daného vyplýva, že základným predpokladom zaistenia žalobcu podľa zákonného ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC je existencia rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, resp. o uložení trestu vyhostenia v rámci trestného konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom pre zaistenia žalobkyne je existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zo dna 21.09.2022. Účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je realizácia administratívneho vyhostenia.
37. Žalobkyňa bola teda zaistená podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, v zmysle ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia.
38. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby pozbavenie osobnej slobody v zmysle čl. 5 Dohovoru bolo zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z daného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.
39. V správnej žalobe rovnako poukazovala na to, že bola zaistená spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi - rodičmi a maloletými súrodencami, ktorí boli zaistení na základe samostatných rozhodnutí žalovaného a navrhla, aby súd posudzoval ich veci vo vzájomnej súvislosti s cieľom nerozdelenia rodiny. V rozhodnutí žalovaného sa však tejto skutočnosti nevenuje žiadna pozornosť. Mala za to, že vzhľadom na medzinárodný princíp najlepšieho záujmu dieťaťa nebolo ani jej zaistenie prípustné. Správny súd, s poukazom na judikatúru uvedenú nižšie, vyhodnotil danú námietku ako dôvodnú.
40. Správny súd uvádza, že zaistenie žalobkyne a jej rodinných príslušníkov - rodičov a maloletých súrodencov nemožno posudzovať izolovane, ale tieto oba prípady musia byť posudzované vo vzájomných súvislostiach. Kasačný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňoval potrebu posudzovať v prípade zaistenia maloletých detí najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Deti by pritom nemali byť postihované obmedzením osobnej slobody pre imigračné postavenie ich rodičov.
41. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
42. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. 10Sza/12/2016 zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí, s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatoval porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
43. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými,
dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci Mubilanzila Mayeka a Kaník Mitunga v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).
44. V tejto súvislosti kasačný súd rovnako vyjadril právny názor, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými, dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku (rozsudok NS SR sp. zn. 1Szak/14/2016 z 11.10.2016). V tomto rozhodnutí ďalej súd uviedol, že vo veci „spornosti zaistenia (umiestnenia) maloletých detí s matkou a obozretného súdneho prieskumu tohto právneho stavu sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v konaní podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, judikoval svoj právny názor (rozsudok sp.zn. 10/SZa/12/2016 zo dňa 14.06.2016), s právnymi názormi ktorého sa kasačný súd stotožňuje s precedenčnými následkami uvedenými v ustanovení § 3 ods. 3, spolu s § 139 ods. 2 a 3, § 440 ods. 1 písm. i), § 464, ako aj § 469 S.s.p, ako aj so sankčnými dôsledkami podľa § 80 ods. 1 písm. c) S.s.p. Kasačný súd v uvedenej súvislosti poukazuje najmä na judikatúru ESĽP (§ 131 veta druhá S.s.p.), z ktorej vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu.“
45. Správny súd rovnako poukazuje na judikatúru kasačného súdu, že žalovaný v súlade s vyššie uvedenými záväzkami podľa čl. 3 ods. 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa pri úvahe o umiestnení detí spoločne s rodičom do Ú. musí zohľadniť, že tak, ako deti bez sprievodu, tak aj deti, ktoré sú na ceste s rodičmi, by nemali trpieť zdĺhavým pobytom v zaistení. V prejednávanej veci však ide o zaistenie maloletých detí do 21.12.2022. Najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 88 ods. 8 ZoPC bolo možné od správneho orgánu očakávať, vzhľadom na obmedzenia osobnej slobody maloletých detí, vysporiadanie sa s požiadavkou zákonodarcu, že zaistenie maloletých detí, ako zraniteľných osôb, musí byť obmedzené na čo najkratší čas.
46. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu sa správny súd nemôže stotožniť s názorom žalovaného prezentovaného v preskúmavanom rozhodnutí, že v prípade zaistenia maloletých cudzincov zobral do úvahy príslušné ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa a že zaistenie maloletej žalobkyne je v súlade s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sleduje najlepší záujem dieťaťa v každom prejednávanom prípade.
47. Pokiaľ ide o vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zo strany súdu, tieto nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovaného a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom o pobyte cudzincov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015).
48. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, nariadil jej bezodkladné prepustenie, keďže ďalšie držanie žalobkyne v zaistení je nezákonné a v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.